Každé dieťa je okúzlené svetom dospelákov. Tak vzdialeným a tak atraktívnym, so svojimi tajuplnými debatami a na oko menej pravidlami („To môžu len dospelí, na to si ešte primalý“).
Neraz ostaneme prekvapení, keď nám prvýkrát naši malí rodinní príslušníci pripravia obed či večeru zistiac, že po všetky tie razy, keď sme s nimi varili, boli pozornejší ako sme si mysleli. Keď nám prvýkrát niečo darujú, lebo túžia „dať“ ako dávame my. My, dospelí.
„S ocinkom sme jej robievali raňajky do postele, a aby jej viac chutili, tak sme si aj my zobrali ku nej taniere a spolu sme raňajkovali. Vtedy nám bolo ľahšie. Keď boli obaja rodičia v nemocnici, tak všetku prácu sme robili my s bratom – nakupovanie, riadenie, varenie, učenie...Nebolo to veru ľahké.“*
Deti sa nám vždy snažia priblížiť, no žiaľ nie za každým sa im to darí. Často sme na ich fantazijný svet príliš zaneprázdnení a chvíľami ako keby sme mu už ani nerozumeli.
Dojímavé príbehy, ktoré rok čo rok prichádzajú do Detského čina a neraz stískajú srdcia a orosia líca, sú pripomenutím detskej sily. Sú pripomienkou (ak nie upomienkou) pre nás dospelákov, aby sme tu pre nich boli.
Lebo...
Akoby sme občas zabúdali, že sú to ešte len deti. Deti, ktoré nás potrebujú, pre ktoré sme vzorom či idolom, ktoré kopírujú náš štýl rozprávania s priateľmi, ktoré nás „špehujú“ pri príprave špagiet. A i keď toho zvládnu viac, omnoho viac ako si dokážeme predstaviť, my by sme sa mali naučiť očakávať menej.
Mária Škamlová
* Príbeh 2017 – kategória Pomoc v rodine
Erika napriek zdravotným problémom obdivuhodne zvláda starostivosť o chorých rodičov
http://www.detskycin.sk/sk/pribehy/pribehy-2017/pomoc-v-rodine/list-d-erika-napriek-zdravotnym-problemom-obdivuhodne-zvlada-starostivost-o-chorych-rodicov.html
