1.04.2010
Dnešok asi bude trocha iný. Dnes skúsim pohľad z opačného brehu. Žiaden fiktívny kamarát, alebo radca. Dnes len sám za seba. Ako na tom momentálne som, asi všetci vedia, ale ak nie určite to objasním. Stala sa mi zvláštna vec. Pil som svoje obľúbené presso. Teda začalo to trocha skôr. Ale až tam prišlo osvietenie. Unavený tak, ako len človek môže byť, vystresovaný, ako každý po prvom absolútne pracovnom dni v novej práci, fyzicky na pokraji straty reality, som viezol 3 ženy do Bratislavy. Medzi 2 a 3 ráno, som fyzicky videl biele zajace ako skáču popred auto. Skoro som sa vybúral, ale boli tak reálne, že až po nejakom čase som pochopil, že to bol len prelud. Unavený a uťahaný som si dal pauzu, lebo pri pasažieroch sa nesmie fajčiť a ja by som asi skolaboval pre nedostatok nikotínu.
Proste, sediac na úpätí Rakúskych Álp, pijúc svoje ranné čerstvé presso, fajčiac svoju obľúbenú značku cigariet vedomý si toho, že som stretol minimálne 2 ženy, ktoré by mi nepovedali nie, ani keby som to chcel, som nad tým horúcim nápojom, vychutnával každý dúšok toho životodarného nápoja. Nezamestnaný a bezdomovec sedí pod Alpami a pije rannú kávu. Scéna ako zo zlého filmu. Ale aj napriek tomu som niečo pocítil. Spomenul som si na miesto kam odchádzam a bol som vďačný. Teda ešte stále som, len prach ciest ten pocit trocha zastrel. Doteraz nech robím čokoľvek, som nezohnal dlžné peniaze. Mám 10 dní na to, aby som si vychutnal všetko, čo reálny svet ponúka. Premiestnenie sa do reality, ktorú Vám linkujú druhý som nikdy nemal v láske a teraz si to asi naplno vychutnám.
Vychutnávanie, to bol ten pocit, ktorý ma zalial pri tej úžasnej chvíľke. Vtom okamihu, vtom momente dajte tomu akékoľvek meno, ale stále to bude pocit, že sme samy bohom svojho sveta. Ako každý eticky človek som sa naučil počúvať svety okolo seba bez toho, aby som do nich zasahoval. Nerobí to dobrotu. Stal som sa hluchým. Ale len preto aby iný zmysel pocítil pri výmene mailov pocítil RADOSŤ. Ukážka : ahoj, si v Prešove? Áno, prečo? Lebo vyšlo slnko. Áno od včera. Myslela som si. Ďakujem. Pár slov, obrovská radosť. Čo sa tomuto vyrovná? Asi len veta . Čo si už budem jazyk drať --- / ĎAKUJEM SRDIEČKO, .... /
Stala si sa mojim anjelom, ale aj tak to počúvam inde. Nemôžem za to. Snažím sa, ale ten hlas ten pocit, to zistenie, si nájde vždy cestu a aj ja som len človek. Odolávam koľko vládzem, ale aj tak občas ten hlas ničoty a prázdnoty, ten pocit nulicity, priestorového paradoxu, v momente koexistencie s neexistenciou / na toto slovné spojenie vyhlasujem embargo je moje J / podlieham zvedavosti a počúvam svety okolo seba. Našťastie len pri dotyku, ale ostávam šokovaný z toho, že každý vezený si podáva ruku so šoférom. Doteraz sa ma musela dotknúť každá či som skutočný... asi už príliš vzhľadom pripomínam ducha. Schudol som a zosivel mi aj ten zbytok vlasov čo som mal. Každá z tých žien, stiahla moju energiu cca o 40% v danom čase. Neuveríte, ale pri ceste medzi Mojmírovcami a Veľkou dolinou bolo posvätné stretnutie malých bohov ktorého som sa priamo účastnil. Síce totálne ničený, ale aj tak uvoľnený som sa prebral doma. Naozaj prebral, zobudil v posteli a díval som sa kde som. Ako keby celý včerajší deň bol sen. Nie len včerajší, ale aj predvčerajší. A ja som v tom momente musel znova zaspať, aby som nezabudol, aby mi nik nemohol vziať, že tie 2 dni boli. Neuveríte, ale zaspal som bez tabletiek, alkoholu, narkotikám, zaspal, tak sladko a krásne, tak uvoľnené ako dieťa ktoré práve teraz podo mnou nemôže zaspať.
Takže dnes žiadne široké úvahy, žiadne popisy pocitov, rozoberanie stavov. Dieťa potrebuje spať a ja budem radšej čítať odkazy od ľudí, čo pochopili, nie čo sa pýtajú, či pochopili správne....
Nieje správny pocit...
Už navždy to pre mňa sú len vaše pocity...
Lebo každý pocit je správny, to z nás robí ľudí.
Ale zabúdame na jedno, žiadne zviera necíti žiarlivosť.
Cítime, preto sme iný, lebo každý si myslí, že ak cíti strach má dušu, ale strach o život má svoj zmysel,
Lebo nám ukazuje, že sme vlastne stále len opice s kúskom niečoho, to niečo je u jedných väčšie, u iných menšie, ale každého to niečo je iné.
Prajem všetkým krajšie dni, ako majú zvieratá, aj keď v zástupe unavených volov, uťahaných koňov, upracovaných múl a ostrihaných ovcí, uškriekaných závistlivých opíc a ................ /doplňte si podľa skúsenosti/ neviem kto sa tu nájde J
