Bol plný ľudí, no vždyv ňom mali vyhradený špeciálny priestor tí,ktorých mala rada.
Učupená v kútiku seba ispoločnosti sa dívala na svet dôverčivými, noostražitými neprehliadnuteľnými očami. Perami jejporával úsmev, keď sa smiala povrchnosti trápenía viečka jej zalievali slzy, ak niekto nevidel skutočnéproblémy pod hmlou sebaklamu alebo ak niekto volal ložpravdou.
Ľudia často klamú. Smutnéna tom však je, že najčastejšie klamú samých seba.
Takto sa chvíle mihali a deň snocou si predávali stráž v pravidelnýchcykloch.
Na všetko si privykla a myslela si, žeto tak má byť.
A vtom...
... vtom si prišiel Ty.
Môj všedný svet pohltilazima. Zabila všetko, čím som si kedy bola istá. Zemmojich zvyklostí pokryl mráz. Noci sa predĺžili anastal čas búrok. Čo sa stalo???
To Ty si vstúpil do môjhopohanského života.
Víchor chaosu emóciími pred očami metal vločkami spomienok a unášal ich kamsi vdiaľ. Dobrovoľne som v sebe usmrtila všetko, čo sa týkalouž len mojej minulosti, aby som mohla nanovo vnímať. Akodieťa, pre ktoré je každý krok výzvou, pretožejeho myseľ ešte nepoznačila rutina. Aby po zime mohla nahradiťjej miesto jar.
Otvoril si mi dosiaľ slepé očismerom k môjmu budúcemu životu a ukázal zázraky.Keď som sa potkýnala o nepoznané prekážkypopri učení sa chôdze na neistých nohách,vždy si bol poruke, aby som skončila v tvojej náruči. Nechsom sa Ti v novom svete vbzdialila akokoľvek, vždy som sa k Tebevrátila, pretože ty si jeho centrom. Moja láska občasiba tlie, keď ma niekto príliš zmrazí pohľadom, novždy splanie novou nečakanou silou.
Jediné, čo potrebujem vedieťje, že si po mojom boku.
To Ty si môj sprievodca v tomtonovom svete a ja Ti to nie som schopná povedať do očí.Možno by moje pery nevedeli vysloviť slová tak plnélásky bez toho, aby ma ich sila nezabila...
Démon môj, milujem ťa!
