Svet má svoje čaro. Práve teraz som si uvedomil, že ak sa človek míli, je to občas aj vtipné, ale to včerajšie bolo krásne. Včera, kráčal som Nitrianskou pešou zónou a odohral sa jeden z tých krásnych momentov. Oproti šiel človek na bicykli. Ako sa ku mne blížil, videl som niekoľko alternatív, ktoré môžu nastať, ale každá končila smrťou. Lebo pán sa rozhodol vysmrkať, idúc na ňom. Spomalil som krok, aby som bol v okamihu v správnom okamihu na správnom miesta zachytil jeho kladné energetické pole do informácie o tomto svete, no muž asi 5 metrov predo mnou, urobil niečo, čo zrušilo moje tušenie, blížiacej, sa nehody a nahradilo ho pocitom, že k ničomu vážnemu nedôjde. A naozaj, zakymácal sa síce v sedle, svojho bikolesového tátoša no k žiadnej nehode nedošlo. Pán na bicykli bravúrne vykonal, čo potreboval vykonať a my sme pokračovali v prechádzke ďalej.
Je krásne, že sa môžeme mýliť. Je to jedinečný pocit. Je to úžasný pocit, keď sa chcete cítiť fajn, je oslobodzujúci a čistý. Lebo si proste poviete, že ak mi je smutno, určite sa mýlim, že mi nebude fajn. Super, nie? Ale mnohý z nás na tento pocit zabúdajú. Keďže stále píšem o tom ako si treba vychutnať šťastie, ale nie každý to pochopil, skúsim dnes definovať pocit šťastia, cez jeho protipól. Nešťastie. Ten pán, má totiž rakovinu, ale už sa jeho stav bude len zlepšovať. Do včerajšieho večera neveril, že prežije a úž si naň brúsili zuby snáď všetky druhy strachov aké sú aby sa cezeň posilnili. Ja a ešte pár ľudí, sme vedeli, že to príde, boli sme tam. Nevideli sme, hanbiac sa za to, že chceme zneužiť ten moment. Ale to čo sa stalo, bolo úžasné, ta nádej čo tam vznikla, pomohla zmeniť osud, Bol tam proste hepening proti rakovine.. ale v pozitívnom zmysle. Bol to proste kde boli výtvarníci, hudobníci, mládež a podporilo to aj mesto. Niečo som tam nafotil, zdalo sa mi to milé.
Nešťastie.... To som chcel... Ak je človek nešťastný, zmizne zo sveta najprv smiech. Mal som pred pár dňami veľmi zaujímavý rozhovor. V čom je Jičín iný a ja som to definoval na základe počtu usmievajúcich sa tvári ma 1 km/2. Slovensko je smutnejšie. Tu je ten počet nižší, naozaj. Sobotu som strávil v nákupných centrách, takže som mal možnosť počítať a keďže bol v Nitre včera aj autosalón, bolo tých ľudí požehnane. Apropo autosalón, som zvedavý čo na to poviete. Dočkáme sa konečne auta na vodíkový pohon? Dúfam, že áno, ja mám vývojník pripravený už dosť dlho. Budem šťastný ako malé decko, keďže sa to stáva REALITOU.
Ale odbočil som, nič zvláštne. niekedy neviem, či to je tým, že Slováci sú zádumčivejší, alebo tým, že sa zabudli radovať. Je jedno ako to vlastne je, ale radosti je tu menej. Uznávam, že smútok je dôležitá emócia, smútok nám ukazuje, čo nie je radosť, a preto ak radosť radi máme, je dobré si uvedomiť čo radosťou nieje.. Tak či tak, či je to hospodárskou krízou alebo obavami, tak si radosť vychutnávajme. je to krásny odrazový mostík k pointe celej tejto úvahy. Naše mozgy túžia po šťastí, ale nevedia ho nájsť. Ak ste sa stratili, a neviete nájsť radosť, nájdite pocit, že Vám je fajn. Ak ho máte, vtedy si uvedomte, jednu vec, už o sekundu tu nemusíte byť. Ne len také letmé spomenutie si... UVEDOMTE. A skúste si pri tom uvedomovaní, obyčajného dobrého pocitu, že ste sa najedli, vyspali a teraz tu sedíte a čítate, tak vám je proste na chvíľočku fajn. Ak ten pocit nájdete a pochopíte že sa môžete mýliť v tom, že nič dobré vás nečaká, pocítite radosť. S radosťou je to tak, že na ňu zabúdame. Ak si ju teraz neviete predstaviť tak ja mám na to postup. Spomeňte si na najúžasnejšiu lásku svojho života. A ak si čo i len na sekundu spomeniete na radosť, tak ste ju našli, ona existuje. Existovala v očiach, ženy ktorú ste ľúbili a obaja ste sa vtedy mýlili, že je to navždy, alebo v očiach muža, hľadiaceho na vás tým neodolateľným šteňacím pohľadom. Proste ak ste sa mýlili tam, v tom momente ako viete, že teraz sa nemýlite znova? / Podotýkam, týka sa to len chmúrneho pocitu, že lepšie to už nebude /. Takže radosť a omyli. Hľadajte radosť vo všetkých kútikoch duše, nájdite jej čo najviac. V každom sa nájde radosť ak chce. Ak nechce, nenájdete ju za vás nik. Poznám ženu, ktorej pocit, že nieje šťastná, nevytlčie z hlavy a rozkroku nik. Ale to je prípad pre Freuda.
Takže, máme malí kúsok radosti, v momente tej radosti, si postavte, krištáľový chrám, kam vstupujete, alebo kam vstupujete keď meditujete, ja si vždy predstavím diamant a pomaly s ním splývam. Tvrdí a pevný v čiernej prázdnote... A ak sa mi to čo len na sekundu podarí, som zrazu v inom svete. Vo svete, kde neovplyvňujem, len pozerám, pozerám na to čo sa dej. A je to super, je to krásne a je mi tam fajn. Lebo všetok zdroj svetla okolo Vás, niesu ľudia, ale ich jedinečná energia ten obrovský zdroj svetla prepojeným so slnkom tým jedinečným zdrojom energie...Pri každom pocite radosti, len vtesnajte čo najviac pocitov do daného momentu a ak to urobíte, tak pocity na vás prehovoria vy si len hýčkajte tie, ktoré Vám robia radosť. A žite vo svojej vlastnej dimenzii.
