Zas nádherné ráno. Anjel zostúpil na zem, aby ma oblažil, vášeň sa vyliala z brehov a rozkoš... Áno rozkoš ta ma naplnila, naplnila celého, naplnila nad všetku pochybnosť a bezpodmienečne udala novy smer, ktorým sa chcem uberať. Aj ja už viem, že láska a vášeň musia prebývať v tom istom dome. Ak máme lásku, no stratili sme vášeň, alebo máme vášeň no nenašli sme lásku sme nespokojní, ale na tento stav je však aj tretí pohľad a to je pohľad bezpečia. Pohľad ktorí sa javí tak samozrejmý, že ani nevieme, či existuje, on sám o sebe sa nám vždy nepriamo pripomína, obavami, pocitom nenaplnenia, pocitom frustrácie. O čo vlastne ide? O úprimnosť. Ak sa stretnú dvaja ľudia a sadnú si, / týždeň, alebo celí život, to nie je dôležité / Ide o jednoduchú úprimnosť, každý má nejakú minulosť, nejakú prítomnosť, a tuší nejakú budúcnosť. Prvý mesiac je úprimnosť oslobodzujúca a nádherná. Je to ta najväčšia prirodzenosť na svete. Stala sa mi zvláštna vec, Anjel - žena ktorá sa nejakým záhadným spôsobom rozhodla, že som milý, príjemný, sympatický a nejakou záhadnou zhodou okolnosti skonštatovala, že aj dobrý milenec my povedala predtým ako sme sa znova stretli krásnu vetu : Budem cela tvoja, verím ti, buďme ďalej k sebe úprimný a hrajme hru, odovzdám sa ti celá, bez podmienok a obmedzení smieš si so mnou robiť čo chceš... / Tu sa musím zastaviť... Muži ak toto čítate, nebol to kopec viet, bola to len jedna : chcem byť s tebou a rob si so mnou čo chceš.... Pre ženy : Občas to tým svojim povedzte cele, inak im nezapne / Proste poďme hrať hru, smieš čokoľvek ak to bude cez, ja ťa zastavím... Bože, určite vieš čo je sex, inak by si nám ho nenechal. Musí to vedieť, lebo to čo som včera zažil sa nedá opísať, Nijako, sedím tu pol hodiny a smolím jeden odsek. Ale hoc by som tu sedel až do večera.... neopíšem to, nedá sa to... Opíšte úsmev dieťaťa, motýlie krídla, opíšte radosť, opíšte lásku.....
Musel by som vymýšľať nové slová, nie som Štúr a ani Lehotský som len ja.... A tým chlapom aj túžim byť... Nie ostať... Byť.... A to zmenilo môj deň od základov, poznáte vetu : Ten kto verí prejde aj po hladine mora? Viera je silná, ale prečo som odbočil ? Včerajší deň mal pokračovanie... Stretol som kamarátky Anjela, fajn spolok, dokážu hovoriť o všetkom, vedia ktorej aké otázky neklásť, ako dať na javo prehľad ako nepovedané pomenovať. Majú jasne stanovené pravidlá, majú svoju hierarchiu a aj boj o moc... Proste dokonalé stretnutie piatich kamarátok, ktoré vedia o sebe všetko.... LOŽ.... nevedia, a sú veci ktoré ani vedieť nechcú... Skoro ako podľa vzoru, ako podľa schémy nejakého Kubrickovho filmu .....
Môj posledný rozhovor samého so sebou bol myslím práve na tému stagnácie. Stagnácia neexistuje, existuje len pohyb. Všetko je v pohybe a my vekom nezískavame len artrózu čo je lenivosť tela, ale akúsi zvláštnu duševnú artrózu. Odmietame sa prispôsobovať pohybu. Preto nechceme aby sa veci menili, preto chceme aby všetko ostalo pri starom, no nejde to. Preto dnes ak smiem poprosím každého, nech si položí otázku... Prosím... úprimne... Položme si všetci otázku : Klamal som dnes? ..... odpoveď...... Neviem ako vy, ale ja nie (((-:
Ale predsa sa včera niečo stalo čo je poľa mňa dôležité. Z nejakého bláznivého karmického dôvodu to urcite dôlezite je. Jedna z kamarátok Anjela je ako mladšia sestra Potvory... Vy ktorí viete o čo ide viete, že práve Potvore môžem ďakovať za rekonvalescenčný pobyt na psychiatrii.... Zaujímavé však je, že nech akokoľvek utekáte to pred čím ste ušli Vás už čaká na mieste kam dobehnete... Je to sranda, odišiel som z Prešova aby som zabudol na všetko a začal znova... Hlavne na Potvoru, a tu ma už v darčekovom balení čaká Potvora 2 v ešte kvalitnejšom a novšom prevedení. Karma je ako živý organizmus, vysvetľoval som voľakedy... Nevedel som, že má aj zmysel pre humor.
