Moc peňazí rastie, kým s odolnosťou ľudí voči ich zotročujúcemu vplyvu je to naopak. V systéme založenom na boji politických strán to nemôže byť inak – pri moci môže byť len ten, kto je v zháňaní peňazí najúspešnejší, čo býva spojené s korupciou od čias, kedy Feničania objavili peniaze /a možno už vtedy, keď sa ešte platilo kožušinami, či inými cennosťami/. Celospoločenským problémom je korupcia len vtedy, keď sa zháňanie peňazí stáva cieľom, zmyslom života spoločnosti, keď vytláča neziskové činnosti, lebo všetko okrem peňazí sa začne pokladať za bezvýznamné.
Peniaze sa stali novodobým božstvom, jedinou istotou v každodennom živote, i vo vysokej politike. Nerobia ľudí šťastnejšími, ani spokojnejšími, keď sa úspešne nabaľujú – z ich zháňania je náš život čoraz uponáhľanejší, povrchnejší a prázdnejší, bez úprimnej srdečnosti. Prevláda názor, že sa nedá veriť nikomu, ani žiadnemu politikovi...Väčšinou sú ako ostatní – žiadne výnimky, akých by z nich chceli mať voliči, lebo vedia, že kto vo voľbách zvíťazí bude vystavený takému pokušeniu peňazí, akému bez problémov odolá len málokto: väčšina sklame. Zo sklamania sa rodí hnev – hnev živí násilie, ktoré sa vyhrotením politickej situácie napokon mení na hrozbu občianskej vojny.
Hnevom nič nedosiahneme
len bez neho – rozvážne, múdro môžeme zúročiť dianie doma a vo svete, aby sme lepšie poznali seba samých a mohli sa zmeniť tak, že zmyslom a najvyšším cieľom života na Slovensku a nášho členstva v Európskej únii nebudú peniaze, ale sám život, šťastie tu aj na celej Zemi. Tým by sa vplyv peňazí na ľudskú psychiku oslabil a nekonečné obviňovanie (“súdenie“ víťaza volieb či kohokoľvek) z korupcie by nebolo možné – na to majú byť orgány činné v trestnom konaní. Čo všetko by sa nemuselo stať! Predovšetkým nie vražda, ktorá s tým všetkým iste nejako súvisí, ale kým prebieha jej vyšetrovanie, môžem s istotou povedať iba to, že boli zabití mladí ľudia, ktorí sa ničím neprevinili! Dvadsaťsedemročný investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho partnerka Martina Kušnírová. Myslím si, že Kuciakove zistenia treba dôkladne prešetriť, vymeniť tých, ktorí pri vyšetrovaní nemajú dostatočné výsledky, podozrivých zo záujmu na uskutočnení vraždy zadržať a všetko ostatné posunúť na neskoršie. Aspoň teraz nemyslime na peniaze a politické strany! Odborníci z EÚ skúmajú spôsob, akým sa rozdeľovali eurofondy a na základe toho, čo zistili už prijímajú nové a prísnejšie pravidlá kontroly. Čo je v tejto situácii dôležitejšie, ako nájsť organizátorov spomínanej vraždy?! A to nemôžu urobiť ľudia demonštrujúci proti korupcii v uliciach našich miest, ani opozícia zvyšujúca svoj nátlak na vládu, ktorú napokon chce odstrániť predčasnými voľbami – ústavnou cestou /demokraticky/, nie násilím, čo je chvályhodné.
Čo umožňujú predčasné voľby?
To, čo regulárne, ktoré majú byť o dva roky, ale bez čakania, skôr než môžu byť odhalení a z volieb vylúčení osnovatelia vraždy, ktorá šokovala Slovensko, aj okolitý svet. Títo zločinci budú môcť voliť a byť volení, inak to môže byť to isté, ten istý výsledok volieb. Možno zvíťazia opozičné strany, s ktorými máme skúsenosti z predošlých vlád, alebo tie opozičné strany, s ktorými ich ešte nemáme a po voľbách získame. Budú to skúsenosti s ďalšou demokratickou vládnou stranou (vládnucej podľa demokratickej ústavy), alebo s nedemokratickou, ktorá v závislosti od počtu získaných hlasov – postupne, alebo naraz, prevezme celú moc a vytvorí diktatúru. Vplyv peňazí sa tým nezmení – nezávisí od výsledku volieb. Každá strana je len z ľudí, nie z anjelov. Predčasné – zrýchlené voľby by nám život ešte urýchlili – vzali by nám dva roky možného psychosociálneho vývoja /dozrievania/. A kvôli čomu – vieme z akého dôvodu? Ja nie; pripomína to detskú hru na “slepú babu“ a Ukrajinu, kde sa stále bojuje naostro, i keď už majú novú vládu. Chcú odstrániť korupciu. Čo dosiahnu? A my? Kto z nás si je istý, že by dokázal zostať pri najväčšom válove čistý – za okolností, o ktorých ani netuší?! Možno práve ten by to dokázal, kto má obavy, že by to nedokázal; práve preto ich má, že by veľmi chcel zostať zlom neovplyvnený, čistý. Vie, prečo si nemôže byť celkom istý – vie, že človek najmenej pozná sám seba, vrátane vplyvu okolností, od ktorých závisí. Druhý, priveľmi si istý, nevie ani to – to, čo má vedieť človek blízky človeku. /Zamýšľajúci sa nad sebou a spolucítiaci, empatický./
Naša dôvera v tú, či onú politickú stranu výrazne klesla
- môže sa ešte zvyšovať, ale na čoraz kratší čas, kým nezvíťazí trvalá nespokojnosť s
politicko – straníckym riadením spoločnosti, vyvolávajúca chaos, anarchiu a rozpad politického systému. Na konci tejto cesty štátom hrozia občianske vojny, teror, vyvražďovanie. Koniec humanisticky založenej /kultúrnej/ civilizácie. Ale je to jediná možnosť, ktorá sa nám ponúka? Neskrýva demokracia aj inú cestu vývoja, než systém boja politických strán - cestu k poznaniu, ktoré nám umožní prekonať ničivú silu nášho egocentrizmu?
Načo máme vedu a jej inštitúcie, skúmajúce podstatu ľudskej evolúcie?
Načo sú nám kultúrne inštitúcie a združenia občianskych aktivistov, ak nie na to, aby sme spoločne poznávali a riešili problémy súčasného sveta, ktoré sa politickým bojom nedajú riešiť?!
To, o čo máme bojovať spoločne a zo všetkých síl je hľadanie a uplatňovanie objektívnej a evolúciou sa realizujúcej pravdy /nášho života/. Nemôžeme ju definovať (ohraničiť), byť nad ňou, ale môžeme v nej žiť, jej patriť a veriť. Kvôli nej tu sme, lebo o tom, že víťazí niet pochýb: nie nadarmo sa vraví, že lož má krátke nohy.
