Zoli. Rómsky chlapec nižšieho vzrastu. Šibalský úsmev, pohyblivá tvár. V hnedozelených očiach iskra. Neposedný huncút, stále má nejaké nápady. Do všetkého sa rád zapája. S rómskymi spolužiakmi rieši dôležité otázky identity: vypytuje sa ich, či sú „muzsikus cigányok“ (Cigáni – muzikanti) alebo „oláh cigányok“ (olašskí Cigáni). On patrí k tým prvým, o tom niet pochýb. Hrá na husliach.
Dcéra ho nemá príliš v láske, lebo vyrušuje na hodinách a neposlúcha. Raz na ňu povedal, že je „sprostá slovenská sedliačka“. Ja však prechovávam k nemu sympatie. Páči sa mi jeho živosť, úprimnosť a temperament. Pochádza z chudobnejšej rodiny, do školy nosí tepláky, často aj deravé. Ale na koncert si oblečie vyžehlenú košeľu. Kockovanú. Raz som videla jeho rodičov, keď prišli poňho do školy. Neskutočne naňho ziapali. Nevedela som sa rozhodnúť, či sa naňho hnevajú, alebo či to je u nich taká norma, takáto hlasitosť prejavu.
Zoli sa nadšene pripravuje na školské koncerty. Raz, keď mal spievať sólo, plakal. Nikto z rodiny si ho neprišiel vypočuť. Jeho mamu nepustili dnu cez vrátnicu, bola opitá.
Radovan. Krásny a milý blondiačik, vždy učesaný na ježka. Má asi srbské korene, o tom svedčí jeho meno aj priezvisko. Dá sa s ním normálne porozprávať o všeličom, s dcérou sú kamaráti. Radovan má rozvedených rodičov. Chvíľu bývajú s bratom u mamy, chvíľu u babky. Otec je pankáč. Pracuje v divadle. Na karneval urobil obidvom synom krásnu, ručne vyrobenú umeleckú masku gréckeho bojovníka.
Raz sme mali v škole deň otvorených dverí. Rodičia sa mohli zúčastniť celého vyučovania. Na začiatku dňa sedeli v rámci tzv. „napindító“ (úvod do dňa) všetky deti v kruhu. Učiteľka sa ich pýtala, ako sa cítia a prečo. Radovan povedal, že je veľmi šťastný, lebo keď ráno išli s mamou do školy, zrazu uvidel, že z druhej strany ide ocino a tiež sa chce zúčastniť na dni otvorených dverí. Radovan sa z toho radoval. Aj ja. Cez slzy.
Sztella. Krásne a útle rómske dievčatko. Čierne oči, vlnité dlhé vlasy, zamatová pleť tmavohnedej farby. Vždy čisto a elegantne oblečené. Tiché stvorenie, nie príliš bystré, ale snaživé a spoľahlivé. Má usporiadanú rodinu a je úplne bezproblémová. Dcéru ochotne učí na školskom dvore rôzne gymnastické cviky.
Csongor. Milý medvedí chlapček so snívajúcimi modrými očami. Je o dva roky starší než spolužiaci. Pred pár rokmi mala jeho rodina autonehodu. Čelnú zrážku. Csongor sedel na prednom sedadle. Museli ho oživovať. Prežil, ale utrpel trvalé poškodenie mozgu. Je integrovaný, má nižšie učebné normy ako ostatní. Do školy ho vozí každý deň mama, usmievavá, energická žena. Jedna z najaktívnejších mamičiek, keď treba pomôcť učiteľkám s organizovaním rôznych triednych akcií. Csongor je veselý chlapec. Je zaľúbený do všetkých dievčat v triede, vrátane mojej dcéry. Ona ho neznáša, lebo je dotieravý a každému hovorí v škole, že dcéra je jeho láska. Ja jej trpezlivo vysvetľujem, aby prijala Csongora takého, aký je a aby bola naňho trochu milšia. On nemôže za to, že je trochu iný.
Li Cseng. Keď v septembri nastúpil, vôbec nevedel po maďarsky. Dovtedy žil v Číne. Je tichý a nenápadný. Na rodičovské združenia chodí jeho nevlastný starší brat, ktorý jediný z rodiny vie po maďarsky, lebo má mamu Maďarku (prvú ženu ich otca). Li Cseng má veľmi komplikované rodinné zázemie. Obidvaja rodičia Číňania, mama v Číne, otec v Maďarsku. Rozvedení. Zatiaľ sa mi nepodarilo zistiť, prečo a ako sa chlapec ocitol v Maďarsku, ani s kým vôbec býva. Rodičia nekomunikujú so školou. Li Cseng recitoval na vianočnom večierku báseň v čínštine. Z rodiny ho počúval len brat.
Melinda a Dolli. Temperamentné rómske dievčatá, veľké kamarátky. Keď vyrastú, budú z nich riadne erdegbaby. Neboja sa nahlas vyjadrovať svoj názor a dávať učiteľkám netaktné otázky. Obliekajú sa podľa najnovšej módy. Aj ich mamy sú vždy upravené a módne oblečené, navoňané a ovešané šperkami. Melinda má otca bubeníka, ktorý hráva na lodiach. Doma ho vídavajú len párkrát do roka.
Vince. Hoci je biely, je čiernou ovcou triedy. Vyhodili ho už z troch škôl. Stále robí niekomu zle. Deťom aj učiteľkám. Nespolupracuje, klame a kradne. V športových aktivitách je však výborný. Posielajú ho na súťaže. O jeho otcovi nikto nič nevie. Vychováva ho mama a babka, ktoré ho nekriticky zbožňujú. Učiteľky ho s nekonečnou trpezlivosťou napomínajú, aj keď je to často skutočne ťažké. Jeho mama sa chodí pravidelne radiť s triednymi učiteľkami. Hovorí im, že ak syna vyhodia aj z tejto školy, nevie, čo so sebou urobí.
Dóri. Sympatické, slušné a múdre dievča. Jej mama je tiež veľmi milá, usmievavá pani. Učí na tej istej škole. Dóri aj s bratom vychováva nevlastný otec, partner ich mamy. Ich otec ich dávno opustil. Dóri žije vo veľkom očakávaní, lebo čoskoro sa má narodiť jej nový braček.
Máté. Veľký fešák. Dvojjazyčný chlapec s milou mamou Američankou. Múdry a slušný. Jeho nemenej pekný a milý starší brat je najlepším kamarátom môjho syna. Obidvaja majú krásny hlas a usilovne chodia do školského zboru. Po mame majú radi zvieratá a sú vegetariáni.
Rómeó je Róm. Váži stodvadsať kíl. Má peknú tvár a krásne husté čierne vlasy. Keby bol tak o päťdesiat kíl ľahší, bol by celkom fešák. Rómeó má školu na háku. Nechodí do nej príliš často. Ak náhodou príde, sedí na hodinách znudený a nereaguje na výzvy učiteliek. Sem-tam sa zasmeje a povie nejaké škaredé slovo. Možno sa domnievate – podobne ako ja na začiatku –, že Rómeó má nejakú hormonálnu poruchu. Nemá. Len veľa je a samé nezdravé veci. Učiteľky sa už veľakrát snažili dohovárať jeho rodičom. Bez úspechu.
Kitti. Milé a priateľské dievčatko. Trochu iné. Má znížené učebné normy. Na matike môže používať kalkulačku, diktáty sa jej neznámkujú. Je veľmi spoločenské, ľahko sa kamaráti a rado sa hrá s ostatnými. Má len mamu, príjemnú staršiu pani.
Hanga. Obraz dokonalosti. Milé, jemné stvorenie. Keď sa usmieva, na lícach sa jej robia pôvabné jamky. Býva s rodičmi a so sestrou v maličkom, no veľmi originálne zariadenom byte na najvyššom poschodí mestskej bytovky v úzkej a špinavej ulici. Múdra a snaživá. S dcérou sú priateľky. Na striedačku vyhrávajú všetky súťaže. Hanga už prečítala všetky knihy zo školskej knižnice. Teraz si požičiava učebnice dejepisu pre vyššie ročníky, lebo nemôže žiť bez čítania. „Mama, predstav si, Hanga si prečítala celú učebnicu dejepisu pre siedmakov! Ja to nechápem! Ako si dokáže prečítať takú nudnú knihu?“
Erna. Najlepšia priateľka Hangy. Začarovaná princezná. Sníva s otvorenými očami. Jej ocko je šéfom električiek. Ona má väčšie ambície: chce sa stať pilotkou.
Lola. Pekná blondínka. Vlasy ako hustý med. Sedí vedľa dcéry. Stále jej chýbajú nejaké školské potreby. Hovorí, že majú málo peňazí. Má dvoch mladších bratov. Bývajú týždeň u mamy, týždeň u otca. Na striedačku. Rodičia sú rozvedení. Dcéra ma nedávno poprosila, aby som jej kúpila novú sadu pasteliek. Staré chce darovať Lole.
***
Štvrtáci v jednej budapeštianskej škole. Deti. Krehké a často zranené. Na rok sme sa stali súčasťou ich sveta. Zdieľame ich trápenia aj radosti. Som vďačná za každé jedno z nich. Som vďačná za túto pestrosť, ktorá moje deti učí tolerancii a spolužitiu s odlišnými ľuďmi. S vďačnosťou myslím aj na dve dobré víly – na naše triedne učiteľky, ktoré túto naozaj mnohofarebnú zmes detí neúnavne pretvárajú na fungujúcu komunitu. Bude sa nám ťažko odchádzať.
(Všetky postavy článku sú skutočné, ich mená sú však pozmenené.)
