Realita
Podieľ živnostníkov na Slovensku je približne 15 percent, preto je zarážajúce že iba 6 percent z celkového počtu SZČO využíva jedálne kupóny známe aj pod zľudovelým pomenovaním "gastráče." Hlad je najlepší kuchár, ale času je málo a tak mnohí siahajú po rýchlej a lacnej ceste občerstvenia na Šafku, alebo staničnom bufete. Tí solventnejší skočia do "mekáča", KFC, v lepšom prípade na Bagel. Bedákanie, že ceny sú vysoké by bolo namieste, ak bytu neboli aj iné možnosti financovania stravovania pre SZČO. Závistlivé pohľady na tety, ktoré si odskočili od teplého miesta vo veľkej firme a teraz mávajú počas obednej pauzy gastráčmi v menze, preto nie sú opodstatnené.
Slabá informačná kampaň
Aj živnostníci majú možnosť zakúpiť si za zvýhodnených podmienok jedálne kupóny. Informovanosť je však slabá. Na trhu je veľa hráčov, avšak málokto sa s informáciami pobije o živnostníka. Svetlou výnimkou je snáď len Chéque Déjeuner a jeho kampaň "Hľadá sa živnostník." Ceĺkom pochopiteľná mechanika súťaže sa však ťažšie presadzuje v záplave ostatných zmetočných informácií o tom, že gastráče pre SZČO sú zbytočné, pretože na nich ryžuje distribútor.
A predsa...
Na stránke http://www.hladasazivnostnik.sk/ sa dočítame, že okrem lákavých cien v hodnote až 10.000 Euro (tak to už je zaujímavá pálka), si živnostník môže dať do nákladov až 680,40 Eura a tak sa vlastne ponúknuť z daní. Chcelo by to možno ešte výraznú sprievodnú kampaň nie na komerčnej, ale na občianskej úrovni zo strany štátu. Nejde tu predsa len o jedlo, ale najmä o zdravie nezanedbateľného percenta spoluobčanov. Snáď sa raz dočkáme fungujúcejšieho systému stravovania aj pre SZČO.
Dostravovania :)
