Tvoja duša dobro šíri,
sila slov je metúca.
Hoc búria sa tie mora víry,
hoc voda vie byť planúca.
Planúca sťa oči Tvoje,
Tvoje pery, Tvoja tvár...
Srdcia bijú vždy len dvoje,
tak Ti želám lásky dar.
Vnútro mi to slastne trhá,
spomienky žijú opät v nás.
Zabiť Lásku- svojho druha?
Zbaviť život všetkých krás?
Ty žiť musíš ďalej- cítim,
Tvoja cesta vedie v diaľ...
Pri páde sa času chytím,
on je predsa smútku kráľ.
Nech len nežné Tvoje ruky,
inú krásku privinú,
pri rieke kvitnú ruží puky
- ja mám jasnú vidinu:
Raz stretneme sa v času bode,
navždy spolu navždy v zhode,
bez sporu čí výčitky,
oživíme zážitky.
Tvoje oči lásku šíria,
planú pery v bozkoch tam,
v mojej duši city víria,
prajem však ten zázrak Vám!
Som anjelom Vašej Lásky,
čo mi trhá srdce, ver!
Nerobte si pre mňa vrásky,
Kým Vám dávam, vždy len ber!
Toto je obraz mojej romanickej naivity a toho, čo som schopna spraviť pre tych, čo mi zasiahli srdce...
Nezabudnem. Avšak Zem sa točiť neprestane a preto hlavu hore...
Nielen jeho, ale aj moj život musí pokračovať.
Teraz už je šťastným tatkom a manželom rovnomennej inej krásky. Neporazilo by Vás z toho? ja som si pôvodne myslela, že mňa áno. Teraz som však nespočetnekrát šťastnejšia...
Prajem to aj Vám, nech Vás už trápi čokoľvek...
Vaša Lana
