Tvoja náruč vzdialená je,
vonku lesy, lúky, háje
do tanca ma volajú.
Noha bosá nocou beží,
vôkol mnoho stromov- veží,
čo objatie mi dávajú.
Ohne planú vprostred rieky,
na brehoch stoja strážci- smreky,
bubny počuť z povzdialy.
Oči naše blahom žiaria,
ticho noci slová maria,
čo v srdciach sme si čítali.
V mojich vlasoch Tvoje pery,
v Tvojich očiach moja tvár.
Ruky sa nám nehou chveli,
blízky nám bol lásky dar.
Lístie naše kroky halí,
Luna vládne noci tmám.
Naše viečka by už spali,
Tvoju hlavu v lone mám.
Úsmev ľahký, vlasy tmavé,
dotyky sú nežné, hravé...
Ohne planú vprostred duší,
srdce Tvoje bubnom búši...
Pery k perám, ruka v ruke,
radosť v slasti, rozkoš v muke...
Počuť vytie lesnej zveri,
ráno k nám už lesom mieri,
ja zobúdzam sa v horúčke.
Tvoja náruč vzdialená je,
vonku lesy, lúky, háje
a sen ten kýva v rozlúčke...
