Na začiatku to možno vyzeralo ako dva nevinné bonmoty, história strany SMER však ukázala, že obaja hovorili pravdu. „Dobrý produkt“ Fico organizoval počas predchádzajúceho volebného obdobia takmer denne mediálne brífingy, na ktorých – z princípu – napádal všetko čo robila vtedajšia vláda. A postupne stále viac a viac ľudí uverilo, že voda na ktorej stojí program SMERu chutí ako Coca cola.
Keď sa Fico minulý rok zbavil Flašíka, mohlo sa zdať, že sa v strane SMER niečo zmení a nastúpi aspoň náznak politickej slušnosti. Že začnú hovoriť o programe, ktorý sa dá a hlavne ktorý naozaj chcú robiť a že aspoň budeme vedieť, čo od Fica okrem silných slov vôbec máme čakať. Posledné dni ma však presvedčili o opaku. Žiak predbehol učiteľa, kura preskočilo sliepku. Fico už Flašíka nepotrebuje, lebo vodu premieňa na Coca colu pred zrakmi užasnutých divákov aj on sám. A ľudia mu to žerú ako nikdy predtým.
O čom to tu vlastne hovorím?
Po tom, čo po poklese cien ropy Ficovi ako fakľa zhasla téma energetických monopolov, začal hľadať novú bojovú tému. Do daní ho Počiatek (chvalabohu) nepustil - hlavu totiž nemá len na okrasu a táranie nezmyslov, ale aj na rozmýšľanie. To sa však nedá povedať o súdruhovi Valentovičovi a súdružke Tomanovej. A tak sa Fico pustil do dôchodkového a zdravotníckeho systému.
Najprv bolo zdravotníctvo. Už dlhšie Fico hovoril o tom, že štátnym poistencom zakáže využívať služby súkromných (a na rozdiel od tých štátnych aj finančne silných) zdravotných poisťovní. Nikto nechápal, čo také zlé chudáci dôchodcovia, študenti a nezamestnaní tomu Ficovi vlastne urobili, že ich ide takto trestať. A tak za neho „relevantný“ člen vlády Valentovič vytasil argument, že vláda chce aby títo chudáci mali garantovaný rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorý potrebujú. No, paráda! Takú kolosálnu kravinu som nepočul ani nepamätám. Rozsah zdravotnej starostlivosti garantujú zákony a nariadenia vlády, ktoré platia pre všetky poisťovne rovnako. Rovnako. Ešte raz pre voličov SMER-u: Rovnako. A ak niekto chce svojim poistencom poskytnúť ešte niečo viac ako predpisujú normy, potrebuje jediné – peniaze. Presne tie peniaze, ktoré súkromné zdravotné poisťovne vďaka dobrému riadeniu majú (a Fica ide pučiť od jedu, že ich majú toľko, že dosahujú zisk a chce im to zakázať) a ktoré štátne poisťovne čakateľov nemajú (ale zato majú zoznamy čakateľov na operácie, že?). Keď to celé podčiarkneme a sčítame vyjde nám, že v súkromných zdravotných poisťovniach by mali „štátni“ poistenci väčšiu šancu získať lepšiu starostlivosť ako v tých štátnych. A ak by aj nedostali nadštandard, štandard ustanovený vládou a parlamentom (na ktorý sa v štátnych poisťovniach čaká, lebo nemajú peniaze) dostanú u súkromníkov určite (a hneď, lebo peniaze majú). Fico však svojimi vyjadreniami o riešení neexistujúceho problému s rozsahom zdravotnej starostlivosti v súkromných poisťovniach úspešne vytvoril dojem, že štátne poisťovne sú väčšia istota a že on a jedine on – mystický superinteligentný a ľudomilný nadčlovek – všetkých zachráni. Tramtarará, z vody je Coca cola!
S dôchodkovými fondami to bolo veľmi podobné. Fico tento týždeň predstúpil pred novinárov s vyhlásením, že v snahe zachrániť budúce dôchodky v druhom pilieri bude iniciovať zrušenie nejakej úlohy, ktorou sa mala rozpracovať možnosť investovania penzijných fondov do tzv. rizikového kapitálu. Na tomto mieste by sme sa mohli sporiť o tom, či je alebo nie je správne umožniť penzijným fondom investovať do venture capital funds alebo nie. Osobne som príliš liberálne založený na to, aby som to niekomu inému zakazoval, ale zároveň som príliš konzervatívne založený, aby som to robil sám. To však nie je podstatné. Najzaujímavejšie na tejto diskusii je, že to, čo chce Fico penzijným fondom zakázať, nikdy nemali a ani v súčasnosti nemajú povolené. Také sú naše zákony a NBS veľmi detailne sleduje všetky obchody DSS-iek, či náhodou niečím niečo neporušili. Ale Fico...Fico si môže na to dovoliť kašľať. Slovenský Terminátor sa rozhodol, že nás zachráni, tak nás zachráni aj keď to nepotrebujeme. Pár krát spomenie nebankové subjekty, na smrť tým vystraší ľudí ktorí rozumejú investovaniu asi ako ministerka Tomanová móde, a potom sa vráti na scénu ako záchranca. Aj keď nikdy nič ohrozené nebolo, Fico to zachránil. Voda sa podáva za cenu Coca coly.
Príkladov ako tieto dva by sa dalo spomenúť viac. Či ide o energetiku, dane, kultúru, vzdelanostnú spoločnosť, poslaneckú imunitu, systém delenia moci alebo o politické nominácie v štátnych trafikách: Tam všade sa nič, ale vonkoncom nič podstatné nezmenilo. To však Ficovi nebráni šíriť po médiách silácke reči, ako nás denno-denne zachraňuje od smrteľných nástrah, ktoré nám nastražila štvavá opozícia, neprajné zahraničie, nenažrané finančné skupiny, bezcitné nadnárodné monopoly a ktovieakí iní zločinci, strašidlá, duchovia a ostatní predstavitelia Ríše zla. Dokonca si vynašiel aj perpetuum mobile – najprv zachraňoval dôchodky tak, že znižoval odvody do DSS, teraz ich zachraňuje tak, že ich nielenže nezníži, ale navyše ich ochraňuje pred rizikovými fondmi. Voda na Coca colu - tam aj späť.
Ešteže ho máme, pomyslí polovica Slovenska, keď hrdina Robert MacGyver Fico v akčnom seriáli Televízne noviny denno-denne zachráni svet. Vypijú si svoju vodu čo im chutí ako Coca cola a môžu ísť spokojne spať. Ale ja nie. Po celé tie roky odkedy Robert Fico povedal pamätnú vetu o vode a Coca cole som bol totiž presvedčený, že ak niekto tvrdí o vode, že je to Coca cola, je v skutočnosti klamár. Aj dnes si to myslím. Ibaže už nie o Flašíkovi.
