Na Slovensku Maďar, v Maďarsku Slovák

„Mama, to je také zvláštne! Keď niekto na Slovensku nadáva na Maďarov, tak obhajujem Maďarov, ale keď niekto v Maďarsku nadáva na Slovákov, tak obhajujem Slovákov.”

Písmo: A- | A+
Diskusia  (38)

Tento článok som pôvodne napísala v maďarčine pre časopis Vasárnap. Niektorí z mojich slovenských čitateľov sa však dožadovali aj slovenskej verzie. Tak nech sa páči.

Na sociálnej sieti som narazila na video známej mladej herečky Alexandry Borbély. Poznáte ju? Alexandra je Maďarka zo Slovenska, ktorá nedávno získala významné ocenenie „najlepšia európska herečka“. Video je jej dôverným a silným vyznaním o tom, ako bojovala od detstva so svojou „slovenskomaďarskosťou“ a ako sa s ňou nakoniec vyrovnala. Jej skúsenosti zažívajú tisíce ľudí maďarskej národnosti, ktorých predkovia ostali pred sto rokmi mimo hraníc Maďarska. V krajine, kde žijú, ich nepovažujú za plnohodnotných občanov, lebo nie sú súčasťou „štátotvorného národa“. V Maďarsku ich zas často volajú „Slováci“ (Rumuni, Srbi atď.), vysmievajú sa im kvôli odlišnej maďarčine a považujú ich za votrelcov. Vyrovnanie sa s touto „dvojitou“ identitou vôbec nie je ľahká vec. Zdá sa, že Alexandre sa to podarilo. Jej statočnosť a láskyplný prístup môže byť povzbudením pre mnohých.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Alexandra zažila všeličo. „Maďari za Dunaj“, „na Slovensku po slovensky“ a podobné „milé“ prejavy na jednej strane – nadávanie do "Tótov", vysmievanie sa z jej nárečia a nezmyselnú byrokraciu na strane druhej. Napriek tomu vždy ostala otvorená a nikdy necítila nenávisť voči Slovákom, ani voči Maďarom.

Situácia našej rodiny je trochu iná (Alexandra pochádza z čisto maďarskej rodiny, kým my sme „miešanci“), napriek tomu mi boli jej slová a pocity dôverne známe. Hneď som si povedala, že toto video musím ukázať aj svojim deťom.

***

Pred pár rokmi som videla rozhovor Lucie Molnár Satinskej s dvoma spisovateľkami, ktoré vychovávajú vo svojich rodinách viacjazyčné deti. Lucia sa ich pýtala okrem iného na to, či už niekedy napísali detskú knihu na tému viacjazyčnej výchovy. Táto otázka mi vložila chrobáka do hlavy. Rozhodla som sa, že napíšem svoju vlastnú knihu pre moje deti, na domáce použitie.

SkryťVypnúť reklamu

Na Vianoce bola „kniha” hotová. Vlastnoručne som ju ilustrovala (v minimalistickom štýle) a dala som ju zviazať. V knihe mali deti pseudonymy a aj krajiny sa volali inak, ale naše deti po prvých vetách prišli na to, že je to ich príbeh. Sedemročná Ajna si ju prečítala na jeden šup, ale deväťročný Sebőke (alias Šebík) sa hneval. Nepáčilo sa mu, že musí čítať o sebe a k tomu ešte také „trápne“ veci. V knihe vystupujúci chlapec menom Benőke sa hanbil pred svojimi slovenskými spolužiakmi, keď naňho jeho mama hovorila po maďarsky. Rozčuľoval sa aj kvôli svojmu maďarskému menu. V lete zas, keď išiel na tábor do Maďarska, nechcel sa rozprávať so svojím ockom, aby sa mu maďarskí kamaráti nevysmievali. Jeho sestra v knihe menom Hanga bola na rozdiel od neho na svoje zvláštne meno hrdá a protimaďarské poznámky učiteľky v škole hravo ignorovala.

SkryťVypnúť reklamu

Po roku bola na svete druhá časť knihy, takisto na domáce použitie. Potom som nejaké roky vynechala, ale minulý rok som sa odhodlala napísať tretiu časť. Snažila som sa písať potajomky, aby to bolo prekvapenie, ale syn ma samozrejme rýchlo odhalil. Mama, zase píšeš tú blbosť? V ktorej máme všetci také hlúpe mená?

Obrázok blogu
(zdroj: Diána Marosz)

Tretia časť je o našom roku v Maďarsku – presťahovali sme sa tam na celý školský rok, aby deti mohli chodiť do maďarskej školy a zdokonaliť sa v maďarčine. (O našich skúsenostiach a zážitkoch v Budapešti som napísala viaceré články aj tu na blogu, napríklad tento.) Prešli odvtedy už skoro dva roky, ale živo si to pamätám. Našli sme školu, ktorá bola veľmi otvorená a priateľská, napriek tomu to vôbec nebolo ľahké. Obidve deti museli zvádzať svoje boje. A nielen s maďarským pravopisom. Šebík si nevedel nájsť svoje miesto v triede. Spolužiaci sa mu vysmievali. Najskôr mu dokazovali, že Maďari sú v mnohých veciach lepší ako Slováci. Potom vymysleli, že je teplý. Alebo že je imigrant. Ajna to tiež nemala ružové, aj ona dostala titul „sprostá slovenská sedliačka”, ale vďaka svojej povahe to znášala oveľa ľahšie. Rok sa nakoniec skončil heppy endom. Natoľko, že Ajna sa ani nechcela vrátiť na Slovensko. Obdive deti si vytvorili trvalé priateľstvá.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu
(zdroj: Diána Marosz)

Mama, to je také zvláštne! Keď niekto na Slovensku nadáva na Maďarov, tak obhajujem Maďarov, ale keď niekto v Maďarsku nadáva na Slovákov, tak obhajujem Slovákov – konštatovala desaťročná dcéra niekoľko mesiacov po našom návrate na Slovensko.

Tretia časť našej rodinnej knihy mala najväčší úspech paradoxne u syna. Prečítala som mu ju na jeden šup. Počas čítania sa očividne dobre zabával a na konci skonštatoval, ako dobre, že bývame znovu na Slovensku.

***

Vyznanie Alexandry Borbély som nakoniec ukázala deťom aj manželovi. Pozorne ho počúvali. Manžel ho chcel hneď preložiť do slovenčiny, aby sa dostalo aj k Slovákom.

Posledná Alexandrina veta znela takto: Ja som sa rozhodla, či sa na toto všetko hnevám, alebo sa kvôli tomu cítim byť výnimočná.

Odkedy mám deti, nerobím nič iné, len ich povzbudzujem k tomu, aby si vybrali tú druhú alternatívu.

Diána Marosz

Diána Marosz

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  138x

Som Maďarka z Maďarska, ktorá sa zaľúbila do slovenčiny. Rada objavujem veci, ktoré spájajú naše národy. Milujem stredovekú hudbu, prírodu, literatúru, ľudové umenie a krásu vo všetkom. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

278 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu