Zas jeden z tých zvláštnych dní.... Ráno som vstal a všetko čo som zažil predchádzajúci deň, je preč... Znova som vyprahnutý, ale šťastný... Áno.. Paradoxne konštatovanie... Vyprahnutý a šťastný, vyprahnutý preto, lebo moje telo znova pocítilo túžbu, prázdny preto, lebo túžba súvisí len s jednou osobou. Je smutne ak Vás vzrušuje len jeden človek, alebo je to šťastie a spokojnosť, je to otázka, alebo odpoveď? Neviem... Neanalyzujem už túžbu, jedine čo jej analýzou zistite, je to, že mate odpoveď na otázku : Prečo? Ale musíme vždy vstupovať do tých istých vôd? Musíme vždy prejsť bolesťou, aby sme sa stali lepšími? Nie, vždy je to len naše rozhodnutie... No sme márnomyseľný, sme, lebo ako taký, chceme zásluhy za to čo sa podarilo, no bojíme sa prijať zodpovednosť za to čo sa pokašľalo.... Čo tak raz pre zmenu, nehľadať odpovede, čo tak raz, len splynúť s davom, čo tak raz len nechať iných, aby sa snažili smerovať osudy.... Mal som po roku, ten najvzrušujúcejší sex aký existuje, možno nebol naj, ale bol rozhodne jeden z najúprimnejších... Kamarát - / pokus o bisexuálny vzťah, takže ex milenec / mi povedal zaujímavú vetu : Ja mať takého vtáka, som šťastný. Na moju otázku, prečo, som dostal jeho odpoveď v podobe lišiackeho úsmevu.... Neanalyzuj, povedal som si, neanalyzuj, ale ponúkni, áno znie to smiešne, ale rozhodol som sa nesledovať pri najbližšom milovaní, či sa jej to páči, alebo nie, rozhodol som sa splynúť na chvíľu s davom, rozhodol som sa, nezastať stanovisko skôr, ako bude po, rozhodol som sa, že jej budem veriť..... A bolo to krásne, jej pohľad na moju pýchu / alebo obavu?/ ma presvedčil, že veta : si najhorší milenec akého som mala je naozaj, len ženskou rafinovanou zbraňou ako nám ubližovať, aj keď oni už pri nás nie sú, aj že strach z toho aký sme, prameni len v nás... Sme dokonali v nedokonalosti, sme jedinečný v našom sumári chýb a nedostatkov a nedostatky sa zmenia na prednosti v tom istom momente, keď sa za ne prestaneme hanbiť... Som vyprahnutý... Áno som, rozhodne áno, som vyprahnutý po túžbe, vášni, dotykoch, láskaní, bozkávaní... Som vyprahnutý po telesnej rozkoši, čo napĺňa cele vnútro a zohreje aj v marazmoch, prahnem po láske duševnej ale aj telesnej, prahnem po objatiach ktoré sú cielene, ale aj po dotykoch, len pre potešenie... A šťastie? To prišlo samo... Zavolala mi, už nie som nedokonalý, pretože fajčím, už nie som nedokonalý pretože ho mam veľký alebo malý, už nie som nedokonalí presne taký aký som... Som dokonalí pre ňu... na deň, na týždeň, na mesiac... neviem, naozaj neviem a nebudem to zisťovať... Vychutnávam si jej vetu : si dokonalí vo všetkom a možno aj viac, lebo si tu pre mňa a ja tu budem pre teba.... Vyprahnutosť po láske... Hm mm... Vyprahnutosť po sexe? Neviem, no jedno viem iste, som človek ktorí mal super sex a teší sa na repete...
Ľudsky život je spleť neočakávaných udalosti... Toto chápeme ako deti... Ak mate pocit, že to naozaj bude o neočakávaných udalostiach chyba ..... Nepredvídateľných je kľúčové slovo, nie neočakávaný Asi sme na to zabudli, keď sme dospievali, asi sme na to zabudli, keď sme mali prvý sex, prvý raz sme sa opili, prví raz naozaj milovali a hlavne v časoch, keď nám bolo dobre.... Keď nám je dobre, nechceme neočakávané zmeny v našich životoch bojíme sa problémov.... Nechceme aby sa svet menil, páči sa nám taký aký je, nechceme viac, chceme to čo mame.... A tam robíme chybu... zabúdame na to čo vedia už naši otcovia, ale my ešte nie vedia lebo pochopili znova ako deti, že svet je len sled nepredvídateľných situácií. Ak by sa ma niekto pred svadbou opýtal, ako by som reagoval na neveru svojej manželky, asi by počul silácke reči na tému " ja ho zabijem" a nestalo sa tak, zažil som sa však aj v situáciách, kde som si pri chlapovi čo som ho našiel sexovať s mojou frajerkou, podľa vzoru manželky obtiahol deviatku a slušne ju vedľa seba položiac sa ho opýtal, ako dlho to trvá.... A to len preto že náhodou sexoval so ženou s ktorou som si myslel, že spávam len ja... Divne... Jeden človek a tak rozdielne reakcie... Myslime si o sebe jedno, no niečo iné prevráti náš život na ruby, len aby sme sa na spôsobenú bolesť pozreli z oboch strán....
Nepredvídateľný... To život naozaj je, je jednoduché sledovať činy človeka, no nie jeho stopy v tráve, veľmi voľne povedané slovami klasika..
Nepredvídateľný, tak prečo toho nevyužiť, prečo sa z toho neradovať, prečo sme smutný, ak prichádza niečo nové? Lebo sme sa sklamali? Lebo nám niekto ublížil? Lebo sme samy ubližovali? Prečo? Prečo mame strach zo zmien? Lebo mame radi svoj zažitý stereotyp v ktorom nám je dobre.
Nepredvídateľný ale musí aj byť, nie preto kto sme dnes my, ale preto kým budeme zajtra....
