Tematicky zameraný protikorupčný apolitický prostest je znakom toho, že niečo v tejto republike skutočne nefunguje. Občianska nespokojnosť prevyšuje politický boj a vyzýva na vyšetrenie korupčných káuz, či odvolanie vládnych a inštitucionálnych predstaviteľov, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou, pri veciach verejných, pochybili. Máme na to právo ?
Medializácia udalosti v posledných dňoch nabrala na intenzite. Objavilo sa niekoľko "kompromitujúcich" článkov o dôvernosti akcie. Fámy o pozadí celého íventu, o napojení na záujmové skupiny šli ruka v ruke s pozitívnymi ohlasmi. Pokusy o vykonštuovanie napojení na politické strany sa ukázali ako nezmysel. Protest organizovaný štredoškolskými študentmi tak získal nemalú podporu širokej verejnosti. Javí sa mi, že práve potreba nepoliticky a občiansky poukazovať na znásilňovanie vlastnej krajiny v podobe rozkrádania a rodinkárstva, formou občianskeho protestu, je novinka, s ktorou sa treba zaoberať. Ako povedal pre denník SME i Miroslav Číž zo Smeru, " Nové je to, že sa stali cieľom pochodu, ktorý organizujú stredoškoláci a má byť apolitický. Budeme sa tým musieť zaoberať, hluchí voči takémuto typu protestu nemôžeme byť ". V podstate má pán poslanec pravdu, pretože občiansky protest je výrazne silnejší, než ten, ktorý zastrešuje nejaká politická strana. Totiž nie je jednostranný. Typologicky nový a energický druh protestu môže v spoločnosti aktivizovať i ďalších. Vládnuca koalícia má prirodzený strach zo sily ľudu, nemá sa ako brániť, lebo za tým nestojí tá ' zlá ' opozícia. Zostáva bagatelizovať. Nuž ale nadávať stredoškolákom, to by už bolo aj pod úroveň Smeru. Ale predsa sa takí nájdu aj v parlamente. Hneď pán poslanec a podpredseda SNS, Anton Hrnko, si myslí, že "Deti by nikto nemal zaťahovať do veľkej politiky". Tak pán poslanec, to je urážka. Ja Vám to poviem len jednou vetou. Stredoškoláci sú viac-menej školopovinné deti, to je fakt, ale majú niekoľko občianskych práv a povinností a sú v spektre voličov tí najmladší voliči, či budúci voliči, a práve ich by veci verejné zaujímať mali.
Nuž ale najviac ma z vládnej koalície pobavil podpredseda NR SR, ústavný činiteľ, ochranca ústavy SR, Béla. Do tretice, aby sme mali zastupiteľov všetkých koaličných strán. Ten sa na svoju adresu vyjadril, že " Korupciu na ulici a takýmito protestmi nevyriešime. Môže to byť nápomocné, ale nemyslím si, že ulica má určiť, kto má odstúpiť a kto nie." Pán podpredseda, nemyslíte si, že ulica a verejnosť je práve tá, ktorá sa má zodvihnúť, keď orgány činné v trestnom konaní nekonajú, alebo konajú účelovo ? Nemyslíte si, že práve ulica a verejnosť, ktorá volí parlament, ktorá rozhoduje o tom, kto bude mať mandát a kto nie, je oprávnená žiadať odvolanie, keď padá podozrenie, že vládny predstavitelia nekonajú čisto, v súlade so zákonom? To je vraj otvorená politika, neriešiť, počkať? Nuž, Béla Bugár si asi pomýlil marketingový tovar s občanmi žijúcimi v právnom štáte, pretože kto iný by mal poukázať na nespokojnosť so slovenskou rutinou, ak nie ľud žijúci medzi Tatrami a Dunajom.
Domnievam sa, že vyjadrenia vládnych predstaviteľov a poslancov koalície, ich pokus o bagatelizovanie celospoločenskej témy, sú vyvolané strachom z občianskych protestov. Snaha o bagatelizovanie udalosti a tabuizácia témy je márnou snahou o spomalenie, či zabrzdenie aktivizácie nespokojných občanov. V skutku ide o novú situáciu, ktorej sa každý populistický politik bojí, pretože neexistuje na ňu žiadna "marketingová obrana", Ide o protest organizovaný najmladšou vrstvou občianskeho spektra, o protest, ktorý má silnú tému korupcie. Veľký protikorupčný pochod bol veľký významom, pretože apoliticky, občiansky a úprimne poukázal na dlhoročnú rakovinu na Slovensku zvanú korupcia. Tá korupcia, s ktorou chce údajne bojovať aj súdruh Fico. Tak nech sa páči pán premiér, v utorok, na námestí SNP v Bratislave na ňu poukázalo cez 5500 občanov. A neboli tam len študenti, ale zdá sa, že práve mlčiaca väčšina, ktorá už roky volá po spravodlivosti.
