Tak napríklad keď chlap miluje, bojí sa to povedať nahlas a zaviazať sa... A stále opakuje, že má čas, že si potrebuje byť istý... Na čo chlapi čakajú? Na to, že jedného pekného dňa sa zobudia a pochopia, že ich city k milovanej žene sú zrazu iné, osvieti ich a oni si uvedomia, že ju chcú požiadať o ruku? Prečo to proste neurobia hneď, keď im takáto myšlienka príde na um? Prečo všetko 5 krát potrebujú zvažovať a prehodnocovať?
Včera sme sa s kamarátkou zhodli na tom, že väčšina chlapov sa bojí záväzku a nakoniec to priznali aj môj aj jej priateľ. Naši bojkovia majú strach zo zásnub, lebo to ešte nikdy nezažili, nikdy neboli zasnúbení a nevedia, čo to obnáša. Nahovárajú si, že budeme potom na nich tlačiť, aby si nás vzali a aby s nami mali miminko. Ale neuvedomujú si, že my vnímame zásnuby ako prejav lásky, dôvery, potvrdenie si svojho rozhodnutia byť spolu v dobrom aj v zlom...Takže ak nás máte radi, tak nám to povedzte, my sa na vás za to nenahneváme :)
Chlapi sú jednoducho komplikované bytosti, vždy jednajú priamo, neznášajú ženský plač, veľmi premýšľajú, taktizujú - teda aspoň tie exempláre chlapov, ktoré sa pohybujú v mojom okolí. Nám ženám, ktoré takéto bytosti doma chováme to nevadí dokiaľ nezačnú matematicky preratúvať každé rozhodnutie vo vzťahu. My ženy z Venuše očakávame vo vzťahu spontánnosť a riadime sa v ňom srdcom, nie mysľou. Povieme, čo máme na srdci a čo nám napadne, konáme tak, ako sa cítime. Občas to nepremyslíme a potom to ľutujeme, ale naši chlapi nás berú ( alebo sa aspoň snažia nás brať) také aké sme: uplakané, starostlivé, romanticky založené osôbky, ktoré majú často nesplniteľné sny.
Takže ženy, naučme sa brať chlapov takých, akí sú a ticho ich podporovať v tom, čo robia a vy chlapi, prejavte nám svoje city, priťúľte si nás, nech vieme, že vám na nás záleži...
PS: Tomáško, Paľko a vy všetci, ktorí váhate, nebojte sa, my sa na harpie nezmeníme ani po zásnubách, lebo vás milujeme :))
