Diskusia k článku: Visiaca káva, alebo čím žije Bulharsko

Mala Strana

V Prahe na Malej Strane hned pod Hradom je uz od zaciatku 90-tych rokov kaviaren "U zavesenyho kafe". Parkrat som tam kavu aj dostal a zaroven zavesil.

Slovenska realita

Myslim ze na Slovensku by to dopadlo takto - nazvime to poctivost autoservisoveho typu: 1. Pride ochotny zakaznik a kupi a zaplati 1+1 2. Pride druhy ochotny zakaznik, kupi a zaplati 1+1, predavac / casnik mu da produkt z nakupu c.1 3. Predavac / casnik si hotovost z nakupu c.2 strci do vrecka.

zaujimave

ale toto u nas predsa bezi, vola sa to Katolicka charita a milodari. Na tom fici RKC s.r.o., a velmi uspesne a dotiahli to dokonca aj medzinarodnej zmluve, sice protiustavne ale to je ine story. Nieco mi ale na tom projekte "Visiaca kava" chyba, to co by dotiahlo tuto myslienku, napr. - preco cena Visiacej kavy je rovnaka ako cena nevisiacej, preco prevadzkovatel neuctuje cenu Visiacej kavy bez akehokolvek profitu, cize len a len priame naklady - no a taktiez preco ten co si vypije tuto Visiacu kavu (bez platenia), clovek ktory nema peniaze ale ma velmi vela casu a zdrave ruky, nepozbiera okolo restauracie rozhadzane papiere, atd. nemam problem zaplatit a podielat sa takejto myslienke, ale jeden priklad z San Francisco, chcel som dat $5 zdravemu v strednom veku homelessakovi peniaze ale s tym ze okolo seba vyzbiera odhodene papiere, ani som to nedopovedal a vstal krical na mna co si to dovolujem, ze on ziada peniaze a nie robotu. ano, je to vec dobrovolna, nikdo nikoho nenuti dat "Visiacu kavu", mozes dat jednu ale mozes dat aj 100 kazdy den, no nie Maria, ved je to pekna myslienka, mozes pozyvat na obed, na prespanie, na vianocne polievky, atd. nuz ale len to netreba prehanat, co potom by robila katolicka vrchnost, ktora si aj charitu sprivatizovala, no nie?

Veľmi inšpirujúce. Nenapadlo mi, že by to mohlo fungovať aj vo veľkom, ale sem tam, keď idem z nákupu, tak sa podelím s nejakou pani z azyláku neďaleko, keď sa míňame. Toto sa mi naozaj páči. Dáva to zmysel.

Na Balkáne je káva viac

ako u nás. Je to určitý spôsob života, najmä v dedinách a malých horských mestách, kde je a vždy bola vysoká nezamestnanosť. Káva nie je len povzbudzujúci nápoj, káva ľudí spája. Neviem, ako je to dnes, dávno som nebola v Bulharsku, ale za oných čias v asi tridsaťtisícovom meste vo vrchoch "starí", čiže rodičia pracovali v jedinom závode alebo v službách, a "deti", čiže dospelá mládež, posedávali v kaviarňach a reštauráciách pri káve, a ak sa dalo, aj pri niečom tuhšom. Pre všetkých práca nebola. Pre starých znamenala, že sú stále piliermi rodiny, tými, kto celú rodinu zabezpečuje. Mladí im prácu prenechávali, časť z pohodlnosti, časť s nevôľou, lebo priživovať sa na rodičoch, na otcovi, znamenalo aj poslúchať. Ale bola v tom aj úcta a empatia, schopnosť vcítiť sa do potrieb toho druhého, až kým nedôjde k prirodzenej generačnej výmene. Jedlo nebolo natoľko dôležité ako káva a cigarety, na toto byť muselo, aj keby na chleba nebolo. A tá visiaca káva, o ktorej píše autorka, je gesto, vstupenka do spoločnosti, aj keď len spoločnosti kaviarne. Kúpiť chudákovi kávu v plastovom poháriku z automatu znamená - "len neotravuj. Choď si to vypiť niekde, kde ťa neuvidím." Klasickí Bulhari zrejme aj dnes rozmýšľajú inak, najmä tí, čo nikdy toho veľa nemali, vedia, že podeliť sa o kávu znamená vypiť ju spolu s druhým. Prehodiť slovo-dve, spolu si zanadávať, ale aj navzájom sa povzbudiť. Batko znamená po bulharsky brat, braček, kaka je sestra, sestrička. Ale neoslovujú sa takto len príbuzní.