Ocino rozmýšľal, že by sme jej mohli zaplatiť dovolenku, brat jej chcel kúpiť hojdacie kreslo, o ktorom už veľmi dlho sníva -často opisuje svoju predstavu o starobe - bude sedieť na kresle obkolesená svojimi vnúčatkami a nejakým psíkom...No nič z toho, čo sme vymysleli sa nám nezdalo dosť originálne...Chcelo by to niečo také, na čo mamka nezabudne..Niečo výnimočné..Však piplala sa so mnou od narodenia do teraz, zaslúži si to..
Neostávalo nám nič iné, ako sa mamky nenápadne opýtať, čo by chcela na narodeniny..Samozrejme, dostali sme klasickú odpoveď...Stačí jej, že bude mať dobré deti a dobrého manžela...
Ale nám to nedalo...Musí predsa existovať niečo, čo by jej urobilo radosť...Napokon mi napadlo, že kedysi dávno - bolo to asi v čase mojej konfirmácie - som mamke vravela, že by sa mohli vziať v kostole, keď už do neho toľko chodia a majú len civilný sobáš...No vtedy prišli iné starosti, nebolo na to času a potom sa na to akosi pozabudlo...
Povedala som tatkovi, čo mi napadlo a on s tým súhlasil....Veď keď jej už raz povedal áno, prečo by jej nemal povedať áno aj druhý krát?...
Takže teraz sa všetci tešíme na narodeniny mojej mamky a na svadbu mojich rodičov...Aj keď neviem si predstaviť, aké to bude byť na svadbe vlastných rodičov...Asi opäť budem plakať od dojatia ako malé decko...Alebo ich možno ukecám, nech počkajú ešte pár rokov, že budeme mať dvojitú svadbu...Oni tú svoju a ja s priateľom...Ktovie ako to všetko dopadne..Necháme to na potom
