Tak sa sústredíme na to, o čo môžeme prísť, ak sa zle rozhodneme, že nevidíme, čo všetko by sme mohli získať. Čakajúc na zásah ruky osudu, strácame silu vôbec niekam ísť. Práve takto prichádzame o obe možnosti. Je to však normálne - sme iba ľudia...
Alebo sa predsa len dá niečo spraviť?
Poznám zopár ľudí - neľudí, ktorých úprimne milujem a znamenajú pre mňa viac, než ja sama. Telo majú ľudské, no v očiach im žiaria božské iskričky. Možno je to tým, že už niekedy pocítili spaľujúcu lásku (ako praví Paulo Coelho).
Mrzí ma, že jedna z týchto bytostí sa musí rozhodnúť, ktorou z ciest ísť a robí mu to značné ťažkosti. Chcela by som ho chytiť za ruku, objať, poutierať starostlivo skrývané slzy a môcť mu povedať: „Nasleduj ma a ja Ti ukážem Tvoju budúctnosť, pretože práve Ty si zaslúžiš viac, než ktokoľvek iný dosiahnuť cieľ, po ktorom tak nekonečne túžiš - plnohodnotnú opätovanú a naplnenú lásku.”
Čo by sa však stalo, keby môj výber cesty nebol správny a on by mojou vinou nenašiel šťastie? Čo ak by odmietol moju pomoc? Čo ak by som ho nahnevala?
Ak by mu to pomohlo, bolo by mi jedno, čo by bolo potom. Asi by som nezniesla jeho stratu, a tak ho strácam, pretože on stojí na rázcestí a ja musím ísť ďalej.
Prosím, ak sa máte rozhodnúť, neodkladajte to. Nebojte sa, že na jednej z ciest na Vás skočí upír a na druhej Vás čaká naruč dračice, ktorá Vám plameňom spáli obočie. Viem, že vedľa každého z Vás stojí ktosi, kto by Vám rád pomohol, no nemá odvahu.
Žijeme v tento okamih a nie pre minulosť, ktorá nás púta spomienkou na toho zlatého chalana odvedľa alebo na princa s červeným tátošom, čo sa s nami pohral a potom nás odhodil a my si to len nevieme priznať. Náš život nie je zasvätený ani budúctnosti. Kopa ľudí ide za snom, či preľudom osvietenia a nadpozemskej múdrosti, vďaka ktorej, by im asi narástli krídla. Asi by ich aj tak neuniesli a oni by skončili po prvom pokuse o vzlet v akejsi priepasti so sprelámanými kosťami a nadradeným neveselým úsmevom na perách, čo by vravel, že prekonal všetkých a všetko, lebo bez strachu prijal pád - bezúčelný pád.
Prečo??? Však toto je ten okamih, pre ktorý sme tu. Každý je jedinečný a každý je vzletom... Ak sa máte rozhodnúť, urobte to teraz a podľa toho, čo Vám káže srdce. Nie nasledujúc vidinu vily s troma poschodiami, saunou a dvoma bazénmi. I keď aj to znie naozaj dobre... No správny je ten výber, čo sa riadi Vašimi pocitmi.
Tak úsmev a smelo priamo za nosom kamsi v ďiaľ, pospevuúc si typické nič nevraviace nápevy a bez otáčania sa a prepočítavania pravdepodobnosti správneho výberu. Nesmiete sa trápiť následkami - teraz nie!!! Predsa by ste už ani sekundu navyše nechceli spôsobovať trápenie tým, čo Vás milujú...
PS: Nečakajte, kým sa Vás tí ostýchaví odvážia objať, spravte to Vy. Je to Sľubný začiatok púte...
Vaša Lana
