Som dospelí a viem, čo to znamená, prebudiť sa ráno a uvedomovať si nesúvislosť spomienok. Toto sa mi stáva po alkohole. Pohľad na ľavo, potvrdzuje moje tušenie, že som nespal sám. Aha, už viem, je sobota a ja som chcel ísť včera do Brna... Ale nešiel som, pracoval som dlhšie ako som plánoval takže mi ostalo jediné, vyraziť do ulíc... A znova ten jemný chaos, Pamätám si vášeň, bozky, pamätám si horúčosť objatí a dychtivosť bozkov, pamätám si pocity, pamätám si jej ústa v mojom lone, no aj to, že sme sa pritom bozkávali... Alkohol proste spôsobuje chaos. So záujmom sa dívam na blond temeno a premýšľam, čo s toho sa mi len zdalo a čo je spomienka a čo len túžba, aby realitou bolo. Viem čo som hľadal, viem po čom som túžil, viem čo som potreboval... A zrazu zaregistrujem niečo, čo ma prijemne prekvapí. Ďalšiu hlavu. Rýchlo sa obzerám okolo seba. Fajn, som doma. Rýchlo spomínam, čo sa vlastne dialo, ale už mi to nepríde tak dôležité. V tomto momente a v tejto chvíli je dôležité len jedno. Nehýbať sa a spomínať, nehýbať sa a vychutnávať, nehýbať sa a vkladať každý detail do pamäte. Hlavne pohľad na dve ženské hlavy, ich blonďavé svätožiary ktoré ich lemujú a úsmevy na spiacich tvárach. Túžim po jedinom, aby tu obe ostali čo najdlhšie a aby to čo sa odohrávalo včera v noci, pokračovalo ďalej.
Pomaly som sa vyvliekol spod paplóna a potichu sa postavil dívajúc sa nenásytným pohľadom na dvoch anjelov. Preto teraz úchytkom píšem tieto slová, preto sa ponáhľam, aby som kým vstanú stihol zbehnúť do obchodu kúpiť čerstvé pečivo. Vyberám s chladničky vajíčka a uvarím ich na hniličku, ale hlavne cestou kúpim dve ruže. A prinesiem im ich v zuboch. Alebo na podnose s raňajkami do postele. Uvarím kávu, ale aj čaj, uvaril by som aj slona, len aby mali krásne ráno...
Píšuc, mi asi čas plynie rýchlejšie. Počujem prvé ranné nádychy a smiech. Je úžasné ráno vstať a počuť svieži ženský smiech. Prehrabal som chladničku a našiel klasický sendvičový chlieb, rýchlo ho strkám do hriankovača. Hrianky a vajíčka so štipkou vegety, môj okukaný recept na rýchle a chutné raňajky. No uvedomujem si aj iné, počuť po takejto noci smiech je fajn, znamená to, že sa poznajú, že o sebe vedia, že o sebe vedeli aj včera, že všetko čo sa mi zdalo sa môže zopakovať a hlavne to, že túžim po tom aby sa všetko opakovalo znova a znova a znova...
Dnes bolo nádherné ráno. Slnko je už vysoko a je skoro 10 hodín, keď dopisujem tieto riadky. Anjeličkovia si dali raňajky, ja som na ne skúmavo hľadel a hľadal rozpaky. Bolo krásne zistiť, že žiadne niesu, bolo krásne počúvať ich hlas, Jeden z nich práve prišiel, len v tričku stojí za mnou a číta slová ktoré píšem. Cítim jej vôňu jej dych, jej smiech, cítim ako sa ma dotýka a komentuje. Druhá leží v obývačke a pozerá telku... vraj sa máme obaja vrátiť. Proč tady sedíš a píšeš? Odpovedám : myslel som, že už to nezažijem, myslel som, že sa mi to už nestane, myslel som, že niečo podobné som len zažíval, no netušil som keď preberám svoje spomienky, že ráno po noci s dvoma ženami, môže byť tak jednoduché, úprimné, čisté, vášnivé a hravé. Možno tento článok dokončím neskôr, alebo prestanem písať. No teraz chcem len jedno. Podľahnúť znova dotykom a bozkom... Usmiala sa a navrhla aby sme si uvarili čaj...
Spomenul som si na Einsteinove slová : Snívanie je dôležité, dáva nám možnosť nazrieť do zajtrajška. Prajem všetkým tak krásny víkend, ako mám ja, prajem všetkým, aby sa splnili Vaše sny a túžby, prajem všetkým, aby rána plné vášne, túžby, milovania nezmizli z Vašich životov, lebo je krásne začať deň milovaním.... A ešte jednu kratučkú vetu : Môcť stále, nieje choré, môcť stále je čarovné, ak máte niekoho kto túži rovnako intenzívne ako vy....
