Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Minúta ticha...
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa38 príspevkov
Moj stary otec mi omnoho viac
rozpraval pribehy z prvej velkej vojny ako z druhej. O tej velmi nehovoril, ked tak rozmyslam, vlastne vobec. Vdaka, Peto!Nie.
Vďaka Tebe... za tvoj príspevok, Boris. ;-) Pekný večer.pripájam
sa k spomínaniu K+- O nič iné mi ani nešlo. Len pripomenúť.
vieš,
že by ma to pri pohľade na dnešný dátum bez tvojho pripomenutia, ani nenapadlo a to som pritom v dejinách študovaný :-). Takže cieľ splnený, díky.
moj
pradedo bol vojenskym lekarom v Mostare kde sluzil ked vypukla 1.svetova vojna,mam vela fotografii z tych cias si mi ho svojim clankom pripomenul. A aj na ORF som svojho casu videla zaujimavy dokument o 1.svetovej vojne... http://www.youtube.com/watch?v...Odporúčam aj tento seriál :
http://www.imdb.com/title/tt04... Koprodukcia britského Channel 4 a jednej austrálskej telky. Tu je prvá časť prvého dielu : http://www.youtube.com/watch?v... Asi najpodrobnejší dokumentárny seriál, aký doteraz o tej vojne vznikol. A ani tento nie je dvakrát zlý (sprievodné slovo nadaboval Kenneth Branagh) : http://www.youtube.com/watch?v...dakujem
to by bolo skor pre mojho muza moja anglictina nie je az taka dobra skor nemcina,ale v kazdom pripade zaujimave veci...
- Môj dedo zas stratil otca keď mal tri roky ... Padol na Piave ...
Smutné...
:-(- dedo netvrdil že to bolo smutné.:-) Možno tak jeho mama .... Ale ja som túto prababičku nepoznal a tak neviem ... No ale vydala sa ešte a tak život pokračoval ďalej .... Taký je život, v Rusku po druhej svetovej mali mŕtvych v každej rodine .... My môžme byť radi že žijeme tu ...
Hej, v porovnaní s inými šťastie.
A tvoj dedo mal tri roky, takže si otca asi ani nemohol ktovieako pamätať.- vôbec si ho nepamätal, zato svojho deda hej.:-) Podrobnosti okolo smrti pradeda sú neznáme .... Ani sa nevie kde je pochovaný. Dokonca sa nevie za koho zomrel. Totiž mohol ako zajatec dať sa k ČS légiam. Ak nie, bol aspoň chlap že nezomrel v "posteli".
Pribeh ...
... meho pradedecka jsem zverejnil pred dvema lety http://scobak.blog.sme.sk/c/14...- Ani som sa Ti nepoďakoval, Jirka. Vďaka, článok zaujal a aj trochu pobavil. :-) Vtedy dávnejšie som ho asi neprečítal, hoci si naňho matne pamätám.
- Pradedeckuv pribeh patri k tem, co dopadli dobre :).
- vyražené na nábojích ? To se mi nezdá ...
- Nemam jak si to overit :).
- vdaka za pripomenutie
Peter, vďaka Ti
za pripomenutie tejto svetovej udalosti v týchto rozháraných dobách vo svete i tu u nás doma... Otec môjho otca, čiže môj starý otec, padol na východnom fronte v Rusku. Otec mal 12 rokov... Moja babina žila celý svoj život ako vojnová vdova. Vychovala sama môjho otca... Druhý dedko z maminej strany bojoval tiež v tejto vojne, ale prežil. Vrátil sa s "červenkastým" sfarbením. Do kostola síce chodil, ale vždy si pripol na klop sviatočného saka - červený karafiát, aby vraj - "nahneval" pána farára... Ako decko-vnučka som to nechápala... vždy keď sa zberal do kostola v nedeľu pod chór babka mu za ten červený karafiát pílila uši... Nepolepšil sa. Zomrel na rakovinu žalúdka...Na vojne sa naučil bafkať z fajky, dával si do nej kadejaký nekvalitný tabak, a aj tak pochodil... Nedožil sa ani 6o rokov. Takže, Peter, ďakujem - mňa sa prvá svetová vojna riadne dotkla - aspoň si dnes na oboch svojich starých otcov - spomeniem navyše s dupľovaným Otčenášom... Kiež by sme sa už nedožili v našom národe žiadnej vojny...Je to cítiť dodnes
Môj starý otec z otcovej strany sa vrátil z Ameriky a hneď narukoval. Poslali ho na ruský front. Doma nechal môjho otca, ktorý mal 1 rok. Posledný človek čo ho videl, hovoril že ho raneného do nohy nechali v stodole a potom videli ako tá stodola horí. Môj prastarý otec z matkinej strany tiež išiel na ruský front a nevrátil sa. Moja prastará mať ho každý večer vyzerala ešte dlhé roky. Môj starý otec hovoril že je pochovaný v Rava-ruskej v mlynárovej záhrade. Tieto rany cítim to v našej rodine dodnes. Myslím si, že zlo z tejto vojny chodí po svete ďalej. Nech budú navždy prekliati ľudia typu Gavrila Principa a maršála Hindenburga !Viem si predstaviť vašu bolesť...
...ale nepreklínal by som ani vinníkov. Vojna by bola tak-či-tak, aj bez Principovho atentátu. A ktovie, možno by sa zlými rozhodnutiami vyznamenali aj tí, ktorí sa v našich dejinách zachovali charakterne aj napriek vojne. Minimálne nad Principom by som palicu až tak nelámal - iste, bol to terorista, ale bol zároveň typickým naivným a zmanipulovaným mladým mužom, rovnako ako všetci jeho kolegovia z Čiernej ruky. Boli produktom svojej doby a vtedajšieho nacionalistického horlenia, prítomného v každej krajine. Žiaľ... Ale je mi neskutočne ľúto, čo sa stalo vašim predkom. Hlavne starému otcovi, ak ho naozaj nechali zaživa zhorieť. :-( Aj naše rodiny prišli o pár ľudí v oboch vojnách...Asi máte pravdu
svet sa musel zmeniť. Hoci vtedy bol oproti nášmu až idylicky bezpečný a stabilný. Aspoň sa nám to s odstupom času tak zdá. Vtedy teroristi zabíjali len arciknižatá a gubernátorov, dnes zabíjajú úplne nevinných ľudí dokonca deti. V Európe vládli spríbuznený monarchovia, čosi ako jedna rodina - predzvesť EU. Ale dosť bolo nostalgie. Systém musel zrejme padnúť kvôli dvom veciam : priepastným sociálnym rozdielom a nacionalizmu. Ale to je už téma na širšie. Budem, rád keď sa k nej vrátite o 4 roky.No, ja to za idylu práveže nepovažujem..
Vtedy boli vojny a chudoba oveľa častejšie, nehovoriac o tom, že vojny sa dali oveľa ľahšie rozpútať (a z oveľa malichernejších dôvodov). Ak navyše vezmete do úvahy, že v tých časoch nejestvovalo takmer žiadne medzinárodné právo, ľudí chrániace medzinárodné organizácie, a takmer žiadne sociálne zabezpečenie pre chudobnejších (paradoxne, s výnimkou Nemecka), tak z toho nevychádza éra spred sto rokov ktovieako ružovo. V dnešných vojnách zomierajú maximálne tisícky ľudí, nie celé milióny - a vtip je v tom, že ďalšej existencii vojen klasického typu do určitej miery zabránil aj vznik jadrových zbraní (či presnejšie, strach z nich). Dnes je aj oveľa ťažšie byť vojenskou veľmocou ako pred sto rokmi - a dnes existujúce veľmoci si z viacerých dôvodov musia sakramentsky dobre premyslieť, či budú riskovať vyhlásenie vojny komukoľvek.
piava
u nas bol jeden starec ktoreho volali "stary piavak". v šenku za pol deci a pivo rozpraval humorne povedačky o Svetovej valke. " štyri dni sme išli pod vodou a suchy salam jedli." ale niekedy hovoril aj naozaj o kopcoch v tirlsku kde umierali ako muchy. moj dedo si raz zaspominal už ked mal hlavku trochu mimo o rumunskych dievcatach a babka sa po 57 rokoch manželstva rozviest chcela, hoci ked bola vojna sa ani nepoznali.- "Za pivo o Piave." :-) Ej, to sú ale spomienky.
Moj dedo mal šťastie
lebo bol síce na talianskom fronte pri Udine,ale ako provianták pri kanonieroch...tam sa,, vypásol,, ako hovoril na svoju váhu 85 kg a tá mu zostala až do smrti teda 60 rokov...nepotreboval žiadne lieky a vodu som ho nevidel v živote piť! Hulil jak lokomotíva a káv si vypil aj zo desať...asi len Churchil by to zniesol:))
inac
velmi pekna kniha z I.svetovej vojny je od Karla Relnika : Prazski hosi...o 28.segedinskom pluku, ktoreho prislusnici boli vyhradne Cesi z Prahy a okolia.....je to skoro dokumetarna kniha....popisuje frontove anabazy roznych "marskompanii"..oberst Koschak alias Gypsova hlava atd atd..... inac na Slovensku prebiehali tazke boje v okoli Bardejova, Zborova, kde prvy krat zasiahli do bojov cs. legie sformovane v Rusku.....pamatnik a hroby ruskych vojakov padlych v tychto bojoch su aj priamo v Bardejovskych kupeloch....- No, v okolí Bardejova sa asi najintenzívnejšie bojovalo na hore Kaštielik kdesi za mestom (ak nepočítam boje pri Zborove). Obliehanie a striedavá okupácia Humenného na jeseň 1914 bol tiež dosť významný míľnik východného frontu. Rusi tam prenikli zďaleka najhlbšie na teritórium c.-k. monarchie. Myslím, že vojenskí historici nezveličujú, keď hovoria, že ak by to vtedy rakúsko-uhorské vojsko zbabralo, malo by sakramentský problém vyhnať Rusov zo svojho územia - zostúpili by do nížinnejších krajov a určite by sa im podarilo lepšie sa roztiahnuť po Zemplíne. Monarchiu by určite nedobili, ale vojnové škody na východe by určite boli podstatne horšie. Je tak trochu škoda, že v Humennom nie je aj nejaká samostatná expozícia alebo menšie múzeum venované dianiu v meste počas prvej svetovej. Niečo sa samozrejme nájde v regionálnom múzeu (v kaštieli na námestí), ale tam je to dosť stručné (hoci majú pomerne veľa materiálnych pamiatok z obdobia jesennej okupácie). P.S. Ďakujem za knižný tip. :-)
Peter,
vďaka, na žiadnu vojnu by sa nemalo zabudnúť, nech slúži ako memento. Ináč, môj starý otec spomínal prvú svetovú. Nám ako deťom najčastejšie hovoril ako sa dostal do talianskeho zajatia a tam ho ako zajatca dali pomáhať na jedno gazdovstvo. Jeho prvoradou povinnosťou bolo starať sa o mačky, ktoré boli v klietkach ako u nás zajace, boli poriadne vypasené. Keď sa pýtal, načo ich tak vykrmujú, tak dostal odpoveď, že na kožušiny. Chlapec z dediny im to uveril, ale len do momentu, keď videl ako gazdya zabil, odral mačku, "kožušinu" hodil do hnojiska. Až vtedy pochopil, prečo jedli každý deň mäso. Odvtedy tam do úst nezobral žiadne mäsové jedlo."Střešní zajíc na smotaně !" :-P
Chjo... :-) Nevdojak mi to pripomenulo výňatok z denníku nejakého vojaka, čo bojoval za druhej svetovej pri Stalingrade. Spomínal v ňom, že všetky zásoby (aj mizernejšie) sú už prakticky fuč a armády nemajú čo do úst. Ale potom optimisticky napísal, že vraj nejaký jeho kamarát pozná nejakého desiatnika, čo kšeftuje s čerstvou mačacou masťou. Vraj si ju pôjde kúpiť, možno bude celkom dobre šmakovať. :-))) Chudák...
- ten článok je vždy aktuálny nikdy by sa nemalo zabudnúť na to čo spôsobí vojna
pekny clanok
moj pradedo sa z prvej svetovej nevratil a nakolko bol clenom rakusko-uhorskej rozviedky, tak sa ani nevie, kedy a kde zomrel. zostala po nom 19 rocna vdova a rocne dieta.- manželov dedo tak zmizol počas druhej svetovej, nikdy sa nepotvrdilo že je mrtvy a tak vdova s troma deťmi ostala sama bez vdovského, pretlkali sa ako vedeli...
hm
poznate niekto daku literaturu o nasich legiach v rusku?- mozno nieco bude v tajovskeho zivotopise, alebo pamatiach
- hm, ďakujem za pripomenutie Peťo
- a co pripominat vojny, ktore sa mali stat a nestali sa?:)
