S podobným pocitom smútku som sa stretol aj po posledných parlamentných voľbách na Slovensku. Môj stav sa ešte zhoršil po vytvorení súčasnej vládnej koalície a na udalosti, ktoré nasledovali, som sa už asi aklimatizoval, pretože ďalej môj stav zostal stabilizovaný. Možno aj z dôvodu, že sa na celý problém pozerám z Českej republiky, kde mimochodom politická situácia nie je rovnako veľmi ružová. Ale netrpí chorobou, ktorú dostali politické reprezentácie dvoch bezprostredne susediacich krajín s hlavnými mestami Bratislava a Budapešť. Hm, smutné.
Celých 200 km, ktoré ma po vypočutí správy čakali, som využil k úvahe nad dôvodmi, ktoré Vás k odmietnutiu stretnutia viedli. Nemohol som sa zbaviť pocitu, že ste hodili za hlavu možnosť, ako nadviazať štandardný dialóg medzi dvoma civilizovanými krajinami bez toho, aby ktorákoľvek zo strán musela doma prízemne vysvetľovať, prečo urobila prvý, ústretový krok. Každý z vás, ako Vy, tak náš premiér Fico sa totiž tvárite, že problém je na druhej strane Dunaja. A preto s najväčšou pravdepodobnosťou očakávate, že ponuka k dialógu by mala priplávať z druhého brehu. A práve teraz ste mali obaja exkluzívnu možnosť stretnúť sa na neutrálnej, a k tomu protokolárnej pôde. Nestalo sa tak, odmietli ste. Smutné.
Takže na konci mojich úvah stál už len posledný dôvod. V kontexte Vašich súčasných vnútropolitických problémov a strate voličskej priazne ste sa pokúsil urobiť krok, ktorým oslovíte ČASŤ konzervatívnejších voličov politického rivala Orbána. Tú časť, ktorá rázne kroky očakáva. My máme u nás tiež takúto „časť“. Ale pokiaľ to budú ony, ktoré budú inšpirovať kroky politikov, už to nebude smutné, ale znepokojujúce. Viac ako môj zajtrajší časovo nezvládnuteľný deň.
Vážený pán premiér. Vy máte svojho Csurku, my máme svojho Slotu a Mečiara. Áno, tí naši sú vďaka legitímnym voľbám a nášmu premiérovi na čele vládnych strán. Oni to síce nevedia, ale nikdy nebudem priaznivcom ani jedného z nich. Ale pri tom všetkom mám i naďalej záujem byť súčasťou západného civilizačného okruhu. Vy, ste sa od neho vzdialil. Váš Csurka s našim Slotom a Mečiarom tam podľa môjho skromného názoru nepatria. Vy by ste sa o to mal aspoň snažiť. A odkážte prosím nášmu pánovi premiérovi, budete s ním asi hovoriť skôr ako ja, že je na čase ukázať veľkorysosť. On totiž mimo moci prahne i po medzinárodnom uznaní. A tento krok by ho k tomu mohlo priblížiť. Môj hlas vo voľbách síce nezíska, ale nebude už snáď musieť telefonovať do televízie aby tam mohol budovať svoj Fico-kult. On to totiž robí veľmi rád. A vy sa pán premiér usilujte vrátiť sa aspoň na jeho úroveň. Dnes ste z nej tak trochu spadli... A to naozaj nie je kompliment...
S úctivým pozdravom
Miroslav Dinga
