Veta, ktorá sa Gašparovičovi naozaj podarila znie: „Reformy súčasnej vlády zatiaľ nepriniesli markantné pozitíva.“ Prezident však zároveň reformy nekritizuje, dodáva, že je predčasné hodnotiť ich pozitívne alebo negatívne. Namiesto prezidentovania sa totiž dlhodobo sústreďuje na to, aby vošiel do dejín a vlastného dôchodku ako „obľúbený prezident“ a tak sa snaží zostať taký „ani-ani“ – aby nebodaj nestratil nejaký ten bodík svojej popularity. Ja to volám otvorene ak ako to je – bez obsahu.
Ale späť k tým reformám.
Za posledné 4 roky sa na Slovensku zvýšil počet pracujúcich z 2.104.600 osôb (1Q 2002) na 2.257.500 osôb (1Q2006). Ekonomika Slovenska dokázala zvýšiť počet pracovných miest o viac ako 150 tisíc ľudí. To je podľa Gašparoviča „nič markantné?“ Skutočná tvorba nových pracovných miest je ešte vyššia – len si spomeňme na znižovanie stavov v bývalých gigantoch ako sú železnice, telekomunikácie či lesy. Ale namiesto toho je tu 150 tisíc ľudí, ktorí už nie sú odkázaní na podporu a dokážu si zarábať pre seba a svoju rodinu svojou prácou? To je pre prezidenta „nič markantné“, ak takmer v každej desiatej rodine pribudol živiteľ?
Mohol by som pokračovať – rast reálnych miezd, pokles daňovej zaťaženosti, pokles štátneho dlhu, dostupné úvery, boom v stavebníctve, rast tržieb v obchodoch - to všetko sú údaje ktoré svedčia o tom, že ten „virtuálny“ rast HDP sa prejavuje v reálnej ekonomike – v ekonomike firiem aj rodín.
Ja viem, nie každému sa darí rovnako. Je totiž určite jednoduchšie profitovať z blízkosti trhov ako je Rakúsko, Nemecko a Taliansko, než z blízkosti trhov Ukrajiny, Bieloruska, Rumunska či Moldavska. Východ Slovenska preto vždy bude mať ťažšiu situáciu ako západ. A nielen to. Dosiahnuť rovnaký úspech bude pre Čechov vždy ľahšie ako pre Západoslovákov a pre Západoslovákov vždy ľahšie než pre Východniarov. Bohužiaľ platí to aj naopak: Ak bude mať Slovensko o mesiac vládu hlupákov, bude pre ňu oveľa ľahšie niečo pokaziť ako by to isté pokazila vláda v Česku.
Ak ale chceme niečo hodnotiť mali by sme si zobrať dva porovnateľné údaje. Ak sa Slovensko stalo príťažlivé pre investorov a reálne tu za 4 roky pribudlo 150 tisíc nových pracovných miest, nie je to málo. Len taká teória – ak by sa ekonomika vyvíjala tak ako doteraz (rozumej – stačí aby ju nepokazil nejaký chmuľo, čo jej nerozumie) a za ďalšie štri roky by sa počet pracovných miest zvýšil o ďalších 150 tisíc, mali by sme nižšiu nezamestnanosť ako má dnes Nemecko! A ak berieme do úvahy disponibilnú nezamestnanosť – počet ľudí, ktorí sú nahlásení na úradoch práce a ochotní nastúpiť do práce - tak tá by klesla zhruba na 5 percent. Reálne by to znamenalo, že by firmy mali problém nájsť zamestnancov. Museli by si pri nábore pracovníkov oveľa viac konkurovať a tak by priamym dôsledkom nízkej nezamestnanosti bol aj nevyhnutný rast miezd. Tak to funguje všade – vysoká nezamestnanosť – slabý tlak na rast miezd, nízka nezamestnanosť – silný tlak na mzdy.
Slovensko sa potrebuje približovať k plnej zamestnanosti – a to tak pri menej kvalifikovanej produkcii, ale aj pri tej náročnej modernej výrobe – v sektore služieb a IT. A tento cieľ sa tu za posledné štyri roky celkom slušne darilo napĺňať. Toto je vízia, ktorú Slovensko potrebuje, nie „ani-ani“ reči človeka, ktorý má len jedinú víziu - byť všetkými obľúbený, byť dobrým ujom každej rodiny, ktorý sa bude s láskou a pochopením prihovárať z televíznej obrazovky a klamať všetkým, ako veľmi rozumie ich problémom a ako strašne je s nimi stotožnený. Na takéto prázdne kecy naozaj prezidenta nepotrebujeme.
