Para sa dvíha
- bude z nej oblak
aj dážď, áno!
Bolo sucho, bolo...
až som sa vyparila
aj spŕchla
a moje kvapky v rieke
spočíta si more.
/Vďaka suchu, vďaka pare,
ktorú voľný pád
dvíha hore./
Dúha
- svetelné spektrum, úkaz, krása
z pary a lúčov slnka.
Ukazuje dych Zeme – oblúk, spojenie
/neviditeľného s viditeľným/.
Ukazuje nám seba /na rozhraní bytia/:
Je to žiariaca, nekonečnom ohraničená
brána nikam – neukazuje cestu!
Možno preto, že ...môžeme byť
vždy len za ňou – len tak ju vidno.
Ktovie, možno tam, kde nevidíme nič,
vidieť všetko. /A volá sa to nebo./