Voliť je zodpovednosť za seba, blízkych a blížnych, nás v jednej prekrásnej krajine. Je navyšší čas, rozhodnúť sa a spojiť sa pre konkrétny cieľ, pre tieňovú vládu, dva dni pred voľbami, pre vládu, ktorú naše strany nevedeli komunikovať vopred, ukázať, že spolupracovať sa dá.
Sme skutočne malý a mladý národ, sme menší než niektoré mestá, aglomerácie a regióny Európy, ale história nám viac krát ukázala, že vieme byť veľkí ľudia na duchu. Žiaľ časy, keď Mečiara dokázala poraziť práve koaličná strana, časy keď poslední boli opäť prví sú možno dávne ale nemusia byť preč. „Zahoďme lož a faloš“ a povedzme jej definitívne nie. Aj keď to posledné týždne, mesiace vyzeralo v kampani miestami až satiricky komicky, hoďme to za seba a postavme si už dnes tieňovú vládu.
„Klebety, škriepky plané, vykašlime sa na ne. Vyhubme razom túto záhubu! A tí čo pykle kuli, dostanú po papuli, dáme im jednoducho zámku na hubu.“ Slovami Jara Filipa sa ja vám občania, ako občan chcem takto prihovoriť a poprosiť vás o účasť vo voľbách – nie je dôležité či ste demokrat alebo socialista, či ste pravičiar alebo lavičiar, konzervatívec či liberál – o toto v týchto voľbách nejde. V prvom rade ide o pravdu a nádej pre Slovensko, či v ťažkých časoch, bude tu predsa len vláda, ktorá zodpovedne v prvom rade ozdraví verejné financie, bude pripravovať systematické reformy a budovať tento štát, túto spoločnosť a našu domovinu k lepším zajtrajškom a lepšej budúcnosti nás a generácií po nás, našich blízkych, našich detí, vnúčat. A tí čo zabíjali, v časoch prosperity, keď mal náš štát rásť, ale práve naopak on upadal, tí čo páchali neprávosť na iných blížnych to veru určite nebudú – tí potrebujú zachrániť svoje zadky od spravodlivých súdov, trestov a vykonania zákona nad nimi. To je ich motivácia, to je motivácia SMERu, HLASu.
Nie je dôležité, koho budeme nakoniec voliť ale je dôležité ísť voliť a voliť tak, aby sme nedopustili, že vládnuť tu nakoniec bude komunizmus, neonacizmus, debilizmus a iný nezmyselný izmus, reprezentovaný stranami bez vízie, bez programu, bez morálky, etiky, ako by slovák povedal, bez Boha pri sebe. Tí čo najviac kričia kresťan som sú obyčajní farizeji, lebo skutky rokov minulých, program rokov budúcich nám napovedá, kto je skutočne spravodlivý. Tí, ktorých hlavná motivácia nie je pomôcť národu, ale pomôcť sebe nesmú vládnuť. Len účasť vo voľbách môže postaviť vládu akú všetci chceme, ľahostajnosť je krízou slobodnej spoločnosti a ja teda verím, nádejám sa, že chceme byť slobodní, slobodne sa prejavovať, slobodne cestovať, pracovať či modliť sa. Ak toto chceme žiť spoločne aj naďalej, nemôžeme dopustiť vládu SMERu, HLASu, REPUBLIKY či SNS, strán, ktoré vskutku nemajú program, nemajú riešenia, majú len ambície zachrániť tých svojich, ale hlavne seba od spravodlivosti. Zlodej kričí chyťte zlodeja, je moto týchto organizácií, lebo stranami sa ani zaslúžia nazývať. Nedovoľme aby tu vládla mafia, ak naozaj chceme slobodne dýchať, pracovať a žiť. Bohužiaľ, Progresívne Slovensko, Saska, to sami nedajú. „Klebety škriepky plané, vykašlime sa na ne“. V parlamente potrebujeme aj Demokratov, ba dokonca, akokoľvek mi je to proti srsti, aj tie, slovami ich predsedu, pliagy z KDH, inak nám tu bude vládnuť zlo. Už keď sú tí poprední predstavitelia neakceptovateľní, vždy môžete dať krúžky tomu kandidátovi, ktorý v tej, či onej strane predstavuje pre nás hodnoty. A keď nie KDH, tak možno aj Kollára a jeho satirický projekt Sme rodina, akokoľvek ťažko to píšem. „Je lepšie zaťať zuby, a ak Ťa jazyk svrbí, tak si ho radšej omoč vo víne“. Je najvyšší čas sa rozhodnúť – hodiť to správne – hlavou i srdcom, ale hlavne to hodiť. Ani Šimečka, ani Sulík, ani Heger a Kollár či Majerský nie sú dokonalí, ale je to nádej na demokratickú vládu, vládu aj pravú, aj ľavú, aj liberálnu aj konzervatívnu, aj umiernenú aj progresívnu – pravdivú vládu pre všetkých. V dialógu sú riešenia, bez dialógu príde diktát. A ja osobne mám túto obavu, no práve nám verím, nádejám sa v slovenskú rozvážnosť a dúfam, že nebudeme si musieť v nedeľu ráno hrýzť do jazyka a prehĺtať trpkosť z výsledku, ale budeme sa potichu radovať, po 25 rokoch, z novej, obrodenej slovenskej spoločnosti volajúcej po reformách a ozdravnom politickom programe obsiahnutom v budúcej koaličnej zmluve.
Ja voliť idem, aj keď ideálnu stranu stále nemám viem, že pravicovú a demokratickú vládu chcem. Dlho som sa rozhodoval, presvedčil ma program. Poďme teda všetci, kto môžeme a budujme si Slovensko aké chceme my, nie to, ktoré chcú tí druhí.
--
Miloš Diežka, architekt.
(zdroj: titulný obrázok: https://www.dolnykubin.sk/volby-do-narodnej-rady-slovenskej-republiky-2023.html)
