Postavím sa. Všetky tváre sa otáčajú ku mne. V očiach zarazenie. „To ste vy?“ pýta sa neveriacky sestrička. Na to, že som „pán Marosz“, vyzerám celkom ako žena. A nie je v tom žiaden „gender“.
Táto scéna sa mi za posledných 12 rokov opakovala x-krát. Naposledy dnes ráno, keď som čakala na rehabilitáciu s členkom. Kedysi mi to išlo na nervy a hanbila som sa, dnes ma to baví a vychutnávam si to :).
Pochádzam z Maďarska. Mám maďarskú národnosť a maďarské štátne občianstvo. Maďarčina nepozná rody. V Maďarsku nemajú ženy na konci priezviska koncovku -ová. Okrem Maďarska existuje ešte množstvo krajín, kde ženy majú rovnaký tvar priezviska ako muži. Napriek tomu tu v Žiline mám často pocit, že táto informácia je pre tunajšieho priemerného obyvateľa celkom neznáma. Nejde mu do hlavy, ako sa môžem volať Marosz.
Niektorí Slováci ma premenúvajú automaticky na Maroszovú. Veď ako sa môže volať žena Marosz?! Niektorí sa len čudujú (tých je viac), niektorí mi to aj vyčítajú (tých je našťastie oveľa menej). Pýtajú sa ma, či mi to takto vyhovuje. Odpovedám, že sa cítim celkom v pohode ako „bezová“. Žila som totiž 26 rokov v Maďarsku a volala som sa Szabó. Tiež bez -ová. A keďže mám naďalej maďarské občianstvo a sobáš sme mali v Budapešti, je nemožné, aby som sa volala Maroszová, aj keby som to chcela. Každá krajina má totiž svoje zákony, týkajúce sa foriem priezviska u manželov. V Maďarsku sú dnes dovolené viaceré formy, ale tvar s koncovkou -ová tam nefiguruje.
Kedysi, v časoch našich starých rodičov ženy u nás nemali na výber. Keď sa vydávali, museli si zobrať meno aj priezvisko po mužovi, pričom k menu manžela sa pridávala koncovka -né (v preklade žena, manželka). Čiže napríklad moja babka, ktorá sa volala za slobodna Huszár Márta, po sobáši sa premenovala na Szabó Sándorné. Žena Sándora Szaba. Veru, naše staré mamy to nemali ľahké... tomu sa hovorí patriarchálna spoločnosť.
Predstavte si, že si volím túto formu a dnes by som sa volala Marosz Jánné :). Čiže na Slovensku naopak, najskôr meno a potom priezvisko: Jánné Marosz. Žena Jána Marosza. To by bolo, čo? Asi by som mala oveľa viac komplikácií ako teraz.
Pre zaujímavosť uvediem ďalšie možné formy, ktoré maďarský zákon povoľuje:
Mohla by som sa volať aj Marosz Jánné Szabó Diána. Bŕŕŕ! Ako by sa to zmestilo na doklady?
Alebo Maroszné Szabó Diána. Tiež dosť dlhé.
Alebo ďalšia verzia: Marosz-Szabó Diána, resp. Szabó-Marosz Diána.
Prípadne by som si nechala svoje pôvodné priezvisko: Szabó Diána.
Ja som si vybrala tú verziu, ktorá sa mi najviac páčila a zdala sa mi najpraktickejšia. Moje krstné meno plus manželovo priezvisko. Verím, že sa to dá akceptovať, aj keď to tu pôsobí cudzo a nezvyčajne. Mimochodom pre Maďarov tiež znie celkom zábavne, že Slováci pridávajú koncovku -ová aj k cudzím priezviskám. Mojím favoritom je švédska spisovateľka Selma Lagerlöfová :).
Podotýkam, že koncovka -ová nie je povinná ani pre osoby so slovenským občianstvom, ak sú inej národnosti ako slovenskej. Nemajú ju ani moje dcéry. Rodila som ich v Martine. Pri prvej s tým nebol žiaden problém, zapísali ju bez koncovky prechyľovania. Pri druhej mi úradníčka, ktorá prišla do pôrodnice pripravovať byrokratické záležitosti, povedala, že s tým bude asi problém, lebo všetky deti, ktoré sa rodia v Martine, sú slovenskej národnosti (!). Na matrike to už vybavoval manžel a nakoniec pochodil, aj keď to veru nebolo ľahké.
Ak si však myslíte, že už máme vyriešenú celú záhadu okolo môjho priezviska, tak sa mýlite :). Veľa ľudí sa totiž domnieva, že mám maďarské priezvisko. Mýli ich to „sz“ na konci. Tí vzdelanejší vedia, že „sz“ sa po maďarsky vyslovuje ako slovenské „s“. Tí ma volajú „Maros“, čo znie dosť smiešne, ako keby šušlali. Pravda je však taká, že priezvisko Marosz má poľský pôvod. Manželov otec má totiž poľské korene. A v poľštine sa „sz“ vyslovuje ako slovenské „š“. Takže číta sa to presne ako slovenské meno „Maroš“. No úplná pohroma... Komplikovanejšie by to už hádam ani nemohlo byť. V Maďarsku mám s tým tiež neustály problém. Ale neľutujem! Nemohla som si vybrať lepšieho kandidáta – som Maďarka, vyštudovala som slovenčinu a poľštinu a našla som si slovenského manžela s poľským priezviskom ;).
No povedzte, nie je to dokonalé?
