Na autobusovej zastávke som vtedy stretla vyplašenú susedu, ktorá rukou šmátrala v peňaženka a snažila sa medzi drobnými nájsť jednocentovú mincu.
„Predstav si Dianka, čo si to na nás zase vymysleli," spustila, keď ma zbadala. „Od dnešného dňa platíme my, dôchodcovia nad 70 rokov, za lístok na autobus 1 cent!"
Musím povedať, že táto suma ma nesmierne prekvapila aj pobavila zároveň. O to viac, že nikde na zastávke som nevidela žiadnu informáciu o zmene dopravného.
„Nerobí si z vás niekto len srandu, veď tu sa o tom nikde nepíše?" opýtala som sa jej prekvapene obzerajúc sa po zastávke.
„Nuž, nerobí," odpovedala suseda, „ ale tiež som sa to musela dozvedieť od kamarátok. Jednak je to vyvesené len v niektorých autobusoch, a jednak je to takým drobným, že keď si nevezmem okuliare na čítanie, tak na to nevidím, Dianka" dodala suseda smutne a boli by sme v rozhovore pokračovali snáď aj ďalej, no mne sa už v diaľke objavil spoj, tak som sa rozčarovaná novými informáciami rozlúčila a vydala sa sledovať dôchodcov v autobuse.
Už pri prvom, ktorý nastúpil do autobusu, vznikol problém, pretože predať jednocentový lístok nebolo také jednoduché. Šofér nervózny z celodennej snahy vydávať z drobných ešte drobnejšie a tlačiť správne lístky, sa už nesnažil svoju zlú náladu ani skrývať a vybíjal si ju na všetkých. Obzvlášť na dôchodcoch, ktorí vytrasene prvý raz v živote prikladali čipovú kartu k strojčeku v obave, či im to neublíži a či sa im to podarí správne. Taktiež upozorniť každého aby si odtrhol lístok sa mu darilo celkom nahlas a s posmechom.
Vrchol všetkého nastal, keď sa do autobusu na ďalšej zastávke vovalili dvaja revízori a začali vyplašených dedkov a babky dokladovať a hľadať im tie jednocentové lístky. Že pokuty prvý deň nedávali, im slúži ku cti. No už menej im slúži ku cti ich správanie. Na otázku asi tak 85 ročného deduška, že kde sa mal dozvedieť o tom, že si má začať kupovať lístky, keď to nevisí ani na zastávke a dokonca ani v autobuse mu zhruba 25 ročný mladík drzo a bez úcty odvrkol: „Všetko môžete nájsť na internetovej stránke dopravného podniku!"
Ešte, že dôchodcovia nad 70 rokov majú doma všetci zavedený internet. Nuž, keď nie si online, neexistuješ... hlúpa, ale pravdivá a smutná veta.
