Keď bolo ešte normálne nemôcť mať všetko a vymýšľať si vlastné hry pomocou kriedy, stoličky či kúsku papiera.
Deti 5. ročníka základnej školy sa síce nemôžu vrátiť v čase, no hodiny etickej výchovy (http://www.detskycin.sk/sk/skola-dobrych-skutkov/Modelove-hodiny-etickej-vychovy.html) ich vracajú do reality so skutočnými životnými hodnotami.
Skúsme si aj my (pre nás samých) odpovedať na otázky, ktoré počas nich rozoberajú. Bez pomoci pani učiteľky.
Čoho sme schopní sa vzdať kvôli iným?
Nie ľahká téma v ére, keď sme zaplavení materiálnym – od hračiek cez elektroniku až po tričká na pár použití. Dnešné deti sú deťmi rodičov, ktorým sa veľa hračiek nepodarilo vysnívať a tak falošne veria, že svojim ratolestiam musia dať viac (podľa možností všetko) ako mali oni sami oberajúc ich tak o sny, túžby a hlavne fantáziu. Neraz sa pýtam detí, čo by si želali k narodeninám či k meninám a nevedia. Nevedia čo si priať, po čom túžiť, lebo majú všetko. A po odpovedi: „Neprajem si nič, len aby sme spolu boli,“ stiskne srdce.
Kvôli komu by sme boli ochotní sa niečoho vzdať?
Naša rodina, blízki, priatelia, ľudia, ktorých milujeme. Možno na nich myslíme málo, možno si ani neuvedomujeme v každodennom zhone akú cenu pre nás majú. A možno nielen oni. Keď zabúdame na našich najbližších, je pravdepodobné, že si nevšimneme ani starú pani, ktorá potrebuje pomôcť s nákupom. Ani chalana, ktorý sa prehrabuje v smetnom koši hľadajúc zvyšky jedla, zatiaľ čo nám ostal v ruksaku šunkový rožok, ktorý sme nevládali zjesť na desiatu.
Sme ešte schopní sa zastaviť a vzdať sa kúsku nášho času pre iných?
Vzdal sa už niekto niečoho vzácneho kvôli nám?
Alessio má 10 rokov a Daniel 7. Sú typickými súrodencami, ktorí sa milujú a zároveň by sa občas zabili. Keď menší na dennom tábore vyhral dve medajle zatiaľ čo ten starší ani jednu, Daniel nezaváhal ani na chvíľu a chcel jednu Alessiovi darovať.
Myslím, že my dospeláci máme tendeciu váhať akosi o kúsok viac a málokedy vidíme čoho sa pre nás vzdávajú denno denne naši blízki.
Napríklad partneri pri hádkach hrdosti a rodičia vlastného času. Kto si trúfne vyčísliť čas, ktorý nám obetovala naša mama s otcom?
Čo to o človeku vypovedá, ak sa vie niečoho vzdať kvôli inému?
Že má v živote hodnoty, vďaka ktorým sa neschováva pred ľudmi v núdzi, ktorí ho potrebujú.
Že ešte stále vie fantazírovať a vysnívať si lepší svet...
A zastaviť sa bez pozerania na hodinky.
Mária Škamlová
