Spať na článok
Písmo: A- | A+

Diskusia k článku: Arktída R.I.P.

chevron-downchevron-up
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa
43 príspevkov

  • paras

    Koho, že zajímá arktidský led?

    Především nákladní dopravci po mořich rozložení ledu pečlivě monitorují.... a asi se tedy těší. Plocha ledu ale výrazně mění albedo oblasti a to zas akumulované teplo do oceánů.... takže to vypadá na kladnou zpětnou vazbu s hlubším důsledkem. http://www.skepticalscience.co... Tak by mě zajímalo co na to řeknou sondy ARGO a jak to ve skutečnosti ovlivní trend vývoje středoevropského klimatu? Podle mého odhadu to u nás nejdřív pozná např. kůrovec a pustí se do razantnější likvidace dnes už celoplošně oslabených smrkových kultur. Těžaři dřeva si proto asi také budou libovat. Jinde ale asi sucho naopak požene druh homo častěji na útěk: http://www.novinky.cz/zahranic...
    • 2001.steiger
      paras, zmena albeda na poloch vzhladom na uhol dopadu slnecnych lucov nesposobi prakticky ziadnu spatnu vazbu. a keby si namiesto citania alarmistickej propagandy pouzil vlastny rozum, prisiel by si na to, ze lad v arktide sa topi prevazne ako dosledok prudenia tepleho vzduchu a vody z juhu.
      • paras

        Vlastní rozum...

        Ten vlastní rozum mi ale p. steiger napovídá, že v zimě se oceánské proudy nezastavují a graf naakumulovaného tepla co jsem uvedl, roční variace teplot oceánů... by zas někomu používajícímu rozum mohli také napovědět. Vzláště když v létě je slunce nad obzorem celodenně. http://www.cru.uea.ac.uk/~timo... To potom dělá takovéto obrázky: http://nsidc.org/images/arctic...
        • miro novak oponice
          paras, obavam sa, ze nemas jasno v rozdiele medzi globalnou teplotou oceanov a oceanskymi prudmi. Oscilacia teploty je jedna vec, oceansky prud je druha vec. Alebo len propagandisticky motas terminy a vyznam. Ze si na Arktidu nejdes postavit slnecnu elektraren, ked tam tak svieti cely den. Potom len pochopis, ze ked ked Ti to da malo elektriny, ze aj vyznam albeda v tejto oblasti je tomu umerny. Prajem prijemny den miro novak
          • paras

            Co že propagandisticky motám?

            Faktem pro mě je, že GW postupuje tempem v přepočtu několi setin stupně ročně a že není rozloženo po planetě rovnoměrně - více se ohřívají právě polární oblasti - toto snad pomotané není - že? Tomuto jevu v energetické bilanci odpovídá nárůst dopadající energie jen cca 1W/m2 oproti průměrnému toku stovek watů/m2 - to je matematické přiblížení - také nepomotané. Toto jsou z hlediska roků, laiků, poměrů energetických... velmi jemné a sotva postřehnutelné niance k diskusi dnes, avšak s trendem jež za pár desetiletí už je znát bezdiskusně a za století už asi bude pozdě i na adaptační kroky.... Zde se dá zamotat už lecos - jde totiž jen o pravděpodobnosti. Je ale přirozené, že zcela jasno ve vlivu oceánských proudů, oscilací... na GW nemá dnes asi nikdo a také proto byl iniciován projekt ARGO. Není mi ale vůbec jasno proč toto připomenutí i s otazníkem v mém textu výše M.N. ignoruje připomenutím naopak mě, že v tom nemám jasno... Nic sám neobjasnil a jen doporučuje testnout si stavbu soláru v Arktidě - jako by s tím měl zkušenost. Možná ale na tom nápadu energetického slunečního zdroje v aktidské oblasti ale něco bude. Takový jih Gronska leží zhruba na úrovni Švédska a drží se ho tlakové výše jak klíště - takže oblast s relativně jasnou oblohou tam také po část roku někde bude vztipovatelná. Zcela tam chybí dřevo na otop a ropa na pohon... - vše se dováží - a jelikož dnešní technologie kolektorů fotovoltaiky i na ohřev vody zlevnují a navíc mohou pracovat i v mrazech -40C tak by geologům co se tam hrnou do míst odtávajících ledovců mohly být k užitku. Tak a tím už jsem se dnes dost vykecal... Všechny zdravím.
        • 2001.steiger
          mily paras, v prvom rade ti dakujem za to, ze odpovedas argumentami, nebyva to na tomto blogu vzdy zvykom. vid priblblych smajlikov autora tohto blogu, ktore vypovedaju o jeho mentalnej urovni. avsak, bez urazky, mam trochu dojem, ze neodpovedas na to co som napisal, ale na to, co si vycital medzi riadkami. na topenie morskeho ladu ma samozrejme vplyv slnko, najma v tych rokoch ked je v lete menej oblacnosti, avsak hlavnymi faktormi pre sezonny ubytok ladu su morske prudy a v pripade neobvykle dlhych obdobi intenzivneho juzneho prudenia teply vzduch z kontinentu. ak si myslis, ze je to inak, rad si precitam tvoj nazor? avsak pointa mojho komentara sa tyka albeda. arkticky ocean zabera cca 3% plochy zemegule, takze globalny vplyv zmeny jeho albeda je dost tazko obhajitelny. dolezitym faktorom je aj uhol, pod ktorym dopadaju slnecne luce na nasu planetu v arktide. skus vyjst v lete na slniecko na poludnie a potom vecer pred zapadom slnka a rozdiel pocitis na vlastnej kozi. treba zobrat do uvahy aj to, ze albedo vody, ktore je pri velkych uhloch (nad 40 uhlovych stupnov) naozaj nizke, smerom k nizsim uhlom vyznamne rastie. len pre zaujimavost aby si nemusel pocitat, maximalna vyska slnka na oblohe na pole je 23,5 stupna a v juznej arktide (70N) je to nieco cez 40 stupnov.
          • perpetuum v mobile

            albedo

            "skus vyjst v lete na slniecko na poludnie a potom vecer pred zapadom slnka a rozdiel pocitis na vlastnej kozi" Áno, to je denný chod teplôt vplyvom insolácie, ktorá závisí od kosínu uhla dopadu lúčov, meraného od kolmice (odchýlky od zenitu) a samotného útlmu slnečného príkonu na kolmú plochu, ktorý závisí od hrúbky lúčmi prechádzanej atmosféry. Tento argument ale sotva vystihuje pomer medzi dopadajúcim a odrazeným žiarením, o čom je albedo vzťahujúce sa na konkrétny typ povrchu. Samotné albedo, resp. jedna jeho počítateľná položka od solárneho zenitného uhla samozrejme závisí - ide o tzv. black-sky albedo, alebo aj smerovú hemisférickú reflektanciu, po slovensky odrazovosť povrchu pri priamom osvetlení (slnečnými lúčmi, ktoré majú ako vieme vždy nejaký smer). Druhá zložka, tzv. white-sky albedo vyjadruje odrazovosť povrchu pri difúznom (všesmerovom, izotropnom, nepriamom) osvetlení, a teda od žiadneho uhla dopadu nezávisí. Ak si niekedy kráčal nočnou zimnou krajinou pri novoluní (bezmesačnou nocou - uvediem pre istotu - nie som si celkom istý hĺbkou slovnej zásoby prípadných čitateľov tohto príspevku), kedy existuje len zbytkové difúzne osvetlenie povrchu krajiny, určite si si všimol rozdiel medzi odtieňom povrchu s čerstvým snehom (pomerne svetlý), ľadovou plochou na zamrznutom rybníku (tmavšia) a tečúcou nezamrznutou vodou rieky (tmavá). O tom je teda white-sky albedo a ako som na empirickom príklade priblížil, rozdiel medzi snehom, príp. ľadom a vodnou plochou je zrejmý. Podotýkam, že tento typ albeda, ktorý nezávisí od uhla dopadu slnečných lúčov sa prejavuje aj cez deň, a to nie len pri zamračenej oblohe, kedy difúzne všesmerové žiarenie prevažuje. Čo sa týka smerovej odrazovosti, tak zhruba platí pre každý povrch, že s rastúcim uhlom od zenitu (teda klesajúcim od horizontu) rastie odrazovosť a klesá pohlcovanie žiarenia daným povrchom. Čiže tento typ albeda pri šikmých lúčoch dopadu ako keby konvergoval pre všetky typy povrchu k jednej. Lenže to platí pre naozaj šikmé lúče, tak do 5-10 oblúk. stupňov od horizontu. Pre interval 20-40 stupňov je rozbeh medzi priebehom albeda v závislosti od uhla dopadu medzi vodnou hladinou a snehom značný. Tu máš vodu ( http://en.wikipedia.org/wiki/F... ), odraznosť je udávaná okolo 0.7 a vyššia až od uhla cca 85 st. od kolmice, zatiaľčo pre oceánsky ľad sa udáva 0.5-0.7 a pre čerstvý sneh 0.8-0.9, pri uhle už 0-30 st. od kolmice (takže pri šikmom bude ešte vyššia, blízka k 1). Takže sumár: počas arktického leta, kedy slnko vystupuje 20-40 st. nad 70. rovnobežkou je vplyv rozdielnosti albeda medzi voľnou morskou plochou a ľadovou príp. snehovou plochou na energetickú bilanciu žiarenia rozhodne nie zanedbateľný, ako si sa to snažil vo svojom príspevku podsúvať. P.S. Vetrom zvlnená "drsná" vodná hladina bude mať asi nižšiu odrazovosť ako kľudná plochá hladina. http://vih.freeshell.org/pp/01...
            • miro novak oponice II
              • perpetuum v mobile
                • miro novak oponice
                  • perpetuum v mobile
                    • miro novak oponice II
                      • perpetuum v mobile
                        • miro novak oponice II
                          • perpetuum v mobile
                            • miro novak oponice II
                    • 2001.steiger
                      • perpetuum v mobile
                        • 2001.steiger
            • 2001.steiger
              • 16456108
  • biker
    Nejak to nesedi (ako obvykle). Tohtorocne letne minimum rozlohy arktickeho ladu bolo podla JAXA a NORSEX okolo 3,75 mil km2 http://www.ijis.iarc.uaf.edu/s... http://arctic-roos.org/observa... Ak bol objem arktickeho ladu za letneho minima 2011 naozaj iba 4,300 km3, potom pri rozlohe 3,75 mil km2 by musel mat lad priemernu hrubku len 1,15 m. Avsak aktualna mapa hrubky ladu ukazuje odhadom cca dvaapolnasobok: http://www7320.nrlssc.navy.mil... Takze bude je PIOMASS (ako je zvykom pri klimatickych modeloch) uplne off, alebo US Navy sa riadi zlymi udami zo svojich boji, satelitov a ponoriek. Inak sa neviem dockat chvile, ked model PIOMAS v roku 2015 ukaze nulovy objem ladu a ten tam stale bude. LOL. Takze
    • perpetuum v mobile

      tvoj výpočet tiež nesedí

      S tou rozlohou pozor. Sea ice area je udávaná rôzne. Crysphere Today udáva tohtoročné minimum tesne pod 3 mil. km2 ( http://arctic.atmos.uiuc.edu/c... , http://arctic.atmos.uiuc.edu/c... ), JAXA tvojich spomínaných cca 3.75 a NORSEX tesne pod 4 mil. Tento údaj sa získava vyhodnocovaním sat. meraní a keď sa údaje líšia od seba o 25% o niečom to svedčí. Domnievam sa, že problém bude s určením čistej plochy pokrytej ľadom. Preto sa za lepší porovnávací štandard považuje sea ice extent, definovaný ako plocha morského povrchu pokrytá aspoň 15% ľadu. V tomto ukazovateli sa rozdiely medzi jednotlivými meraniami nelíšia tak výrazne. Nie všetko čo je považované za area je 100% -ný ľad a časť ladu je aj medzi area a extent, kde to kolíše od 15-100% a niečo ľadu je aj mimo extent. To všetko prispieva k tomu, že ten tvoj jednoduchý odhad je tiež zaťažený chybou. Okrem toho tie vojenské údaje o hrúbke ľadu s ktorými porovnávaš, tiež nemožno brať ako bezchybné. Väčšina meraní in situ pochádza zo sonarov ponoriek, kde dochádza k systematickej chybe pri odraze od drsného kopovitého ľadu, ktorá preceňuje hrúbku hrubého viacročného ľadu ( http://psc.apl.washington.edu/... ). Posledný link diskutuje problémy validácie modelu PIOMAS práve s použitím sonarových údajov. Autori modelu sú si vedomí skutočnosti, že ich model preceňuje hrúbku tenkého ľadu a podceňuje hrubý ľad (viď grafy). Navyše neistotu poklesu objemu vyčíslujú s intervalom -2.8± 1.0*10^3 km3/decade ( http://psc.apl.washington.edu/... ), čo je dosť veľká rel. chyba. Takže teraz sme pri jadre veci. Uvedený lineárny odhad poklesu dáva prakticky nulové šance, že v roku 2015 bude septembrový objem nulový. Pri pohľade na graf ( http://psc.apl.washington.edu/... ) vidíme, že náhly pokles za posledné 2-3 roky, amplitúdou zodpovedá prepadu v období 1979-1982, po ktorom nasledoval progresívny návrat objemu. Niektorí "nedočkavci" maľujú a linkujú grafy s exponenciálnym trendom ( https://sites.google.com/site/... ), aké spomína aj Ač vo svojom blogu. Je to kontraproduktívne, lebo vyrábajú subtílny terč, slameného panáka, ktorého iní borci v roku 2015 slávnostne rozkopú. Vidím, že pripravuješ fiestu, ale tento môj príspevok to uvádza trochu na správnu mieru a ja sa naň odvolám, ak vznikne diskusia na túto tému a tento server bude ešte fungovať.

SME si všimli

Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty

Vladimír Benčík

Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty

Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy

  • 4. apr
  • Páči sa: 19x
  • Prečítané: 1 003x
  • 1
Zavraždený Marek bol stelesnením slušného človeka

Jozef Foltýn

Zavraždený Marek bol stelesnením slušného človeka

Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol

  • 3. apr
  • Páči sa: 125x
  • Prečítané: 3 243x
  • 4
Včelárske tradície a zvyky na Slovensku

Matúš Radusovsky

Včelárske tradície a zvyky na Slovensku

Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.

  • 26. mar
  • Páči sa: 6x
  • Prečítané: 396x
  • 0
O Západnom brehu...

Dávid Polák

O Západnom brehu...

...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.

  • 7. mar
  • Páči sa: 17x
  • Prečítané: 1 026x
  • 2
John Portasik (Ján Portášik) - Príbeh (ne)obyčajného človeka

Miloš Majšík

John Portasik (Ján Portášik) - Príbeh (ne)obyčajného človeka

Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.

  • 27. feb
  • Páči sa: 43x
  • Prečítané: 2 268x
  • 1
Hlava XXII v štátnom IT

Marcel Rebro

Hlava XXII v štátnom IT

Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle

  • 17. feb
  • Páči sa: 106x
  • Prečítané: 2 141x
  • 2

Hlavné správy zo SME.sk

Nie je to nejaká divočina, hovorí šéf DSS Allianz o použití peňazí z II. piliera na výstavbu diaľnic
Ukrajinci ustúpili, Rusi sa blížia. Vojna sa vrátila do ukrajinského pohraničia
Komu štát poslal milióny? Obvinenému, finančníkom z J&T aj exšéfovi pozemkového fondu
Ranný brífing: Smer odmenil odsúdenú za podvody, firmy si nepomôžu ani odchodom
reklama