Plač nad mestom
(Miloš Diežka)
V prostred námestia si opustená skrinka stojí.
A čo ? Azda tých nových vysokých lámp sa bojí ?
Nie. Ba vôkol nej žiadna nerastie tam tráva
a z nového námestia radovať sa zdráha !
Ba čo by sa radovala,
keď sila LKTéčka dlažbu vytrhala.
A mlaď javorov horko zaplakala,
keď píla husqvarna podráždene zavrčala.
Len smrad exhálátov z námestia sa šíri.
Prší, na ploche sa štrk a blato hmýri.
A ty ľud môj. Ty ľud môj, čo ty tu?
Len po bahne chodíš: odzhora - dolu.
Nič nevravíš, nekričíš, ba zakašlať sa strániš.
A brániš ? Nie! Vôbec sa nebrániš.
Len jeden bojovník tam ostal.
Len pamätník v tomto boji obstál.
Len SNP nám teraz pripomína,
za čo sme krv potili, to v nás vyhasína.
Hmotné v dyme bágru sa stráca.
Námestie priam z hrude krváca
a hmotné v abstraktné sa mení
keď historická lampa ikonou námestia uz „neni“ !
m.
