Každý ďalší dotyk chladného železa spaľuje mocnejšie ako ten posledný. Silné vzopretie sa mladého tela, privysoký skok a spomalený dopad na zem.
Leží v prachu, vníma vlastný dych a okolo neho sa zoskupuje kruh tých nenávidených tvorov, čo ho odlúčili od stáda - kruh tých, čo nikdy nepochopia...
Viečka sa neskutočne pomaly približujú, dotýkajú sa a opäť sa lúčia, odhaľujúc tmavú dúhovku žrebca. Uprostred tej gaštanovej temnoty vidno iskru. Malinký plamienok - posledný záblesk nádeje. Jediné, čo drží zviera v tej chvíly pri živote je odraz slobody. Je to spomienka prúdiaca žilami mladosti a viera v návrat tých časov.
Dva páry nôh cválajúce mäkkou trávou, šum vetra v ušiach, žblnkot divokých horských riek, učenie stromov a pohladenie Slnka. Chladné noci strácajú svoju mrazivosť v horúcej blízkosti milovaného stáda... Nenarodil sa v ňom, no skrížili mu cestu a on sa nechal spútať tým najsladším väzením súdržnosti - láskou. Už viac nechcel blúdiť sám. Zlaté svetlo halí všetko svojou jemnosťou a nádherou, spomienky sa zalievajú erdžaním...
Žrebčekovi krváca noha, ľudský lekár hodnotí vážnosť zranenia v nezrozumiteľnom jazyku. Chlap s tými prekliatymi ostrohmi berie do rúk akúsi podivnú kovovú vec, podobnú tyči. Takmer sa ňou dotýka konského tela. Do sladkých spomienok zrazu zaznie zvuk, ako keď vzduch pretne blesk a rozštiepi najsilnejší strom na vrchole hory. Pálivá bolesť ochromuje nohy i trup. Tlkot srdca počuť stále prenikavejšie...
Iskra v oku pomaly mizne v diaľke - hlbinách oka a viečka sa kúsok po kúsku naposledy približujú, aby sa spojili nad nemým pohľadom zvieraťa navždy - túžba na krídlach letí k svetlu.
Jeden prisilný dotyk ostrohov donútil žrebca k skoku...
...jeden vynútený skok sa skončil chybným dopadom...
...jeden chybný dopad zprelámal kosť...
...jedna zprelámaná kosť znížila hodnotu koňa v očiach ľudí...
...znížená hodnota koňa vložila do rúk jazdca (nevidomého voči pravým cenám vecí) pušku...
...puška sa zablisla pred očami planúcimi túžbou po slobode a...
...a sloboda vyhasla.
Takto hynú nádeje nenaplnené, ak niekto príliš utiahne uzdu mladej duši.
Takto pricháza svet o najväčšie poklady, ukryté prihlboko na to, aby sa niekto pokúsil ich vidieť...
Snáť tam, kdesi v konskom nebi sa priania plnia... Nie snať, ale určite!!! Zvítanie sa so stádom, sladkosť horských potokov a voľnosť nespútaných kopýt...
