Je sex prirodzený? Vždy som myslel, že áno, nevidím v tom nič nechutne, v obraze spojenia dvoch vyprahnutých tiel, zblíženia dvoch duší... V starej Indii kde sa nedívali na spojenie muža a ženy ako na hriešne, / keďže zatiaľ nebolo preukázané, že katolíci sú iní ľudia ako : gayovia, lesbičky, černosi, Číňania, židia, moslimovia, či akákoľvek minorita /, dokonca aj v starej Číne ma sexualita svoje miesto, v každej kultúre bola sexualita oslavovaná, okrem katolíkov. Či nieje malou smrťou orgazmus? Francúzi tí praotcovia lásky / aj keď vo Francúzku tomu paradoxne vravia inak / orgazmus volajú malá smrť. Aj keď k pochopeniu slov Milovanie a sex by som mohol venovať veľa času, dnes som chcel o inom. Čo je prirodzené.
Čím sme starší, chápeme mnohorakosť telesnej lásky, no mám pocit, že duševne zakrnievame. Vždy, všade na každom mieste kde sa vyskytnem zvrtne sa debata na sex. Mám vzťah. To myslím tajomstvom nie je. Na začiatku to v posteli nebolo ono. Obaja sme chceli potešiť toho druhého. Ona v posilnenej panike, že nesplní očakávania a ja.... moja povesť zas vypovedá sama za seba. Ako to dopadlo viete. V lete ste to čítali. Ale rovnako aj viete aké je to teraz, to ste iste tiež zaregistrovali. A ja stále nechápem svet okolo seba. Čím viac ja otvorene vravím čo chcem, o to jednoduchšie si k tomu, či to ku mne cestu nájde. Viete, mám možnosť porovnávať aj keď niektorý by možno povedali nieje čo, ale rád by som. Vďaka tomu, že Vám robím spovedníka, viem čo vo Vás je. Nechápem len jedno, prečo práve to, čo v sebe ukrývate, nechcete povedať človeku s ktorým ste? Kto je Vám bližšie? Viem, že aj ženy podvádzajú, nie som malý, za A, samy viete, koľko z Vás, malo ku mne bližšie aj keď ste mali iný vzťah, a za B, ak sa pamätáte, aj mňa mnoho krát podviedli. / rád by som tu paradoxne poukázal na to, že čo sa týka voľakedy spôsobenej bolesti, nebojte sa, spoznal som ju a verte my, v duchu každú z Vás prosím o prepáčenie, ale čo bolo, to nezmením ani ja, ani vy/.
Vždy ma šokovala ľudská prostoduchosť, ktorá v naivite sebe vlastnej, vedie demoralizujúcu kampaň za nevravenie si veci, ktoré nám robia radosť.
Uznávam posledná veta asi znie divne, ale ak sa niekedy chcem vyjadriť presne, zvyčajne to vyjadrujem formou rozvitej vety. Alebo som to tak robieval. Prestal som, žil som s človekom, čo za celí život prečítal 2 knihy a myslím, že Psíka a Mačičku čítal až keď bol so mnou. Pri nej som očakával vždy odmietnutie a vždy som dal možnosť odmietnuť ma. Chudák, blázon, naivka, svojský ... mnohé prívlastky boli so mnou spájané. No a Čo, tak to bolo, je a bude. Ale to som asi odbočil. To ako som sa díval na svet a on na mňa som pochopil práve pri zvláštnom úkaze. Poznáte to. Niekoho spoznáte, píšete si, potom sa stretnete a on je úplne iný. Vždy ak som sa s niekým zoznamoval, díval som sa naň, ale aj zaň. Nebudem rozpitvávať čo to znamená. Mali ste niekedy pocit, že ste našli niečo, čo ste dlho hľadali? Nehovorím o pocite sladkého vybúrenia hormónov. O inom, hlbšom, krajšom, ale aj temnejšom pocite vášne, tak spaľujúcej, že teplota v miestnosti stúpa a vy viete, že je to prítomnosťou jedinej osoby? O pocite, ktorí Vás tak opantáva, že tú osobu vidíte na každom kroku, každý Vám ju čímsi pripomína.
Zase odbočka. Otázka v úvode jasne znie, je láska prirodzená? Ak je prirodzená láska, je prirodzené aj milovanie, ak je prirodzené milovanie, je prirodzený aj sex a dôvernosti. Alebo, je možné že samotné naše prirodzenia sú pre nás neprirodzené? Ak je to tak, zomreli Rómeo a Júlia zbytočne? Zabudol svet na tu vášeň, čo hoc nenaplnená, radšej odišla, ako nemôcť byť s tou čo milujem? Asi sa bojíme vášne, bojíme sa citov, máme strach milovať a zdieľať, lebo ak nás opustia, tak nám ublížia. Neviem, koľkí z Vás sa pri poslednej vete cynicky uškrnuli, no dúfam, že viacerí si uvedomili prečo sa boja naozaj milovať. Viete vlastne, čo znamená milovať?
Milovať boha, milovať matku, milovať vlasť, milovať ženu. Mnoho podôb toho istého pocitu. Pamätám si ako som raz zachraňoval vzťah, čo ani nebol vzťahom, niekomu, kto vlastne o ten vzťah nestál, ale žiadal od sveta to „ SVOJE „ zadosťučinenie. Chcel partnera späť len na to, aby ho opustil. Možno vtedy som prestal veriť. Možno vtedy som zatrpkol. Začal som sa dívať okolo seba a zistil som, že čím viac nariekame, že nás nemilujú, tím viac sami neľúbime. Minule som chcel svojho anjelika potešiť, cielene a úmyselne, nie spontánne, ale mal som pocit, že potrebuje zlepšiť náladu. Dokonca v rámci pozitívnej motivácie som to aj povedal, veril som, že ma niečo napadne. Večer sme si volali a ja som sa musel priznať, že ma nič nenapadlo, lebo som celý deň masturboval a nemohol som prestať. A viete v čom je jedinečnosť lásky? Nájde odpoveď v tom čo vy pomenujete trosky. Povedala mi, že by nikdy neverila, že môže niekoho tak strašne vzrušovať a neskryte sa tomu potešila. Takže môj obľúbený happy end. Všetko dobre dopadlo, tak nejako samo od seba.
Možno je pravda, že len skrz lásku, pochopenie a katarziu, prichádzame na tento svet. možno práve láska je odpoveďou na svet okolo nás. To čo ľudí ubíja, je strach a závisť. Ja som celý deň hľadal dokonalé vyjadrenie svojich pocitov tak slepo, že moje vlastné telo, to jasne vyjadrilo za mňa. Možno nás je viac, čo sa za niečím ženieme až sme zabudli čo to je. Prirodzená neprirodzenosť. Kontrast? Zmena optiky? Na smaragdovej doske stojí : vesmír je mentálny. Nič nieje statické, všetko je v pohybe. Ak platia prvé dve premisy asi budem na smiech sám sebe, ale aj tak. Pocity obohacujú náš život, či už si to prajeme alebo nie. Lebo pocity sú cestou poznania. Nerád citujem bibliu ale aj v tej sa píše: „na počiatku bolo slovo a to slovo bolo ...." Boh, Ja, Šintu, Šiva, akaša pomenujte si tie bodky ako chcete, ja tam veľmi rád dávam jedno slovo, hlavne ak robím prednášku. To slovo je UVEDOMENIE. Ak sme si vedomí sami seba a sme si vedomí svojich pocitov, vieme presne určiť, ktoré pocity sú naše a ktoré sú cudzie. Byť empatický je niekedy na škodu. Registrovať pocity iných vyčerpáva, ale častejšie pomáha. Myslím, že práve na tomto mieste sa istá nemenovaná Vierka asi usmiala. A keďže aj toto vtáča so zlomeným krídlom, vyzdravelo a zmenilo sa v orla, čo v pazúroch už zviera iné nežné vtáča, tak dnešné pojednanie o prirodzenej neprirodzenosti, či na opak, uzavrime. Usmejme sa s ňou, lebo čo je pre mňa bežné, je pre mnohých snom. Moje problémy s Libidom boli vždy na oštaru. Boli. Nie len preto že, zvýšené libido frustruje, ale od istého času, ani ten sex nebol to čo býval. No dnes, dnes sú hendikepy kladmi a primané sú z láskou.
So želaním, Heribanovú a anjela každému z Vás ......
