To čo sa postupne v posledných mesiacoch na Slovensku odohráva nemá nič spoločné s ozdravnou politikou, hľadaním riešení v ťažkých časoch utápajúceho sa hospodárstva štátu. Výkriky o štvordňových pracovných časoch, či zvyšovanie minimálnej mzdy na dvojnásobok sú len chabým pokusom o prekrytie skutočného nebezpečenstva, ktoré vládna koalícia riadená popudmi tieňovej mafie na Slovensku stvára.
Protesty musia na pódiá dostať ľudí, skutočné príbehy tých, ktorým sa napriek ich snahe posunúť našu krajinu o krok vpred odopierajú základné práva, funkcie a kradnú túžby pre túto krajinu niečo urobiť. Odvolávanie na kľúčových postoch, postavenie poctivých vyšetrovateľov, policajtov a riadicich pracovníkov mimo služby, odvolávania riaditeľov kľúčových štátnych inštitúcií ba dokonca výmeny na postoch v celkom, na oko, bezvýznamných inštitúciách sú len snahy o absolútne ovládnutie štátu. Odvolávanie v polícii, NAKA, ÚRSO, Súdna rada, Nemocnice, Národné parky atď. – to mi chce niekto nahovoriť, že všetci do jedného boli vo svojej funkcii neschopní a „oni“ majú lepších. Prosím, toto si nechajte pre iných a nepodsúvajte nám blúznivé rozprávky.
Totiž, stratégia tohto zoskupenia, známa dávno pred voľbami, je silná a jasná od začiatku – pripravovať živnú pôdu pre prezidentskú kampaň človeku s jeho kumpánmi, ktorí sú najviac ohrození spravodlivosťou – ktorí v rokoch minulých za vlád Fica a Pellegriniho páchali neprávosti na ľude, na krajine, na nás. Ovládnuť súdy, ovládnuť kultúru, média, divadlá, galérie,úrady, nemocnice, školy, políciu a vôbec, celý štát vrátane verejnej správy – nastoliť v podstate absolutizmus koketujúci s totalitou a hrajúci sa na demokraciu, či probčiansky štát a súčasne hovoriť o ľudskom a empatickom prístupe k tým najzraniteľnejším - je ich stratégia. Nenechávajme sa opiť rožkom a neslintajme po medových motúzoch. Z neba pečené klobásky nepadajú a už vobec nie do papule. Systematickou, dlhodobou a vytrvalou práciou môže byť táto krajina lepším miestom pre život - ale to im, čo nikdy a nikde (vynímajúc v parlamente - a to tiež len na oko) nepracovali, nič nehovorí. Ani nemusí, keď snahou je vlastne niečo úplne iné než túžba po prosperujúcej krajine.
Dostať na pódium skutočné príbehy je slabina ich politiky – skutočných ľudí, ktorým v posledných mesiacoch vládna smotánka vytrhla ich vízie z rúk, vízie a snahu, ktoré mohli naše Slovensko posunúť o malý ale významný krok ďalej k vyspelej a dôležitej krajine na mape Európy či sveta. A prečo? V jednoduchosti povedané, oni nemôžu dopustiť aby niekto, nepolitik, nepolitická nominácia, odborník a nezávislý občan, ktorý prešiel výberovým konaním, niečo na svojom poste dokázal. Toto presne nepotrebujú lebo tým sa ukazuje tzv. potreba „menej štátu“. Nemôžeme skrývať čo sa tu skutočne deje a čakať, že o pár rokov predsa skončia a bude lepšie – oni, Fico a Pelle, so skoro nevinným Dankom (áno tým čo ušiel z miesta činu z dôvodu spoločenskej únavy), sa snažia totalitne ukotviť v tomto štáte prostredníctvom postupného nastoľovania silnej propagandy starajúceho sa štátu, ktorý nedopúšta aby sa niečo nepodarilo, propagandy, ktorej jedinou úlohou je zaslepiť oči tým, ktorí majú menšiu šancu do toho marazmu hlbšie vidieť. Ich minulosť je mementom a súčasnosť výzvou pre nás aby sme nemlčali, ale o skutočných príbehoch začali hovoriť verejne. Úradníci, policajti, manažéri, riaditelia, ochranári, kultúrni pracovníci, podnikatelia, prednostovia, starostovia, všetci naprieč profesiami, naprieč ich súčasnými a bývalými zodpovednosťami, vystúpte z davu, je potrebné začať hovoriť otvorene – tento štát už dlho nefunguje a kroky, ktoré podniká vláda ho pochovávajú v prospech jedinej jednej ambície – beztrestnosti „tých našich“. Ak ste tí, ktorým táto vláda odoprela budovať našu krajinu k lepším zajtrajškom, prihláste sa o slovo, kdekoľvek na Slovensku ste. Toho sa totiž „oni“ najviac boja, že začnete hovoriť o tom, čo ste chceli a čo vám oni, tí čo nikdy nepracovali, nedovolili. A keď ani toto nepomôže a predsa sa im to podarí ovládnuť kompletne všetko, ostane nám už len dlhodobý a generálny štrajk. Ďakujem, že stále sme tu prítomní a naše svetlá občianskej spoločnosti svietia v mrazoch, snehu a daždi.
(Autor titulného obrázku: Jozef Jakubčo, autorsky editované, zdroj: SME.sk)
