Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Kto neodpúšťa, neváži si život
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa58 príspevkov
- Absolutne nesuhlasim. Tak poprve neodpustit neznaci mat v sebe zlobu. Podalsie odpustenie si clovek musi zasluzit. Tym ze niekomu odpustime bez toho aby ten co spravil chybu sa snazil nejako o napravu tak len v nom potlacame vlastne svedomie az nakoniec mozeme v nom to svedomie uplne zabit. Pretoze ten clovek prestane mat pocit, ze robi zle. Kazdy ma pravo na svoje emocie a podla mna nie neodpustenie ale nutenie niekoho aby nasilu odpustal len plodi zlobu. Ako nemozes niekoho nutit aby ta miloval tak nemozes niekoho nutit aby ti odpustil..
ak dokazes niekomu odpustit,
aspon v duchu a pre seba, ulavi sa ti... odpustit znamena, prestat na to mysliet, zabudnut, nezivit plamen ublizenia... asi chapem ako si to myslel... ale!!! v tomto tvojom clanku trochu moc tlacis na pilu ... musim, musis, miesto mali by sme, mohli... ale je fajn, ze sa nad tym niekto zamysla =)- No z osobnej skusenosti mozem povedat, ze aj neodpustenie znaci prestat na to mysliet. U mna neodpustenie casom vyvolalo lahostajnost a pretrhanie mostov a ver ci never obrovsku ulavu. Nic nie je ciernobiele a ako povedala surgiva aj ta nenavist a hnev na zaciatku maju svoj vyznam. U tazkych ublizeni ako ked matke zabiju dieta je to obranna reakcia tela, ktora pomaha prezit.
o tom
sa s tebou nehadam! su veci, ktore prebolia len casom... hovorim, ze odpustit niekomu je tazke, a nevravim, ze ja sama by som dokazala odpustit vzdy a vsetko...
To sú kecy..
Urob takúto prednášku pozostalým nevinnej obete nejakej brutálnej vraždy, alebo matke, ktorej opitý ***** zabije dieťa.. Aj hnev, aj nenávisť, aj neodpustenie majú svoje miesto v živote.- a plodia len dalsi hnev, aj nenávisť, aj neodpustenie...
Keď tak prekypuješ vyššími citmi
odpovedz, ale pravdivo, na otázku, ktorú som naznačil.. Padneš si do náručia a zaplačeš s vrahom svojho dieťaťa..? A kto odpustí takému Hitlerovi..? Hnev, nenávisť a neodpustenie udržiavajú ľudí v strehu pred trotlami, ktorí odpúšťajú ešte aj to, čo sa nestalo..- nehnevaj sa, preco si myslis ze by moje dieta mal niekto zavrazdit? preco je tvoja pozornost zamerana na vytvaranie takych neveselych konstrukcii? nikde som nenapisal, ze som svaty a nikdy sa nenahnevam, preco si vytvaras domnienky na zaklade ktorych utocis na ludi? fakt je ten, ze hnev, nenávisť a neodpustenie udržiavajú ľudí v telesnom stave vyvolavajucom ochorenia az smrt a zaroven plodia dalsi hnev, aj nenávisť, aj neodpustenie.
Nemyslím si, že by mal niekto
zabiť Tebe blízkeho. Diskutujeme a tak sa snažím navodiť čo i len teoretickú udalosť, ktorá by otriasla Tvojím presvedčením, že odpustiť je možné a potrebné. Nie je. Ani možné a ani potrebné. Dá sa zabudnúť, a to stačí.
ODPUSTENIE
Možno je to tá najťažšia vec na svete hlavne ked sa jedná o ublíženie a ako čítam reakcie tak každí má na to iní pohlad ale postavme si otázku ,čo znamená neodpustenie naozaj sa nám po nom môže ulaviť a môžeme čakať aj my že nám niekto odpustí ked my to nedokážeme .Ježiš túto dilemu vyriešil za nás a ja sa s nou stotožnujem má svoje opodstatnenie a verte alebo nie len odpustenie je cesta ako sa posunúť do predu aj ked je to kolko krát to najťažšie čo sme schopní v živote urobiť.odpustit
je velmi tazke!
- Odpustenim sa ulavi len tomu kto ublizil a nie ublizenemu. Povacsine veriaci strasne nutia inych aby odpustili a pouzivaju na to natlak, ale dovod je len pokrytecky - aby nezomreli s tarchou a nedostali sa do pekla. Nechajte inych, ktorym ste ublizili nech odpustia kedy to tak skutocne citia a nenutte ich odpustit len preto aby ste vy mali ciste svedomie, prosim. Mam pocit, ze tym, ze nutite niekoho odpustit nasilu recami typu ked odpustit ulavi sa ti, bojite sa vlastneho svedomia. Najtazsie nie je odpustit, ako vidim najtazsie je zit so svojim svedomim. To vela ludi nedokaze.
- "Odpustenim sa ulavi len tomu kto ublizil a nie ublizenemu." omyl, ten kto ublizil sa na odpustenie toho, komu ublizil vacsinou moze zvysoka vykaslat. hnev, ktory ublizeny clovek citi nici iba jeho sameho, nie toho, ktory mu ublizil. z lekarskeho pohladu napriklad v knizke: Zbavte sa hnevu, lebo sa hnev zbavi vas.
- Nemas pravdu, neodpustenie zacina hnevom a nenavistou, ktora pomaha prekonat to ublizenie. Skor pocit, ze musis odpustit sposobi to, ze clovek nici sam seba, lebo rany nie su zahojene a clovek sa dostava do konfliktu sam so sebou - na pocit ze je zly, ze neodpustil. Su to moje laicke nazory, myslim, ze svetlo do diskusie by priniesol psycholog. Moj nazor je nechame kazdeho prezivat co citi, ci je to hnev, bolest, radost, lasku a nenavist pokial to neprekroci hranicu. A ak to hranicu prekracuje na to su tu psychologovia aby pomohli cloveku sa vyrovnat s tym co preziva.
- "hnevom a nenavistou, ktora pomaha prekonat to ublizenie" je naozaj pravda, ze hnev a nenavist zvacsa pomaha prekonat horsie pocity, akymi su depresia alebo bezmocnost priamo suvisiace s ublizenim. v tomto je napriklad hnev dolezity, pretoze je medzistupnom k lepsim pocitom. ale len medzistupnom, to znamena, ze ho tieto lepsie pocity v idealnom pripade nahradia. samozrejme nenutene, ale kludne na tom clovek moze pracovat umyselne, cielavedome, pretoze nosit v sebe hnev naozaj nie je zdrave. ovela zdravsie a prijemnejsie je citit lasku.
- "pocit, ze musis odpustit sposobi to, ze clovek nici sam seba, lebo rany nie su zahojene a clovek sa dostava do konfliktu sam so sebou - na pocit ze je zly, ze neodpustil." Úplne súhlasím. Povedať niekomu, že MUSÍ odpustiť (a pokiaľ možno hneď), to je skoro ako povedať: 'Nezáleží mi na tom, že trpíš.'
Snowangel
To si vykladáš zle že ta niekto núti je to tvoje rozhodnutie ale skús porozmýšlať aký je rozdiel medzi radou a nútením.- Drzim sa hesla, nerad tym, co o to neziadaju. Radil si niekomu aby napriklad miloval toho a toho lebo je to podla teba spravne?
Dobrá rada
je dar a je len na Tebe ako s nou naložíš a radiť tým čo o to nežiadajú a ako sa to pozná?
okrem toho
ja nikoho nenutim, ani neradim, len konstatujem, ze odpustat je sice tazke, ale myslim si, ze ked to nakoniec clovek dokaze (a nemusi to nikde pred nikym prezentovat, ze odpustil) sa zbavi tarchy, ktora ho moze zozierat, ale chapem, ze nie kazdy to tak musi citit... mozno ze tebe - snowangel sa ulavi vtedy ked neodpustis... neplati vsetko pre vsetkych rovnako... mne to vsak pomaha...- Myslim, ze si ma absolutne nepochopila :( Uff vy citite tarchu ked vam niekto ublizi ? Ja si na seba nikdy neberiem tarchu svedomia tych co mi ublizili tak sa mi nema ako od tarchy ako ulavit ci uz odpustim alebo nie.
fuuuha,
asi hovorime o niecom uuplne inom. Ja som pisala o tom, ze ten komu bolo ublizene a nevie odpustit - teraz majme pre jednoduchost namysli nieco take ako, ze sa hadame s kolegynou v praci, tak to, ze sa s nou nebavim, ze sa citim zle v jej spolocnosti, ze jej nedokazem odpustit to, co mi povedala, ma zatazuje. MNA! Nehovorim teraz o nej... Rannysmiech to napisala pekne - Odpustenie je od slova - pustiť.... t.j. pustit z hlavy =)
- Neber to v zlom, neutocila som na teba, len sa snazim vysvetlit, ze hnev aj nenavist prechadzaju vyvojom v vacsiny ludi. Ten hnev a bolesti a nenavist ti pomahaju prekonat to a casom ich uz necitis alebo nie su tak silne aby ta vobec zatazovali. Teda pokial hej, potom by to mal riesit psycholog.A Aj ked necitis hnev alebo nenavist nemusis odpustit, neodpustenie znaci, ze si toho cloveka nepustis k sebe a vytvoris si mur voci nemu co je obrana a nie tarcha. Odpustenie znaci doveru a ta sa tiez neda vynutit. Mam pocit, ze davate nenavist=hnev= neodpustenie, no tak to nie je. Tazko sa mi to vysvetluje. Nemam dar vysvetlovania :(
- Odpustenie neznačí obnovenie dôvery. Odpustenie je od slova - pustiť ..............
Odpustit je tazke
Odpustit je tazke, pomstit sa este tazsie.- Pomsta nie je nevyhnutná. Čím Ťa naplní..?
- Príjemným pocitom! :-D (Nie vždy. Ale to platí pre každé ľudské počínanie.)
a ako dlho
ti ten prijemny pocit vydrzi?
- A obycajne ma pokracovanie - oko za oko zub za zub, a uz sa to toci
Pokiaľ ja viem , tak :
Človek bol stvorení na obraz Boží. Boh odpúšta ak hriešnik úprimne olutuje. Boh vie či hriešnik úprimne ľutuje. Ale ako človek vie či hriešnik úprimne ľutuje? Ak teda niekedy neviem odpustiť , prepáčte neviem či ste úprimne olutovali.
Pomsta
Prečo sa jej bojime, preco nam kazdy psychlog tlaci ideu ze nieje dobra, ked je to najlepsie co clovek moze urobit.- Vôbec nemám pocit, že by "každý psychológ" tvrdil niečo také. Skôr si myslím, že taký Freud by sa na takomto tvrdení dobre pobavil a možno by ho inšpirovalo k ďalšej knižke o obranných mechanizmoch ega. ;-) Nezdravá vec je dlhodobo sa zožierať hnevom a neurobiť s tým nič konštruktívne. Krátkodobý hnev je prirodzený -- bolo by podivné, keby v nás nejaké ublíženie nevyvolalo potrebu brániť sa. Prirodzená reakcia: bojuj alebo utekaj! Akurát v modernom svete "fyzický boj" a "fyzický útek" niekedy nie sú vhodné riešenia. V tom prípade si treba aspoň zacvičiť, aby človek spálil vyplavený adrenalín. Prípadnú pomstu alebo obranu možno predsa naplánovať aj potom, s chladnejšou hlavou.
K+
odpustat je tazke, ale ide to ... a nech mi nikto nevravi, ze sa to neda, .. len sa treba snazit a cas, lahke je neodpustit- Neda sa generalizovat. Skus sa opytat tyranej zeny, ci je lahke neodpustit alebo matky, ktora ma dieta alkoholika alebo zavisleho na drogach a napriklad jej kradne peniaze alebo ju bije. Pre nich je ovela lahsie odpustit ale sa tomu postavit a povedat dost. Pre niektorych je to az nemozne.
- Odpustenie má s ráciom pramálo spoločné. I matka, ktorá na základe racionálneho rozhodnutia vysťahuje z bytu syna - tyrana je zároveň schopná mu odpustiť.
- Problemom je asi to, ze ty ( aj niektori ostatni) a ja mame o odpusteni roznu definiciu ..Ja pod pojmom odpustit chapem obnovu vzajomneho vztahu a dovery ale vidim, ze sa to chape aj ako necitit hnev a nenavist:)
- V živote sa nám stáva kadečo, poväčšine sú to mrzutosti, na ktoré vystačíme s prepáčením - na toto sa dosť zabúda, ľudia sa stali podráždení a precitlivelí, netreba ale hneď robiť z komára somára. Na ozajstné mrzkosti prepáčenie nestačí a nezaberá ani predstieraná strata pamäte. Človek v reále prechádza celým spektrom nepríjemných emócií (hnev, nenávisť, bezmoc, seba/ľútosť etc.etc.) čím defacto vstupuje do procesu, na konci ktorého sa môžeme dobrať i odpustenia. V prvom rade odpustenia sebe. A potom aj druhému. Ten proces je potrebný a netreba očakávať od seba ani od iných zázraky na počkanie. Človek totiž o.i. v tom procese sám zreje a ono do schopnosti odpúšťať musí človek jednoducho dozrieť. Je to striktne individuálne a preto čo je v danom momente dobré pre jedného, nemusí byť pre druhého. Tým procesom si prechádza každý sám.
Lavinovy zahlas
(za*drb) a total nezmyselny. "Kto neodpúšťa, neváži si život" zamyslite sa aky nezmysel to je. Odpustat a vazit si zivot su prilis nedefinovatelne pojmy.- Autor to zrejme myslel tak, že so schopnosťou odpúšťať nadobúdame schopnosť plnšieho prežívania života - pochopíme jeho cenu.
no..
trochu tlacil na pilu =)
