Proste čoraz častejšie sa pristihujem pri tom, že používam posunky aj tam, kde ich netreba..Kecám s kamošmi o hovadinách a naraz vypnem zvuk a začnem šabrnkovať rukami a všetci na mňa pozerajú ako na vyšinutú..Poniektorí si na to zvykli, ale tí, čo ma ešte dobre nepoznajú ostávajú v nemom úžase.Mám taký pocit, že budem musieť presťať toľko sedieť nad Frekvenčným slovníkom posunkového jazyka a začať žiť ako človek, lebo mi načisto drbne.
Ale to by ešte nebolo nič, veď pracovná defomácia..Rovnako ako u informatikov, čo stále keď vidia notebook, tak ho majú chuť rozobrať do šrúbky...Horšie je to, že keď vidím hračkárstvo, musím zákonite do neho vojsť a dokážem tam stráviť aj celé hodiny...Aj včera..Šli sme s priateľom nakupovať a náhodou sme prechádzali okolo jedného hračkárstva.. Jasné, že som ho tam stiahla.. Chúďatko, musel sa cítiť dosť divne..Týmto sa mu verejne ospravedlňujem, že si musel vytrpieť môj návrat do detských čias a rozplývanie sa nad plyšákmi :)
Snáď sa so mnou niečo do týždňa udeje a budem opäť ako predtým..Vážna a seriózna a nie urehotaná mladá baba, ktorú konečne začal baviť tento svet..Lebo takto pripadám mnohým rovnako postihnutým ľudom iná...Viacej bezstarostná.. A keď náhodou moje postihnutie bude trvalejšieho rázu, nič sa nedeje..Veď raz snáď budem mamou a aspoň budem mať k deťom bližšie..Keďže ostanem jednou z nich
