28.06.2009
Saturnin ma dostal na festival, ani nie preto, aby som si niečo vypočul, ale preto, aby som niečo chutné zjedol. Ako epikurejec som sa tešil na malý kulinársky zázrak, hlavne po tom, čo som sa dozvedel, kto bude kuchárom v umeleckej kuchyni. Vážený, ak Vám akýkoľvek kuchár povie, že nemôže variť, lebo nemá podmienky, tak mu neverte. Chily con carne, čo som včera ochutnal, bola jedinečne chutná. Jemne vyvážená chuť, správne pikantné, správna chuť fazuľky, ale hlavne, tak jemnulinké hovädzie mäsko... Ako zvykne komentovať Miňko Demovič... Nebíčko v papuli .... A to som ani nespomenul bravčové závitky, jedinečná kompilácia chuti, obsahu a vône. Niečo čo by ste očakávali len v kuchyni 5 hviezdičkovej reštaurácie. Škoda, že som odišiel skôr, za ten recept by som dal čokoľvek. S čím však Saturnin nerátal, bola reakcia miestneho osadenstva na zjavenie sa mojej osoby. Pravdupovediac, ani ja..... Ale bol som v podstate milo potešený. Ľudia spoznávajúci ma po dlhom čase, objavenie priateľstiev ktoré sa vlastne nikdy neskončili, pokračovanie životných osudov ktorých som bol súčasťou a všetci tí ľudia mi s krásnou srdečnou prirodzenosťou mi ako je na východe zvykom ponúkli niečo na pitie a ja som po veľmi dlhom čase povedal... A prečo nie? Veď ak tu každý pije pivo, asi to ma zmysel, aj keď ja jeho chuť oceňujem hlavne na pečenom sa kurati. Ale to asi trocha predbieham. Vychutnávajúc si delikatesy pripravené majstrom kuchárom som Zazrel človeka ktorí ma pozoroval a zistil som, že ženské oči majú svoje čaro. Môžete sa zadívať a na chvíľku sa stratí celí svet. Jedinou škodou bolo, že ta žena stála vedľa muža ktorého som poznal, takzvaný Nevyhoditeľný.... Poznáte tu scénu s Kasína od Martina Scorseseho, kde Róbert De Niro opisuje Joa Pesci , teda Ice opisuje kto je Niky Santoro. Pri scéne, kde Niky zabije človeka len preto že bol neúctivý ku Iceovi... Niky je typ chlapa, ktorý dá prvú ranu, on nečaká, on útočí, Nikiho udriete a on sa vráti s bejzbalovou pálkou, vytiahnete naňho nôž a on si donesie pištoľ a pokiaľ mate u seba zbraň, tak ho radšej zastreľte, lebo inak bude bojovať dokiaľ jeden z Vás nebude mŕtvi. Ale to je iný príbeh, to je príbeh detstva, kde sme so vzduchovky strieľali obaja, no on ma neprezradil. Príbeh detských bitiek kde my dvaja jediný, mali vzájomný pakt o neútočení. Príbeh muža na ktorého sa pozriete a nik vám nemusí tak zložito opisovať koho pred sebou mate. Ten muž mi mnohé pripomenul, dravosť lovca, tú istú ktorú som pred sebou skrýval, tak som sa radšej sám vybral na prechádzku Delňou ... Milujem DAD a ich krásny humor, ktorý vnesú aj do drámy, lebo inteligencia cti netratí a aj vážna vec vie potešiť. Bez Sergeja to nebolo ono, ale Ježko bol úžasný... Tak som prišiel k svojmu prvému pivu, no nanešťastie nie k poslednému. Keď sme aj so Starcom pili druhé, zavolala ma kamarátka, ktorá potrebovala pomôcť. Pri presune, som začal mať pocit, že určite väčšou istotou bude presúvať sa po chodníku, lebo nerovný terén, je aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, dosť zradný. A nastala situácia, ktoré ja definujem : Niektoré veci sa deju ľuďom občas, no mne nárazovo. Stretnutie s ďalšími priateľmi.... Keďže sme na východe, ako inak, vodka... keďže však akceptovali, že som abstinent tak som pil len medovinu. Občas ju v zime pijem, no povedal by som že táto bola niečím iná.... Takýchto stretnutí som absolvoval niekoľko, kým som vybavil všetko čo som mal, pozdravil sa s každým kto prišiel s úsmevom a rukou napriahnutou k podaniu. Predierajúc sa davom, kde už bolo naozaj ťažké ísť smerom ktorým som chcel ja a nemusieť sa prispôsobovať pohybu davu, som si razil cestu na miesto k priateľom. A v tom momente mnou prešla zlá predtucha, niečo nepríjemné sa udeje. Zastal som na mieste a zavrel oči, alkohol je zvláštny, ukrýva strach... nezaregistroval som snáď niečo? Otočil som sa, a šiel na prvé miesto kde bolo prijemne, Jazzová kapela, jemne zahriala moje vnútro a ja som sa rozhliadol davom, Stála tam, bárbinka, ako zvyknem vravieť... úsmev vymenil úsmev, a ja som sa vybral davom znova ku kuchyni... Znova ma zastavili známi a ja som pomaly začal tým stretnutiam prichádzať na chuť. Pohybom opísaným ako Brownov pohyb častíc som sa ako nesvojprávna molekula vyskytol na mieste, kde by som sa triezvy asi nevyskytol.... Predstavte si zvláštnu skupinu ľudí, policajtov, SBS karov, hudobníkov, a ľudí podozrivých na kontakty s podsvetím a ja som zistil, že všetci sme bývali na tej istej ulici, chodili do tej istej školy a behali za tými istými dievčatami. Tvárili sa, akoby som nikdy neodišiel, bolo to ako by sme mali znova 18 a svet nám ležal pri nohách. Kríza? Jasne, facku sme dostali všetci... No a čo, veď sme začínali už toľko krát, o jeden viac alebo menej.... Ženy? Koľko ich je okolo nás... Peniaze, veď aj vtedy sme vedeli niečo vymyslieť.... Všetko bolo super až do momentu keď Ivanko položil nevhodnú otázku a Ivan Hrozný sa pri nej nezastavil... Proste zhoda okolností.... Prvá bola - Toto je tvoja bývala? A veta Ivana Hrozného.... a už ma kto dnes dostať...... . Len čo som vytušil o čo v tejto hre ide, všetkým som sa poďakoval, potvrdil si kontakty, poprosil, aby dnes nikoho nevychovávali a s Bábikou ktorá sa náhodou zjavila odkráčať k pódiu. Bábika bola zlatá, vďaka nej som sa aspoň na chvíľu nemyslel na nič zlé, a svet začal byť krajší... Dokonca tak krásny, že domov ma odviezol mercedes, ktorí si tu cestu zapamätal a ja som si vychutnal po dlhom čase, pohodlie koženého sedadla.... Ak ostaneme všetci vo vnútri krásny, svet nám bude ponúkať presne to čo potrebujeme....
