Vysoké platy
Poznáme to... pri rannej kávičke hlásia v správach, že priemerná mesačná nominálna mzda prekročila 20tis úplne najlepšie sú na tom telekomunikácie, finančné sprostredkovanie a samozrejme banky, ktoré dosahujú viac ako dvojnásobok. Neskôr idete do banky, vymeniť svoju neplatnú platobnú kartu za novú a za pultom sa na Vás usmieva upravená, kultivovaná a zdvorilá pracovníčka. Vy si hneď poviete, to sa ti usmieva, keď zarábaš 40tisíc... A to je Váš prvý veľký omyl, ľudia s ktorými sa bežne stretávate v banke zarábajú menej ako je priemerná nominálna mzda. Pracovníci „za pultom“ dostávajú nástupné platy niekde od 12-16 tisíc v hrubom a prvé zvýšenie aspoň o tisícku čakajte najskôr tak o rok. Dlhoroční zamestnanci (ak takého niekde nájdete) pracujúci na hale zarábajú okolo 20 tisíc, platy nad túto hranicu sú výnimkou. Túto hranicu môžu klienťáci prekročiť (ale maximálne o niekoľko tisíc) iba pomocou provízii, ktoré dostanú za predaj produktov. Tieto ale nie sú súčasťou mzdy, ktorú majú v pracovnej zmluve, takže keď nepredávajú majú iba svoj základ a navyše majú za zadkom šéfa za neplnenie osobných plánov. Výška provízie býva spravidla ohraničená zhora a naviazaná aj na výsledky ostatných členov tímu.Poďme o „poschodie vyššie“, tam pracujú tzv. back office pracovníci, majú na starosti všetky činnosti, ktoré treba robiť aby banka fungovala, ako typovanie príkazov, babranie sa s množstvom papierov, analýzy, produkty, zmluvy, monitoringy... je toho dosť a pracujú na tom ľudia na centrálach a pracoviskách podporujúcich predávajúce pobočky, týchto ľudí nevidíte ale podpisujete sa na papiere, ktoré pre Vás pripravili oni. Platy na týchto miestach tiež ani zďaleka nedosahujú čísla uvedené v štatistikách. Bez diplomu človek dostane okolo 20 – 25tis v hrubom a s vysokou školou sa možno priblížite k 30tis, ale to už musí byť niekoľkoročná prax v bankovníctve a šťastie pri pohovore . Tieto dve skupiny („klienťáci a bekofisáci“) tvoria cca 80-90% zamestnancov banky. Mzdu hodne vysoko prekračujúcu uvedené priemerné hodnoty (tých 40tisíc), dosahujú riaditelia obchodných miest, vedúci rôznych oddelení a referátov v banke, členovia predstavenstva o iní najvyššie postavení šéfovia, teda vyšší a top manažment. Presnú metodiku výpočtu priemernej mesačnej nominálnej mzdy v bankovníctve nepoznám, ale vysoký priemer bude určite aj výsledok toho, že banky nemôžu znižovať mzdy = odvody = dane pomocou rôznych dobre známych trikov ako napríklad v obchode, stavebníctve, doprave... a tiež banky nezamestnávajú nekvalifikované pracovné sily za minimálne mzdy. Poplatky – služby – ziskyDomov Vám príde výpis z účtu a okrem ofrflania mizerného konečného zostatku sa vždy ujde aj banke za posledný riadok vo výpise – poplatky. Bez hlbšieho pochopenia súvislostí poplatky banke vždy vyvolávajú vášnivé odmietavé reakcie klientov aj napriek objektívnym faktom:
Najnižšie náklady na vedenie bežného účtu sú práve v slovenských bankách.
Slovensko je (z krajín s podobnými ekonomickými podmienkami) pre nášho bankového klienta najlacnejšie aj v relatívnom porovnaní celkových nákladov k priemernej mzde.
Bezhotovostné platby sú aj v roku 2007 na Slovensku takmer trikrát lacnejšie ako v Česku, Poľsku či Maďarsku.”
Prečo potom toľko kriku okolo??
Ľudia si ešte asi nezvykli, že za všetko sa platí... aj keď doma spláchnete záchod, zaplatíte za to... nadávate aj vtedy? Samozrejme to číslo vo výpise, tie poplatky si treba rozmeniť na služby, ktoré za ne klienti dostávajú a zároveň si treba uvedomiť, koľko času nám taká banka ušetrí... Plat nám tam chodí automaticky, nemusíme bežať platiť nájomné, telefón, elektriku... SIPO a všetky ďalšie pravidelné platby ako splátky úverov a lízingov chodia prijímateľom automaticky a my si len mesačne skontrolujeme či je to OK. K účtu máme poistenie, platobné karty, platíme s nimi v obchodoch, na benzínkach na internete, doma aj v zahraničí... tí mierne šikovnejší majú internet-banking a v pohodlí domova manažujú svoje peniaze. Tým najšikovnejším dokonca chodia informácie o ich peniazoch na e-mail alebo mobil... dobré nie? Zdá sa vám to málo čo pre Vás banky robia? Samozrejme všetky tieto operácie sa nerobia samé ale robia ich ľudia ako VY v rámci svojho zamestnania pomocou zložitých systémov a vedomostí, a robia ich na 99% bez chýb. Prečo by to mali robiť zadarmo? Vy by ste to robili zadarmo? Myslím, že nie... Keby si mali ľudia toto všetko zabezpečovať samostatne, stálo by ich to oveľa viac času a samozrejme aj peňazí...
Všetky tieto služby sa dajú na trhu zohnať aj do 10Sk za mesiac, len netreba byť lenivý a prečítať si zopár letákov... A tu je pes zakopaný... Slovač je strašne lenivá. Môžete klientovi ponúknuť účet a všetky tieto služby povedzme za 10Sk na mesiac, ale on svoj účet v inej banke, za ktorý platí mesačne povedzme 300Sk nevymení... lebo je LENIVÝ vypísať zopár tlačív a presmerovať platby na nový účet. Zdá sa Vám tých 290 ušetrených Sk málo? Dobre, tak niektoré banky ponúkli dokonca preplatenie nákladov na zrušenie účtu v inej banke, a výsledok? NIČ, lenivosť zvíťazila aj vtedy... Ale títo najväčší lenivci kričia najviac aké sú poplatky nespravodlivé, ako ich rozčuľujú atď.. veď to poznáte, že? Napokon toto je aj dôvod, prečo poplatky v bankách odolajú konkurenčnému tlaku a budú sa dokonca zvyšovať. Ak by sa totiž ľudia racionálne rozhodovali a reagovali na ponuky a presúvali svoje účty do lacnejších bánk, poplatky by podľahli tomuto tlaku... J BTW – neviem prečo všeobecne prevláda názor, čím väčšia banka, tým lepšie pre klienta... je to hlúposť, menšie banky sú pre bežného občana lacnejšie, bývajú osobnejšie a viac si vážia klienta, menej sa načakáte a spravidla majú viac kompetencii priamo na pobočkách. Kto by to povedal, že? ZISKY bánk sa stali obyčajným nástrojom populistov a bolševíkov na vyvolanie triedneho boja a identifikovanie triedneho nepriateľa... Ak by sme išli trochu (ozaj málo) do hĺbky, tak by sme zistili, že ozaj nadpriemerné zisky majú iba 3 banky (SLSP, VUB, TB) z viac ako 25 bánk na našom trhu. Ostatné banky majú zisky porovnateľné s akýmkoľvek iným odvetvím hospodárstva, dokonca by som povedal, že majú ťažšie podmienky dosiahnuť zisk ako iné odvetvia. A prečo je to tak? Keby som chcel populistom odpovedať rovnakou mincou, tak poviem: môžu za to komunisti! Ale radšej napíšem, že dve z týchto troch bánk majú „historicky“ najviac klientov a preto dosahujú nadštandardné príjmy a tretia banka v 90tych rokoch získala vysoké počty klientov kvalitným marketingom a v tej dobe odvážnou stratégiou. Pretrvávanie týchto vysokých ziskov nezastaví žiadna vláda, ale len klienti pružnejším správaním sa na bankovom trhu. Aktívny predaj a slušnosť (alebo čo to o klientoch)
Každý pracovník v banke spozornie a „napne všetky zmysly“, keď v miestnosti zaznie slovné spojenie „osobné plány“. Každý v banke má svoje osobné plány a neraz na nich stojí a padá aj zamestnanie, nielen provízie alebo odmeny. Osobné plány „klienťákom“ určujú koľko toho musia predať za deň, mesiac, rok... Sú to presne vypočítané a konkrétne čísla, spravidla nadsadené o nejakých 20% a majiteľ týchto plánov má za chrbtom manažéra, ktorý robí všetko (ozaj všetko) pre to, aby boli splnené. Ten manažér má totiž tiež svoje plány a na krku ešte väčšieho manažéra, ktorý je zodpovedný za ďalšie plány... Tým pádom ukážkovo funguje zákon padajúceho ho..a a najväčší každodenní tlak sa koncentruje na klientských pracovníkov na pobočkách. Preto je každá vaša návšteva v banke sprevádzaná tým kopcom otázok, ktoré dokážu tak obťažovať. V súčasnosti je to ale nevyhnutnosť a bez týchto otázok by si máloktorý klienťák udržal miesto. Navyše, keď sa klienťáci prestanú aktívne starať o klienta, niečo na trhu nie je v poriadku a konkurencia nefunguje tak ako má. Tento stav treba brať z tej lepšej stránky, pracovník vám povie veľa kvalitných informácii na základe ktorých môžete budovať svoj osobný bankový prehľad a v budúcnosti sa lepšie rozhodnúť o kúpe nejakého produktu, ktorý budete potrebovať. Jediné čo sa potrebujete naučiť, je nakoniec povedať zdvorilo a jednoznačne NIE, ĎAKUJEM. A to veľa ľudí nedokáže... naopak v banke sa ľudia mnohokrát správajú horšie ako v potravinách, alebo v inom obchode. Kedy by ste napríklad nakričali na predavačku, alebo jej vynadali a ponížili ju pred ostatnými zákazníkmi? Pri reklamáciách topánok poslušne čakáte mesiac na opravu a v banke keď nemáte nový výpis, ktorý stratila pošta alebo neschopná sekretárka, dokážete narobiť hotové peklo... Vyhrážky typu keď neznížite... nezvýšite... ja od vás odídem sú štandardné a na dennom poriadku. Napriek tomu málokto ozaj odíde. Jednoducho mnohí ľudia si zvykli ventilovať svoje osobné problémy na pracovníkoch banky, ktorí im nemôžu dať do zubov... Arogantnosť, urážky sú pravidelné a dôchodcovia s dáždnikom sú špeciálne sledovaní SBSkármi J.. Prevláda však nevzdelanosť a neznalosť bankovej problematiky, skrývaná za namyslené tváre suverénne a arogantné vystupovanie. Ale verte klienťáci sa na takýchto ľuďoch radi zabavia.. J . Na záver: aké to teda je pracovať v banke?
V prvom rade, to nie je vôbec tak dobre platené, ako sa hovorí. Potom v banke je vyššia miera zodpovednosti – ide o peniaze a keď spravíte chybu, bude vám zosobnená a strhnutá z platu podľa zákona (aký rozdiel oproti politikom...). Tlaky na plnenie plánov sú často krát nepríjemné a dojem dokáže pokaziť aj práca s nepríjemnými ľuďmi - klientmi a príliš asertívnymi nadriadenými. Po pár rokoch máte bez pravidelného športovania vyťahané oči od PC a pokrčenú chrbticu od sedenia za stolom... Naopak pozitívne je množstvo odborných školení a permanentná obchodná psychológia, tréning komunikačných zručností a ďalších osobnostných vlastností. Dôležitá je aj schopnosť neustále sa vedieť učiť, v banke sú novinky každý deň a učenie je každodenná realita. Rozsah služieb, pravidiel, systémov a iných činností v banke sa v posledných rokoch mimoriadne rozšíril a každý nový pracovník potrebuje niekoľko rokov aby sa z neho stal kvalitný bankár. Preto keď budete chcieť nabudúce nadávať na poplatky, otravných klienťákov alebo vysoké zisky bánk, najprv porozmýšľajte a potom sa radšej usmejte a pri odchode nezabudnite POĎAKOVAŤ. J
