Dávno som ho nestretol, bol som zvedavý čo má nové. Asi tak som pôvodne chcel začať, no potom sa vo mne všetko vzbúrilo a ja som vyprahol. Preto som radšej vstal od počítača a rozhodol sa len tak si otvoriť prvú knihu z toho množstva čo som si kúpil v antikvariáte. Zistil som , že miesto kníh ma láka skôr nová zbierka Red Dwarf a hoc tento trocha naivný seriál parodoval v svojej dobe anglickú spoločnosť podobne ako Monti Payton Cirkus, nebol až tak docenený. Ja ho mám rád, nie len preto, že je to sci fi, ale aj pre svojský humor, ktorí mi pomáhal vždy keď mi bolo najhoršie. Skĺzol som po ňom pohľadom a moju pozornosť upútal Vladár, kniha ktorú napísal Niccolò di Bernardo Machiavelli. Jedna z čitateliek / milé asi 18 ročné dievča, ktoré paradoxne rozumelo aj poslednej poviedke, ktorá urazila mnohých, lebo vraj nebola dosť zrozumiteľná / sa ma pýtala prečo mena autorov píšem v plnej forme a znení. Jednak je to prejav uznania, ale hlavne je to preto, aby ľudia ktorí si moje články čítajú a niečomu nerozumejú mohli na Wikipédii nájsť o čom vlastne píšem. Prečo je to tak, vysvetlím. Jednak rád citujem ľudí ktorí dokázali veľa povedať pár slovami a jednak je to preto že som bol obvinený z toho, že poukazujem na ľudskú hlúposť. Vraj nie každý rozumie tomu čo píšem. Ak dovolíte, rád by som znova citoval neznámeho autora : Len hlupák sa tvári, že všetkému rozumie.
Vladár, doporučujem si ju prečítať, je poučná a je v nej pohľad na politické praktiky starého talianska, ale hlavne v nej určite nenájdete komerčné ťahy bežne používane v komerčne vydávaných knihách. A aj odchovanci Ramba budú prekvapený, čoho všetkého boli a sú ľudia schopný v mene vyššieho dobra. Táto kniha nieje písaná tým umelým štýlom kde umelo vytvorené napätie smeruje len k zvýšenie záujmu či pozornosti. Je to kniha písaná ešte v čase, keď čítanie bolo výsadou intelektuálov. Musela by to byť krásna doba. No my žijeme dnes, v dnešných dňoch plných komerčnosti a spotreby. V dobe trhovej ekonomiky a honby za hmotnými statkami.
Ale myslím, že som odbočil od témy, ktorú som chcel pôvodne rozoberať. A tou je sex. Úprimne práve to. Žijem momentálne na mieste, kde sex je tak ľahko dosiahnuteľný, až ma to desí, desí to lovca vo mne, hoc som vždy tvrdil, že mám rád sexuálne aktívne ženy, ale tu v tomto meste a štáte, ktorí bol dlho našim bratom, aby sa z neho stal sused, v štáte, ktorí má k slovenskému najbližšie, som prišiel na to, že feministky, asi nikdy nemali začať svoj boj. Ako Slovák v Čechách sa tu pravidelne stretávam so sexuálnym skoro prenasledovaním, lebo tunajšie ženy, si nerobia starosti s tým, ako vyjadriť svoj názor. Niekedy je to až údesné. Platonický vzťah, citovosť a empatiu nechávajú tunajšie ženy doma, ako zásteru, ktorú nosili pri sporáku. V kontakte s mužmi sú otvorené a vedia priamo povedať čo chcú, čo hľadajú, čo potrebujú. Pravdupovediac, už niekoľko dní premýšľam nad jedným, ako to, že celé Čechy a Nemecko, nevymreli na venerické choroby, ako to, že aj napriek pomernej nestálosti v partnerských zväzkoch, si udržiavajú rozvodovosť na priemerne nízkej úrovni v rámci EU. Naozaj. Dnes napríklad, ukážka, typického dňa. V Tescu som hľadal múku. Ako človek zvyknutý na nákupné centrá, hľadal som ju pri základných potravinách, prešiel som tie regáli 3 x a nenašiel ju. Ale keďže som mal veľkú chuť na bryndzové halušky, bol som pevne rozhodnutý nájsť ju. Po niekoľkých márnych pokusoch, opýtal som sa predavačky, kde by sa mohla nachádzať. Nie len, že mi ukázala smer, ale dala si tu námahu ma tam odprevadiť a čas strávený prechádzkou medzi regálmi využila na to, aby sa opýtala na pár maličkostí, napríklad, či tu bývam, či sa mi tu páči a prečo nieje so mnou manželka. Naozaj, trvalo to neskutočných 1,5 minúty, kým sa dostala k otázke ktorá ju zaujímala. Alebo moja tunajšia už bývalá kamarátka s ktorou som trávil čas v príjemných rozhovoroch ktoré skončili po tom, ako sa ma spýtala či by som vedel byť partnerom akceptujúcim jej bisexualitu. Na moju otázku ako myslela, odpovedala : Vedel by si akceptovať, ak by sa k nám raz za čas pridala aj moja kamarátka? Alebo iný prípad, žena, ktorá za mnou prišla ako za liečiteľom, sa ma po 5 sedeniach opýtala, aký je môj názor na análny sex, pretože ona ho ma rada. Pochopili ste? Pravdu povediac, že som atraktívny, mi myslím Zuzana pomohla pochopiť a nič na tom nezmenilo ani správanie a poznámky pár odmietnutých žien, lebo nieje nič horšie, ako žena ktorá povie áno a vy sa opýtate prečo? Že som muž ktorí vládne slovu, to viem, ale aby mi ženy neskryte dávali na javo sexuálny záujem, na to si asi nezvyknem. Lichotí mi to, svojim spôsobom je to neskutočná poklona, ale je to aj strašidelné, lebo to zaváňa povinnosťou. Ak máte na Slovensku pocit, že ženy sú upäté, vážte si to. Dávno som veľký a viem, že nie muž balí ženu, ale v 90 % sa len žena rozhodla, že Vám dá šancu a Vaša úspešnosť je len v ušiach žien. Nie muž si vyberá, to len žena dáva šancu. Kto si myslí opak, zvyčajne sa sklame alebo dlho žije sám a nahovára si, že je to preto, lebo má vysoké nároky.
V Čechách funguje niečo ako slovenský pokec. Slováci zaťažený výchovou tam majú len pár miestnosti týkajúcich sa sexu, tu si môžete vybrať dokonca aj podľa sexuálnych preferencií. Ako mi povedal môj kamarát, je výhodou byť Slovákom. Svojim spôsobom má pravdu, veď skoro každá žena začína rozhovor so mnou slovami : Slovenština je sexi. Tým padá komunikačná bariéra a oni sa môžu otvorene začať rozprávať. V jednej z týchto miestnosti, kde stále hrám mŕtveho chrobáka som sa dal do reči s dievčaťom čo píše diplomovku na tému : Diferenčné rovnice a ich využitie pri štatistickom predvídaní pohybu vozidla pri dopravnej nehode. Na moju otázku, či nie je možné aplikovať teóriu chaosu na vytvorenie vzorca, ma zarazila vetou, že zjednodušenie pomocou Runge-Kutta by bolo asi efektívnejšie. Na moju otázku o čo ide, mi povedal, že je to príliš zložité na to, aby mi to vysvetlila, tak som si to od včera do dnes naštudoval a vychutnal si dnešný rozhovor, v ktorej som jej ukázal, že aj vysokoškolské učivo, je možné sa naučiť za 24 hodín, ak Vás to zaujíma. Jednak som renesančný človek, ako s obľubou definujem sám seba, jednak mám rád výzvy. Ale hlavne, pochopil som znova trocha viac z teoretickej matematiky. Myslím, že moja stredoškolská učiteľka by mala so mňa radosť. Ale najzvláštnejšie na tom bolo, že som sa s pomocou novo dosiahnutých vedomosti snažil vypočítať aká je pravdepodobnosť, že nájdete inteligentný rozhovor na sexuálne ladenom čete. Nepodarilo sa mi to, nevedel som správne definovať konštanty. Ale myslím, že som odbočil.
Dnes som chcel písať o schopnosti miestnych žien, nájsť si za pomerne krátku chvíľu sexuálneho partnera, ak majú pocit, že ich životný partner si neplní svoje povinnosti. Údesné ale aj čarovné zároveň. Je vo mne ešte stále tá moja časť, ktorá brala sex skôr kvantitatívne a tá sa teší z toho, že tu určite dlho nebudem sám, ak sa so mnou moja partnerka rozíde, ale prebudila sa tu aj časť nová. Tá ktorá berie sex, či skôr milovanie skôr kvalitatívne a mňa to aj napriek všetkému teší. Tešil som sa na toto svoje obdobie života od svojich 18 rokov, keď som zistil, že som vlastne sexuálne závislí.
Bez sexu som nevydržal ani 24 hodín. Najdlhšie obdobie abstinencie ktoré som poznal, bolo 72 hodín po operácii slepého čreva. Trvalo mi vtedy skoro 3 dni, kým som presvedčil sestričku na Bezručovej, aby sme spolu strávili jej nočnú na sesterskej izbe. Ona ma naučila to krásne bozkávanie, pri ktorom máte pocit, že Vám na pery sadol motýľ. Síce sa mi vtedy trocha rozišli stehy, ale bolo to krásne. A čo je krásne na prítomnosti? Masturbujem síce niekedy 12 x za deň, ale potreba sexu neprevažuje nad potrebou ľudskej blízkosti a to je samo o sebe úžasné. Neveril som, že to zažijem. Je krásne vedieť, že som konečne dospel a že sa mi už asi nebude tak často stávať, že sa mi zrak zatiahne červeným súknom a ja ako býk sa už nebudem hnať do šialených situácií ktoré som predtým zažíval, alebo sa mi diali a to len preto, že telo zacítilo potrebu. A že tých situácií bolo požehnane, to viem, možno raz budem písať o tom čo všetko som zažil, možno napíšem kde všade som sa miloval a možno napíšem akými spôsobmi, lebo mnohý z Vás sa ma na to pýtali a keď som úprimne odpovedal, tak si mysleli, že si to vymýšľam. Ale nie je to tak. Presné číslo vie len pár žien ktorým som to povedal a práve to číslo asi bolo krokom do priepasti v danom vzťahu. Ale dnes nie. Dnes som len potreboval vypustiť trocha pary z toho tlakového hrnca, ktorí mám namiesto srdca. Podarilo sa a je mi lepšie. Práve teraz v tomto momente, keď som sa so stovkami ľudí podelil o to čo ma ťažilo, či tešilo. Teraz si už len vychutnávam vnútorný pocit pokoja a kľudu, kde telo a duša jedno sú..... Lebo kalokagatia je asi to čo všetci hľadáme. Rovnováha medzi našim telesnom a duševnom, medzi nami a svetom, medzi energiou davu a energiou nás samých proste skutočná kalokagatia ktorú velebil Homér ale aj Sokrates lebo ona je ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka. To že bol formulovaný antickými Grékmi, pre ktorých bola telesná kultúra integrálnou súčasťou kultúry spoločnosti na tom nič nemení. Veď tento ideál ktorí platil v dávnych dobách, hoc platil len pre slobodných občanov, platí aj dnes. Keďže teraz sme, alebo by sme mali byť všetci slobodný verím, že s jeho podstatou sa stotožňujeme všetci. Alebo aspoň väčšina, lebo bolo a bude pravdou, že rozvoj duševných schopností má byť harmonicky a spojený s všestranným telesným rozvojom a naopak. Čo Vám dnes popriať? Možno len jedno, aby ste mali pekný deň.
