Šuk Ha Karmel sa nachádza priamo v srdci izraelského Tel Avivu, na rohu ulíc King George a Allenby. Rozprestiera sa nielen na hlavnej ulici trhu Ha Carmel, ale jeho obchodíky, predavači a atmosféra sú pozvoľne roztrúsené do uličiek, ktoré ho križujú.
Genius loci telavivského trhu je veľmi ťažko opísateľný a, samozrejme, ako každý génius loci je rôznymi očami rôzne vnímaný. Poznám ľudí, ktorí toto miesto nenávidia, poznám ľudí, ktorí ho milujú. V druhej skupine je ich ale očividne viac.
Keď som išla prvýkrát na Šuk Ha Karmel, bol piatok. Masa ľudí predo mnou signalizovala, že môj zámer kúpiť kilo paradajok môžem pokojne preradiť do zoznamu nerealizovateľných vecí. Na moje prekvapenie sa tlačenica v strede trhu uvoľnila. Už sa na mňa netlačilo desať, ale iba päť ľudí. V dave som videla aj zopár vyznávačov extrémneho kočíkovania, ktorým nerobilo problém vytvárať v dave koridor, prejsť mi kočíkom po nohe a potom sa na mňa usmiať. Tu sa každý usmieva na každého a v takom krásnom počasí vám ani nič iné neostáva. Kúpila som teda zopár zemiakov, cibuľu a ako darček som dostala jedno avokádo a úsmev od miestneho predavača. Predavači tu nie sú dotieraví, nechytajú vás za ruky, iba sa usmievajú a dookola si kričia svoje nacvičené vety, napríklad: „Každý karfiol za 5 šeklov!" Tak neváham, pristúpim k nemu, vyberiem ten najväčší karfiol, veľký ako moja hlava a čakám či nezmení cenu a pýtam sa: „Koľko?" a predavač pokojne vysvetlí, že ešte stále 5 šeklov (cca 1 euro). Moje oči žiaria, namiesto zreničiek mi vyskakujú doláriky ako v disneyovke a karfiol si vkladám do svojho „babkovského" vozíka. Áno, tu všetci chodia na trh s vozíkom na kolieskach (ktorý sa u nás tak akosi automaticky vizuálne spája skôr s nakupujúcim dôchodcom). Tu je jedno, či máte 15, alebo 80 rokov, tu sa ráta praktickosť tejto nákupnej pomôcky. Chcela by som vidieť pohŕdavé pohľady slečiniek v niektorom z našich nákupných centier, keby videli takéto módne faux pas, nehovoriac o preslávených papučiach Kipi, v ktorých Izraelčanov stretnete pokojne aj na ulici. Nechcem tým povedať, že by sa Izraelčania nevedeli obliekať, práve naopak. V určitom okamihu má u nich ale prednosť pohodlie a praktickosť pred nezmyselným štýlom.
Vône trhu sú jedna samostatná kapitola. Môžete tu natrafiť na najaromatickejšie koreniny a krásne vône čerstvého falaflu, no na druhej strane hľadáte veľmi rýchlo východ, keď vkročíte do sekcie rýb a mäsa. Napriek tomu tu ale majú najčerstvejšie ryby a pripraviť si doma sushi z takej ryby vám môžu závidieť všetky sushi bary na Slovensku. Najkrajšia vôňa sa však podľa mňa aj tak nachádza pri stánku s čerstvými šťavami, kde vám v prepočte za 2 eura pred vašimi očami pripravia šťavu z granátového jablka.
Čo sa týka cien, tak na trhu sa dá nakúpiť naozaj lacno (v porovnaní s miestnymi izraelskými supermarketmi), ale v porovnaní so Slovenskom je tu stále draho. Výhodne sa tu dá kúpiť napríklad kozmetika z Mŕtveho mora. Tá tu stojí približne polovicu toho čo na Slovensku. Lacné sú tu aj prívesky. Kým na Slovensku kúpite jeden kus za 7 eur, tak tu dostanete až tri kusy len za 2 eurá.
Tvár trhu sa každý deň mení v závislosti od počasia a dňa v týždni. Iba v piatok je tu najviac ľudí, pretože Izraelčanom zväčša začína víkend už v piatok a v nedeľu sa normálne chodí do práce. Skoro ráno, keď sa trh ešte len zobúdza, je nádherné vidieť ako si všetci do jedného medzi sebou želajú dobré ráno. Večer, keď sa už trh pomaly zatvára, ceny klesajú a vtedy sa dá aj zjednávať. Keď prší, na trhu sa pohybujú iba hlúčiky turistov a hladných Izraelčanov, ktorí nestihli v „suchý" deň kúpiť baklažán. Tých upršaných dní je tu, žiaľ, veľmi málo, takže predavači sa môžu väčšinu roka tešiť bohatej klientele. Zákazníci sa naopak môžu tešiť bohatej ponuke.
Na trhu nájdete všetko a keď hovorím všetko, myslím tým naozaj všetko. Sú tu stánky s oblečením, bižutériou, mliečnymi produktami, kúpite tu mäso, ovocie, zeleninu, obuv, látky, urobia vám piercing, nájdete tu ázijský obchod, obchod so zvieratami, pekáreň, suveníry, kvetinárstvo, holičstvo, domáce potreby, trafiku, drogériu, obrazy, knihy, CD, DVD, skrátka všetko od výmyslu sveta.
Na trhu som bola už asi aj stokrát, ale vždy nájdem niečo nové, čo som predtým nevidela. Rovnaké pocity majú aj moji hostia, ktorých prvýkrát zoberiem na trh ako na povinnú zastávku v Tel Avive. Tiež objavia niečo nové. Doposiaľ všetci ovplyvnení médiami a správami na Slovensku považovali za nemožné, aby v Izraeli, ktorý sa v médiách často zle vykresľuje, uvideli moslimov. Trh Šuk Ha Karmel im zoberie aj posledné predsudky o Izraeli - vidia tu vedľa seba predávať Žida s Arabom alebo v hlúčiku ľudí sa pohybujúce zahalené moslimské ženy, podotýkam, že bez akéhokoľvek ohrozenia. Pred trhom vysedáva aj mesiáš na koberci. Príde na svojom aute so svojimi dvoma učencami a potom rozdáva chlieb chudobným.
Keby sa ma niekto opýtal na moje najobľúbenejšie miesto v Tel Avive, neváhala by som ani sekundu a vyslovila by som názov trhu „Šuk Ha Karmel". Je to miesto, na ktorom sa paradoxne cítim príjemne a bezpečne napriek tomu, že sa tu v roku 2004 odohral bombový útok. Nikto sa mi tu netlačí na moje vrecko s peňaženkou ako sa mi viackrát stalo na bratislavskej „Miletičke". Vládne tu veľmi priateľská atmosféra, niektorých predavačov už poznám aj po mene. Vždy ma vítajú, a je jedno, či si v ten deň u nich niečo kúpim, alebo nie. Dalo by sa povedať, že úsmevy, dobrá nálada a úprimný prístup k zákazníkovi (nie ten studený, neosobný spôsob predaja, ktorý sa rozmohol vo väčšine Európy) je tým najúčinnejším marketingovým nástrojom tohto trhu. Preto si toto miesto získalo nielen mňa, ale i mnoho iných ľudí. Je to miesto, na ktoré sa rada vraciam.
