Jeho možnosti presahujú možnosti života na Zemi. Stačilo by sa ich zriecť a bolo by po probléme. Lenže na nich je postavená svetová ekonomika a od nej závislá politika a bez jej transformovania sa to nemôže stať. Život na Zemi sa nedá zachovať úsilím o neustály materiálny rast. Vieme to, ale zatiaľ nám to nepomáha. Môžeme život spoločnosti transformovať – dokážeme sa preorientovať na nemateriálne potreby rastu a svoje materiálne potreby vtesnať do existujúcich (inak neudržateľných) životných podmienok? Ľudovo povedané “zmestiť sa do kože.“ (Byť obmedzovaní ako deti?) Kým nevieme viac o sebe, svojich možnostiach, je problém nášho pokračovania neriešiteľný. Isté je, že ho treba vedecky preskúmať a výsledok právne zakotviť-aj medzinárodne. Inak budú všetky nové informácie o pribúdajúcej skaze pre laikov, ako som ja, viac-menej zbytočné a traumatizujúce. Nemienim sa nimi viac zaoberať. Budem čakať na odborníkov, ktorí spolu s ostatnými humánne mysliacimi a cítiacimi ľuďmi naštartujú rast šťastia, miesto rastu materiálneho bohatstva. (Nie je to utópia – existuje maličký štát Bhután, kde si tento cieľ vytýčili a majú ho zakotvený právne – v ústave.)
„Márnosť nad márnosť...“?
Modré z neba a zlato zo slnka je zelená – víla, čo vystúpila z mora (a Zem ožila). Kto v detstve maľoval vie, že zelená je z modrej a žltej. Je to náhoda?
Život je kráse verný. Vernosť je navždy.
Ak je ľudský život tajničkou dá sa lúštiť s radosťou.
Život bez radosti je ako bodka pred koncom vety. Nezmysel.
Žiť je zázrak, čo chcieť viac?
Máme pozerať cez peniaz? Čo ak volant do rúk dostal blázon, nebezpečný samovrah?!
Čo sa stalo? Zlaté teľa ochorelo, špiní, lesk sa stráca, váha, klesá. Priebeh už poznáme, prognózu nie?
Ľudskosť sa mala dostať všade, ale uviazla na plytčine v zlatonosnom bahne.
Nepriateľom človeka je chamtivá ruky a rozum bez srdca.
Pýcha je to, čím človek prekonal prírodu, žiaľ, niet sa čím chváliť.
Omyl je životom overená pravda, že múdra je len príroda, človek je nanajvýš rozumný, ak sa mýliť vie, ak sa mýli správne.
„Mýliť sa je ľudské“, nie zvieracie.
Aj zlo môže byť na niečo dobré – keď je pochopené posunie nás k pravde.
Budúcnosti sa nemáme báť – existuje viac, než človek dokáže zbabrať.
„... na náš pobyt tu sa dívam ako na nebezpečné, romantické a zaujímavé dobrodružstvo.“ – Anna Franková
