27.07.2009
Už niekoľko dní som Saturnina nestretol, keďže je na PN tak som bol prekvapený. Od utorka bol každý deň v Bardejove, aj keď viem, že tam rozbieha nový pracovný projekt, bolo to dosť nezvyčajné no čo už. Uňho človek nikdy nevie... Stretli sme sa vlastne až dnes. A vyrozprával mi ako vždy veselí príbeh z jeho bohatého života. Naučil sa korčuľovať... úplne vážne, tento muž sa naučil korčuľovať. Ba sa priam označil, že „ Nespadol som viac než pol hodiny z kolieskových korčúľ". Ak by ste ho poznali osobne, vedeli by ste, že už len predstava toho, že ich má doma, by Vás rozosmial. Naozaj. Je to typ, ktorí by ste na kolieskové korčule postavili jedine tak že by hral komickú postavu vo filme typu „ Scary Movie, hoci pre tých čo to nevideli, aj sranda je občas úprimná, a nie je nič úprimnejšie než paródia.. Ale to som odbočil ... A pri predstave Saturnina na korčuliach aj milovník romantických filmov a seriálov musel uznať že TO nemôže jazdiť na kolieskových korčuliach. Saturnina na korčuliach si neviem predstaviť ani v nejakom fantazijnom filme, kde v momente ohrozenia sveta aby to každý divák vedel dopredu, že on to určite dokáže by sa asi ozval môj rehot, lebo proste nie je možné z fyzikálnych dôvodov. Nie je obraz, ktorý by tak komickú predstavu vyjadril nie je. Alebo by ste ho museli obsadiť do úlohy pokusného králika v reklame na chrániče, Presne tak, to by šlo, natáčanie bizarnej reklamy na chrániče. Vysvetlenie a jeho dopad som pochopil na jeho ďalšej vete a verte mi, radšej by som bral tú reklamu. Naozaj všetkému by som uveril, radšej, no žjeme v nedokonalom svete. Preto by som radšej veril filmu ako tomu, čo som počul... „ Mala problém „... No jasné a sme zase tam...
Presne tomuto si dnešná mládež našla pomenovanie „ úlet „ ...
Pekné slovo... Takže pojďme na to, aby sme vraveli jazykom danej dámy ... Nazvime ju Diablom, podotýkam s košíčkom nad B. Pamätáte si tú scénu z filmu Striptíz s Demi Moor? Niečo podobné, ale v blond. Pochopil som prečo sa postavil na korčule. Lén láska z človeka urobí blázna. Po jeho vete . „za takým zadkom by si korčuľoval aj ty", to všetko začalo dávať zmysel. Tajomná neznáma, jasný problém, tak prečo nepomôcť. Len ja som bol asi ten, kto pri tejto vete veril, že nejde len o letnú lásku, ale o dilemu... Ale to som skočil na koniec, tak mi to prepáčte... Tajomná a krásna žena, s problémom a nízkym sebavedomím... Ktorý kulinár životných situácií by odolal? Možno František z Assisi. Ale Saturnina obdivujem práve preto, že taký nie je. Že jeho požívačnosť, neuznáva hranice... Vráťme sa k tajomnej neznámej a priznám sa, jeden moment ma zaujal. Opis večera pri Margarite a letmých dotykov a bozkov... Viete si predstaviť, niečo romantickejšie, ako sedieť v prítmí sviečok v spoločnosti a lačne sa vrhať za kradmým bozkom ? Ja nie, predstava tej spaľujúcej vášne, čo tam musela pulzovať to krásne ostýchavé dotýkanie sa pery o pery muselo byť úžasne, dekadentné menovaná je vydatá / ale aj tak vzrušujúce, keď opisoval pocit, ktorí mal, keď sa našťastie hostiteľka znova odsunula na toaletu a oni sa na seba lačne vrhli s rovnakou vášňou a chuťou, ako dve hladujúce levy na konečne chytenú zebru. Nádhera, už len to čítať a človek pocíti, tú pravekú túžbu ukrytú niekde hlboko v nás, ktorá nie je prekrytá morálkou, túžbu po naplnení a rozkoši... Wow.. proste mňau a mňam. Pre celý svet hrali hru, áno sme si len sympatický, nik to nezistil až na pár blízkych ale tí to brali s rezervou. Stretávali sa každý deň a kradli si sekundy samoty, nádherné však? Lebo ako vieme od Rómea a Júlie, najkrajšia láska, je ta ukrytá, pred celím svetom. Muselo to byť úžasné.. Opisoval my ich rozlúčku, ktorá sa zo spoločenského 2 minútového rozhovoru a bozku, keďže sa odohrával na frekventovanej križovatke a nik by si nepomyslel že telesnosť zvíťazí zrazu sa stala vášnivá polhodina v odstavenom aute... Niekto žije vo svete, kde sa takéto niečo nestáva je z toho smutný... A premýšľa či o niečo prichádza... A ja aj keď nerád, musím priznať, že áno. S človekom, ktorého poznáte 7 rokov nezažijete tú vášeň a krásny pocit vzrušenie, čo nachvíľu zapudí výchovu a morálku niekam ďaleko a v prirodzenom gejzíre vášne, padnete až na dno bolesti a potreby rozkoše. Ale ako býva zvykom, zas som odbočil... Uvedomili si, že sú si nebezpečný tak sa radšej rozišli. No osud nám občas prináša Danajské dary. Keďže obaja mali telefón, nemohlo to skončiť inak ako ďalším stretnutím. No dilema kde, bola už dávno vyriešená... V Prešove, tam ju nik nespozná, a on jej ukáže centrum, načo sa vraj koketne usmiala. Ale my čo ho poznáme, vieme, že prechádzku centrom využil na to, aby si nemali veľmi blízko. No aj tak zvíťazila, ženská vynaliezavosť. Pri prechádzke mestom, vyhlásila, že potrebuje na WC a zachádzať do podnikov už nechce... prečo by nešli k nemu? Pri tomto som sa musel pousmiať, lebo viem, že sa rozhodol strániť sa sexu, aby sa nezaľúbil, no aj tak som z napätím počúval čo bolo ďalej. Nechcem uvádzať pornografické detaily, tie Vás určite nezaujímajú. Asi je väčšina zvedavá na dilemu, nášho reka. A znova ma očaril, svojím Šalamúnskym prístupom k problému. Vraj zo seba nedal dole ani jeden kúsok oblečenia, ale vyzývateľke odhalil čo mohol, nie len preto, aby ako estét zblízka obdivoval to, čo mnohý len z diaľky, ale vraj hlavne preto, že umenie dávania rozkoše, je mu blízke a viem, že sa ním rád vyťahuje... Výsledok je tak či tak ten, že sa tá krátka 15 minútová návšteva natiahla skoro na hodinu, že žena, tváriaca sa ako ľadová kráľovná vystúpila zo svojho ľadového korzetu a to, že ak sa muž rozhodne milovať a nie mať sex, ani vlastné ego ho nezradí... Ale to je on, taký aký je... Mnohé vravia, že je iný, mnohý vravia, že je zvláštny, ja len poviem.. Je to ON a som rád, že takých ľudí poznám aspoň pár... Vďaka nim, je život a svet, zaujímavejší a o to si myslím ide... Prajem Vám, veľa rovnako krásne emotívnych zážitkov....
