Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Demokratická diskusia vo vede je potrebná
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa95 príspevkov
- Sťažujete sa alebo konštatujete? Nie je jasné, o čo vám ide. Treba sa vyjadrovať zrozumiteľne a pred písaním blogu si stanoviť ústrednú myšlienku. Inak napíšete takýto zmätený opis kočkopsa. Akreditácia predsa nie je hlasovaním o kvalite vedeckých poznatkov v duchu demokracie. Je snáď vydanie živnostenského listu osvedčením o kvalite výrobkov remeselníka či hygienickej nezávadnosti bravčovej konaciny?
- Môj kočkopes priamo reaguje na text, na ktorý odkazujem v perexe. Nepriamo môj text reaguje na nedávno schválené kritériá akreditácie a na doterajšie uplatňovanie podobných kritérií
otazne je, ci spolocnost
potrebuje tolko spolocenskovednych organizacii, z ktorych vacsina produkuje len nikomu nepotrebny a prakticky nepouzitelny balast. Na Slovensku mame skoro 50 spolocenskovednych a len 8 prirodovednych (dobre, aj s medicinou a agro 24). Na co je 5 milionovemu Slovensku polstovky akreditovanych spolocenskovednych fakult?- jasne, ze nepotrebuje. ale vyriesit ich pocet by nemali iba prirodovedci. ... okrem toho otazka kriterii je skutocne palciva. napr. pre spolocenskych vedcov (ak im uznate vedu) je dolezite publikovat najma kvalitne monograficke prace a casopisecke studie (posvatna krava prirodovedcov) su sekundarnym a vzdy len ciastkovym vystupom...a naslo by sa mnoho dalsich rozdielov. preto si myslim, ze otazka kriterii posudzovania vystupov a prirodovedeckeho diktatu je viac ako namieste.
Najväčší problém je v tom,
že na Slovensku sa dokáže zopsuť akákoľvek dobrá myšlienka tým, že k rozhodovaniu sa pripustia nedovzdelaní poloblbci (obyčajne absolventi ekonomickej alebo nejakej manažerskej pseudoškoly). Tak to dopadlo aj s hodnotením úrovne vedy a vysokých škôl. Titáni ducha, ktorí spravidla vedu nerobili a na normálnej škole nikdy neučili, sa nahromadia v rôznych papagájich agentúrach a konzervatívnych dobre spravovaných inštitútoch, aby odtiaľ šírili skvelé idei o efektívnosti vedy a podriadení vzdelávania trhu. Rektálni alpinisti, ktorí sa žiaľ vždy dáky nájdu aj medzi vedcami a vysokoškolskými učiteľmi, v očakávaní rýchlej kariéry tieto nezmysly rozvinú až do absurdna. Títo všetci nikdy nepochopia, že veda sa nedá riadiť ako výrobný podnik neustálym šikanovaním za kvantitu a často problematicky hodnotenú kvalitu zosumarizovanú v podobe mnohokrát nezmyselných koeficientov do excelovskej tabuľky. Tu si už nikto neuvedomuje, že v duchu dnešných kritérií by mladý Einstein nedostal žiadny grant a Kanta, ktorý za celú svoju univerzitnú kariéru napísal jedinú publikáciu, by vykopli po dvoch-toch rokoch. Problém nespočíva v tom, že spoločenské vedy sa hodnotia podľa kritérií pre prírodné vedy (tie sa nehodia ani pre časť prírodných vied samotných), ale problém je v tom, že sa nedôveruje vedcom samotným, likviduje sa samosprávne riadenie a ako jediná motivácia a meradlo úspechu sa nanucujú peniaze. Výsledok - všeobecná nevzdelanosť, nekompetentnosť, absencia kritického myslenia - sa už dostavil a kríza vzdelanosti sa bude ďalej prehlbovať so všetkými negatívnymi sprievodnými javmi - spomalenie technického rozvoja, ekonomický úpadok, politický extrémizmus. A tento problém sa netýka len Slovenska. Choroba sa šíri celou Európou a Amerikou a jej následky nebudú vôbec príjemné.
No a preco ste nic nenapisali?
Teda PRECO by nemali mat humanitne vedy vo vede kriteria publikovania vyskumu tak ako prirodovedne a technicke?- Lebo je napriklad dost velky rozdiel, ci robis vyskum ako reflexiu lokalnych podmienok a procesov, ktore sa odohravaju tu - kludne aj ako podklad pre realne rozhodovanie (a tym padom to publikujes v nejakej sprave, ktora by podla prirodovedeckych kriterii dostala max. do C-cka), alebo skumas veci, ktore su sice cisto teoreticke, ale v principe mozu zaujimat niekoho v New Yorku rovnako ako ineho v Tokiu ci v Kahire. Mimochodom, aj medzi prirodnymi vedami su v novych kriteriach nerovnomernosti v hodnoteni publikacnej cinnosti podla impact factora (dalej IF): - na A-ckovu publikaciu v medicinskych vedach potrebujes IF > 0,5 - takisto v matematike a statistike, IF > 0,5 - v pedagogickych, humanitnych a spolocenskych vedach, v historickych vedach a etnologii, potrebujes IF > 0,7 To iste v mnohych inych vedach, napr.: - vo vedach o zemi a vesmire IF > 0,7 - v ekologii a enviromnentalistike a v mnohych technickych disciplinach IF > 0,7 Trochu vyssie je to v biologii apod.: - vo vedach o zivej prirode IF > 0,8 Najvyssie je to tusim vo fyzike a chemii IF > 0,9. Necucam to z prsta, najdes to tu http://www.minedu.sk/data/file... Takze matematici a lekari maju o 0,2 "nizsiu" latku nez vacsina prirodnych, humanitnych a spolocenskych vied, pricom chemici a fyzici maju o rovnakych 0,2 vyssiu latku. Taketo nastavenie je dost nerealisticke. Ked pisem vacsinu veci pre slovenske, resp. slovensko-ceske publikum (analyzujem slovenske realie, napr. s ohladom na prakticke aplikacie tu), tak je skoro jedno, ci to robim dobre alebo nie - A-cko za publikaciu velmi nemam sancu dostat. A toto prave pomerne vela humanitnych a socialnych vedcov robi. Jasne, mozes potom argumentovat, ze "fajn, ale potom tito nemozu byt povazovani za spickovych; su to potom nanajvys lokalni odbornici" - lenze potom ti lepsi a ambicioznejsi z nich sa ti na to vykaslu a zacnu sa venovat niecomu inemu (alebo pojdu inde) a fakt tu ostanu lempli, co ziju len v ideologickych iluziach...
- to s IF je mimo, proste ked mas radovo roznu priemernu citovanost v jednotlivych disciplinach, tak by si mal rozlisovat IF (ale aj pocty publikacii a citacii, ze) a normovat na priemernu publikovanost a citovanost. Navyse v tomto pripade su to v skutocnosti chemici, ktori maju latku nizsie, lebo (tipujem :) mat IF 0.9 v chemii je omnoho, omnho lahsie ako mat 0.5 v statistike. Co sa tyka tej lokalnosti, tak ako sa pytam na inom mieste v tejto debate, ci to nahodou nie je tak, ze lokanost sa tyka len zlomku humanitnych disciplin, a aj tych iba teoreticky, pretoze v nich sa dobra lokalne veda aj tak nerobi? Uplne odmietnut kriteria ktore by mohli nieco posunut dopredu (lebo davaju doraz na kvalitne publikacie) len preto, ze nejaku malu cast nehodnotia dobre, je samozrejme legitimny postoj, otazne je, ci je ten spravny, hlavne ak sa kriteria nenahradia nejakymi inymi ktore tiez preferuju kvalitu, ale zahraju sa do stratena. Takyto postup imho nahrava prave tym mizernym uni.
scientometria (poslovencene)
je "out of control", treba brat veci aj v inych kontextoch. Ale na strane druhej, ked si pozriem kriteria na A-ckovu publikaciu (vyjadrim sa len k medicinskym a biologickym vedam, lebo tam sa pohybujem), tak na A-ckovu by som vyzadoval minimalne IF>4 a na B-ckovu medzi 2 a 4. Toto je katastrofalna inflacia kriterii.....
Prečo nie?
Skúsim uviesť len dva príklady a zámerne ich nezvolím tak, aby sa týkali len slovenských reálií. Aby nebolo základným argumentom pre odlišnosť humanitných vied, že sa venujú len obmedzenému regiónu. Americká etnologická a kultúrna antropologička Ruth Benedictová skúmala napr. správanie a sociálne štruktúry v kultúrach amerických indiánov. Nepracovala v laboratóriu, nepoužívala exaktné prístroje ani matematické nástroje, ani nevyužívala reprezentatívny empirický výskum - a predsa bola veľkou vedkyňou. Pracovala samostatne v teréne, poctivo zbierala materiál. Ale podľa kritérií exaktnej prírodnej vedy sa v podstate zastavila na pozorovaní, klasifikácii a lingvistických analýzach, čiže na "jednoduchších" metódach. Slovenský etnológ tiež môže skúmať symbolické štruktúry v reči Fínskych Samov, teda presahuje slovenské teritórium. Možno sa so svojou témou a kvalitným spracovaním výsledkov dostane do karentovaného časopisu, možno získa vysoký IF. Aj tak nebude pracovať metódami prírodných vied, aj tak nedostane na výskum toľko peňazí ako chemik pracujúci so špeciálnymi zlúčeninami. Toto sú len dve možnosti, ktoré vôbec nevyčerpávajú bohatstvo spoločenských a humanitných vied. Ešte dodatok: Nechcem hovoriť, že humanitné a spoločenské vedy sú niečím špeciálne. Sú to také isté vedy (aj keď si to v tejto diskusii i mimo nej mnohí nemyslia) ako prírodné vedy. A naopak- prírodné vedy sú takými istými vedami ako spoločenské a humanitné. Každá skupina má svoje špecifiká a nemožno prenášať hodnotenie jednej skupiny na hodnotenie druhej.mas v tom riadny gulas,
inu, slovensky spolocenskovedny vedec malokedy vie rozlisovat medzi odbornou pracou a vedeckou pracou. Uvediem priklad z prirodnych vied, z geologie (tam sa tiez robia v terene pozorovania). Pokial geolog na zaklade terennych pozorovani a merani najde lozisko, urci polohu hornin, vrstiev ci priebeh tektoniky, je to odborna praca. Pokial ale ten isty geolog na zaklade tych istych zisteni overi hypotezu (teoriu) vzniku daneho uzemia, je to vedecka praca. A teraz sa prenesiem do spolocenskych vied. Pokial spolocenskovedny odbornik na zaklade pozorovani a (povedzme) testov zisti, ako sa romski spoluobcania v osade aktivizuju v zmenenej politickej situacii, je to odborna praca. Pokial ale na zaklade tych istych udajov overi hypotezu spravania sa socialne vykazanej skupiny v obdobi politickych zmien, spravil vedecku pracu, lebo jeho vysledky bude mozne (s roznymi korekciami) aplikovat v Pakistane, Cade, Argentine, Irsku. K tomu by ale ten spolocenskovedny odbornik musel ovladat jazyky, mat prakticky uplny prehlad, co sa vo svete na tuto temu spravilo, konfrontovat svoju pracu so zahranicnymi vysledkami a byt akceptovany inymi vedcami v tejto oblasti. Obavam sa, ze toto dokaze na Slovensku iba zopar spolocenskovednych odbornikov a to je dovod, preco sa spolocenskovedni odbornici tak plasia, ked je rec o karentovych publikaciach. Lebo su iba odbornici, nie vedci. Je to vlastne akysi mlcanlivy suhlas, ze tymto odbornikom dovolime nazyvat sa vedcami, lebo inak by sme vedcov naskrabali s biedou tak na jedno skromne spolocenskovedne vedecke pracovisko. A tito odbornici, ktori si pokojne cely zivot publikuju clanky o pribehoch zabudnuteho kulturneho dejatela predminuleho storocia a nazyvaju to vedou, sa este idu paprcit, ked po nich spolocnost chce nieco viac, ako clanky do kulturnej rubriky regionalneho casopisu. P.S. Ta Tvoja Ruth na zaklade svojich pozorovani vypracovala osobitnu metodiku skumania kultur, ktora sa uplatnovala v desiatkach krajin a hlavne umoznovala prejudikovat iste javy v skumanych kulturach. A prave ta schopnost prenosu vysledkov do ineho prostredia a prejudikovania v inych podmienkach tragicky chyba 95% vysledkov slovenskych spolocenskovednych odbornikov. A preto o ne nie je zaujem v prestiznych casopisoch a tito slovenski odbornici su odkazani na spisovanie monografii, ktore nikto necita okrem tych istych spolocenskovednych odbornikov (a ich studentov, ktori su donuteni nasilu potrebou spravit skusku).
Tolerancia merania
Rozumiem vedcom z prírodných vied a iných exaktných (ľahšie merateľných) oblastí, že chcú "vyčistiť" zabahnené prostredie pod Tatrami. Problém je ale fakt v nesúmerateľnosti. Fyzika, biochémia, farmácia, matematika nemajú vo svete až také dopredu nastavené odmietanie niečoho z "nikade" lebo je tu obrovská chuť a vôľa k objaveniu nového : lieku, častice, rovnice, prvku, nového spôsobu pohonu auta a svetu je jedno či príde objav z Ugandy, Vietnamu či Prešporku. Hlavne že sa bude dať na tom zarobiť! V umení (humanitných vedách) to tak nie je. Koho zaujíma rozsiahly výskum a komparácia tvorby napr. Rudolfa Slobodu v USA? Ak by bol Milan Kundera zostal žiť v Prahe, nebol by taký "obletovaný". Čiže menej militarizmu a viacej trpezlivosti a tolerancii. Vôbec ale týmto neobhajujem naše typicky "ťapákovské" zápecníctvo a "smrádeček".
- áno, sme proti spoločenským a humanitným vedám nespravodliví. ako publikovať veci a štúdie, kde nie je ani štipka vedy a dajú sa urobiť po pol litri vínka večer pri stole a ceruzkou za 0.05 eura. a tak veľmi posúvajú naše poznanie dopredu (napr. sociologický výskum neprispôsobivých etník alebo zosumarizované myšlienky bulharského maliara na prelome storočí. Ešteže sú naši humanitní a spoločenskí vedci takí vyťažení, že okrem vedeckej činnosti na ústave zároveň učia na pobočke nejakej vysokej školy v dolných výplachovciach, na ďalši úväzok na druhej škole, ešte sú zamestnaní v nadácii tretieho sektora a pod. Takže nehaňme ich a nechajme im tie teplé miestečká a ich náročnú prácu. A ešte majú toľko síl a času, že vo voľnom čase vypisujú blogy do novín (to nemyslím na autora tohto blogu samozrejme, ktorého nepoznám) alebo poskytujú naozaj veľmi fundované rozhovory pre TV.
na VŠ chýbajú...
vedecké dišputy. A chýba aj obyčajná diskusia. Aj preto funguje v školách prideľovanie peňazí na základe tzv. BULHARSKEHO KOEFICIENTU náročnosti (na jednu kravu na veterine je väčší príspevok ako na 100 študentov na spoločenských vedách). Pri vytváraní akýchkoľvek kritérií v oblasti VŠ vždy dokázali osoby z prírodných vied presadiť svoj názor bez akéhokoľvek zohľadnenia iného názoru. Vôbec sa preto neposudzovali podmienky v akých sa pracuje na VŠ iného ako prírodovedného zamerania (dokonca zubarina má problém s tým koeficientom a aj lekárske vedy). No a ostatné formálne kritériá sú napasované na ich potreby... Citácie.... viď citačné mafie....atď. Tí istí páni rektori, ktorí dopustili tento stav na VŠ sa teraz tvária, že o akreditácii by bolo dobré diskutovať (áno aj)..... ale keď despoticky ovládali svoje ustanovizne, tak nikdy žiadnu vnútrouniverzitnú diskusiu nepripustili. Na VŠ vládnu prepojenia sietí medzi redakčnými radami, vedeckými radami.... atď tak, že to majú jednoducho pod palcom. Teraz ich ohrozuje akákoľvek akreditácia... Mimochodom táto akreditácia má za cieľ umožniť prežiť hlavne súkromným VŠ. Viete si predstaviť nejakú VŠ.... kde výuka predmetu trvá za semester až 8 hodín... a nasleduje skúška? Nuž existuje. Ak by niekto skúmal podmienky výučby na súkromných VŠ tak by bol veľmi prekvapený tým, čo je NA PAPIERI a ČO JE V REALITE (napr. vraj výučba cudzími profesormi v cudzom jazyku...). Páni rektori, ktorí doteraz terorizovali svojich zamestnancov internými predpismi a výkladmi, čo je veda a čo sa počíta.... a ako sa to počíta - dostávajú sami strach, že už nebudú mať na toto počítanie monopol. Väčšina pánov profesorov robila svoje prof. a doc... vtedy, keď sedeli na funkčných stoličkách rektor-prorektor, dekan-prodekan... Aj v armáde by si teda mali generálske tituly prideľovať funkcionári vo funkcii....- "na jednu kravu na veterine je väčší príspevok ako na 100 študentov na spoločenských vedách" možno je to preto, lebo zaobstarať jednu kravu na zabezpečenie výučby študentov veteriny je (finančne) náročnejšie než zaobstarať 100 študentov na spoločenských vedách
upresňujem...
nie na nákup jednej kravy.... Navyše po zničení nášho poľnohospodárstva nemajú kde sa uplatniť.... ani v oblasti starostlivosti o domácich miláčikov (fleky sú zablokované existujúcimi veterinármi, ktorí medzi seba nových nepustia). Diskusia na internete dokazuje, že by bolo vhodné, aby sa mnohí ľudia (nemyslím tým práve teraz vás) dovzdelali.... a že by to neboli rovnako vyhodené peniaze ako na tú veterinu...a kravy. Ľudia, čo sú zaangažovaní na veterine a v poľnohospodárstve hovoria, že absolventi veteriny nedokážu v teréne skoro nič.... lebo vo svojej praxi na škole neriešili žiaden skutočný zdravotný problém zvieraťa. Dá sa to zistiť aj na sociálnej sieti..... kde sa sťažujú majitelia domácich zvierat, že po "liečení" a hlúpych až nebezpečných postupoch veterinára došlo k zabitu/uhynutiu zvieraťa (čo potvrdili skúsení veterinári po preskúmaní zvieraťa a postupov svojho mladšieho kolegu).- ten tvoj bulharský koeficient náročnosti sa oficiaálne volá koeficient ekonomickej náročnosti a má odrážať ekonomickú náročnosť výučby v danom odbore (labáky, nástroje, ...). neviem si predstaviť žiadny odbor, ktorý by bol menej náročný finančne na výučbu, než spoločenské a humanitné odbory. stačí nahnať 400 ľudí do veľkej posluchárne a jeden učiteľ to zvládne. ... jaj, teraz mi došlo. podľa teba by ten koeficient by mal vyjadrovať finančné nároky, ktoré dokáže položiť učiteľ v danom odbore. verím, že v tom niet nad spoločenské a humanitné vedy -:)))
- Podľa mňa je článok presný a trefný. Veľmi dobre napísané, som rád že to niekto takto po lopate dokázal vyjadriť. Je od základu choré, ak sa majú porovnávať všetky, tak rôzne vedné odbory, jednotnými kritériami. Je to hrubo nespravodlivé a pre niektoré veľmi potrebné odbory aj likvidačné. Aj tlak na publikačnú činnosť, pôvodne myslený dobre, už zašiel do absurdností. Nie je možné, aby KAŽDÝ vš pedagóg bol špičkovým vedcom s karentovanými článkami. Presadzovanie tohoto kritéria vedie k tomu, že nebude mať kto učiť. Nie je a nikdy nebude toľko vedcov, koľko pedagógov vysoké školy potrebujú. Na druhej strane ten tlak na publikovanie za každú cenu vedie k tomu, že každý píše o dušu, kopia sa tu pofidérne časopisy a konferencie plné blábolov, a potom sa dostať k relevantným článkom je ako hľadanie ihly v kope sena. Alebo sa na to vybodne, a následne je tu kopa časopisov, ktoré nikto nečíťa, ktoré sú tu a žerú peniaze len preto, aby si ľudia vykázali publikačnú činnosť. A čo ma najviac rozčuľuje - vyžaduje sa po nás špičková vedecká činnosť porovnateľná so západom, stále po nás niekto breše ako treba pridať a viac písať a viac sa snažiť atď. Ale ako sa môžem porovnávať so západným vedcom, ak mám na výskum 10x menej peňazí? A ak môj plat je taký že ledva prežijem? Západniar si zaplatí opatrovateľku pre deti, zaplatí si majstrov čo mu vyriešia problémy doma, a kľudne pracuje. Ja často miesto roboty riešim, čo s chorými deťmi, ako vyžijem tento mesiac, kde si privyrobím činnosťou mimo môjho odboru, kde si ukradnem z pracovného času, aby som doma mohol hrať stavbára, murára, inštalatéra. Snažím sa prežiť a zároveň robiť, ale za tie peniaze je to často už skôr charita v prospech vedy - a ešte budú po mne brechať a neustále ma obviňovať z darmožráčstva a flákania, lebo kolega zo západu urobí dva razy viac? Už ušiel kto mohol, učíme ako šialení, že ani neostáva na vedu čas, a potom sa dozviem že nič nerobím lebo vlastne pedagopgika samotná sa až tak neráta...
s 2. castou suhlasim
dalej, nikto vas nezabije, ked nebudete spickovy vedec, staci byt dobrym. Pretoze spickovych je aj vo svete malo. Mimochodom, vyplyva to uz aj zo struktury slova "spickovy" a ak maju byt vsetci vedci spickovymi... nevonia vam to rovnostarstvom, aj ked postavenym na hlavu? dalej, porovnavat by sa mal odbory s podobnymi odbormi vo svete. Ze nie KAZDY vs pedagog moze byt spickovym vedcom je prazdne tvrdenie. Ani kazdy fotbalista v spickovom teame nebude spickovy, niekto bude trocha horsi atd. Veda vo svete sa robi najma ako kombinacia vyuky a vedeckeho skumania. Ze si to niekto u nas nevie predstavit neznamena, ze sa to takto robit nema. Prave zapojenie studentov do aktivneho vedeckeho vyskumu je kriteriom kvality vs vzdelavania. Ci na to niekto nema cas je irelevantne. Moze nemat cas, chut a peniaze, ale potom je vzdelavanie nedostatocne. Aj na Slovensku sa pri obmedzenych prostriedkoch sa robit dobra veda. Nie vzdy spickova, ale opakujem, ani spickova nie je vo svete standardom. ad) Akreditacia znamena ohodnotenie v roznych rovinach. Ked niekto uprednostnuje vyuku a napise jeden clanok za rok, mal by dostat viac bodov za vyuku a sice menej za vedu, ale v sume dost, aby bol ako vs pedagog hodnoteny dobre. Na druhej strane, ak iny vs pedagog oduci ovela menej, ale vo vacsej miere sa venuje vyskumu... atd. Ad) Citacne mafie. Tym by sa dalo vo vacsej miere zabranit, ked sa budu uznavat iba citacie v kurentovanych casopisoch. Citacia v diplomovke, na miestnej konferencii atd. by sa nemali vobec uvadzat. Ad) spolocenske vedy. Nariekaju, ze sa nemozu porovnavat s prirodnymi. Je vyhrada o nemoznosti prevzat kriteria prid. vied objektivna alebo iba dosledok vseobecneho marazmu spolocenskych "vied"? Dal som vedy do uvodzoviek, pretoze oblast, kde sa daju rutinne zbuchat a OBHAJIT vygooglovane diplomovky resp. vypracovane na objednavku je zasmradedny mociar na tituly, a nie zmysluplna praca, toboz nie veda. ... to sme este nezabrusili do diskusie o tom, aky charakter ma mat praca, aby sa mohla nazyvat vedou.
Je to presne tak,
ako píšete, pán Mistrík, aj ako píše behemot. Najsmutnejšie je, že väčšine kolegov, ktorých sa to týka, to zrejme vyhovuje, lebo ozýva sa a protestuje len málokto (aj preto, že vedenia fakúlt ich v tom protestovaní nijako nepodporujú) a ostatní s vervou plnia tieto nezmyselné kritériá štýlom "povedzte mi, čo a koľko treba napísať a kde to publikovať, a ja to urobím". Kvalita, ale hlavne zmysluplnosť takejto práce málokoho zaujíma. A učenie je na poslednom mieste...
velmi pekne
napisany postreh
Myslím,
že autor opomenul jednu dôležitú skutočnosť, a to rozdelenie univerzít do medzi sebou porovnateľných skupín. (Jemnejšie delenie sa dosiahne na úrovni fakúlt - viď nižšie) Avšak, ak chce niekto hrať prvú ligu, musí spĺňať kritéria na prvú ligu na jednej strane a nemiešajme hokej s bridžom na druhej strane. ARRA (http://www.arra.sk/sites/arra....) má rozdelené fakulty do 11 skupín. Katolícka univ. v Ružomberku má štyri fakulty a každú v inej skupine, STU Bratislava má sedem fakúlt a všetky v skupine TECH. Ako chceme porovnávať tieto dve univerzity a prečo sa KU volá univerzita, keď s univerzitou nemá nič spoločné ? Nazvime veci pravými menami a nech sa volá napr. Vysoká škola alebo - budem sprostý - Doškoľovacie pracovisko stredoškolského dovzdelania. O čom chceme "demokraticky diskutovať" v kritériach pre takéto dve profesne a kvalitatívne odlišné "univerzity" ? Ani v rámci univerzít nie sú súčasné kritéria nastavené dosť citlivo. Zlé jazyky tvrdia, že na BERG TUKE je na niektorých študijných programoch v inžinierskom štúdiu vrcholným matematickým výkonom trojčlenka. Ak je to pravda, čo takýto študijný program na TUKE robí ??? Viete, že najvyššie hodnotená fakulta na TUKE je na hranici prežitia ? Finančné prostriedky sa prerozdeľujú (aj) podľa počtu študentov a nie podľa ich kvality. Chceme dôkaz, že niečo smrdí v štáte Dánskom ? Fakulta architektúry STU: pomer učiteľ/študent 55 bodov, atraktivita štúdia 63 (!!!), publikácie (vedecké výkony) 2 (!!!). doktorandi 41, granty 6 (viď ARRA hodnotenie za 2012, str. 22), alebo Strojnícka fakulta TUKE: 53, 42, 8(!!!), 40, 13. Čo tieto fakulty robia na TECH ? Ako je možné, že majú doktorandov ??? Môj názor je, že tu žiadna "demokratická diskusia" nepomôže. Pre každú skupinu fakúlt (opakujem každú skupinu) treba nastaviť kritéria tak, aby sa jednoznačne oddelilo "zrno od pliev". Dokonca, treba ísť na úroveň študijných programov. Aby sa nestalo, že tri paškvily vydávané za študijné programy skompromitujú celú fakultu a v tom aj trebárs dva špičkové ŠP. Otrasný zážitok na záver. Pred rokom - možno dvomi - som cestoval vo vlaku, kde boli aj študenti UMB z BB. Snáď sa jednalo o Fakultu politických vied a medzinárodných vzťahov. Študenti sa bavili o škole a o tom, že učiteľov vidia zriedka, lebo vyučujú doktorandi. (Vraj aj prednášali.) A ich starší kolegovia doktorandi ich varovali, aby si dali pozor, lebo na štátniciach bude otázka "Kedy sa vyvesuje na verejných inštitúciach štátna vlajka ?" Nuž.... či dáme "demokratickú diskusiu" ?Ja s autorom súhlasím,
sa zaoberám prírodnými vedami. Širokospektrálne zamerané vieceré fakulty sú základom filozofie univerzít od ich vzniku v stredoveku. Aj v súčasnosti pozostávajú najlepšie európske univerzity z fakúlt orientovaných na prírodné vedy a humanitné vedy. Posdobne je to v USA. To skôr technicky orientované fakulty sú mimo klasických univerzít v podobe rôznych polytech inštitútov a pod., samozrejme nie je to pravidlo. Ja som z UMB, ale keby som si robil názor na niektoré fakulty UK či STU na základe výmeny názorov študentova na facebooku ich úroveň by bola dosť žalostná. Problém nastavenia kritérií podľ požiadaviek prírodovedných odborov vyplýva z dominancie istých ľudí v Akreditačnej komisii a je problémom humanitne orientovaných odborníkov že si to nedokázali ustrážiť. Mimochodom poinformujte sa v Elsevieri, Springeri a pod. kam nás dostalo takéto natavenie kritérií, spýtajte sa na úroveň posudzovaných príspevkov zo Slovenska. Veď sme už na srandu. Ćlánok v CC nesmie byť cieľ a najvyššia méta. Lepšie opublikovať jednu citovanú vec za 5 rokov, ako 5 článkov ktoré sa citujú 0 krát.- no s tym citovanim to nie je take jednoduche, darmo to bude mat citacie ak to je junk, na druhej strane nieco moze mat 0 citacii po 5 rokoch a 15 po 10. Problem je, ze ak verite ze CC casaky su kvalitnejsie (kompetitivnejsie) ako neCC, tak by pri snahe o kvalitne casaky mala obcas nieco padnut aj do CC. Pre mna osobne je absencia CC/scopus/wok clankov vyrazny indikator nekvality v oblastiach, kde su taketo publikacie standardom. A vo vacsine disciplin, aj neprirodovednych, su na dobrych uni take publikacie standardom.
- Tu ide skôr o inú vec. Keď zistím presnú konformáciu analógov tymidínfosfátu a nájdem niečo zaujímavé čo by viedlo k novému lieku na tuberkulózu tak tým zachránim životy. Keď napíšem o pocitoch baníka ktorý je ráno pred šichtou v morálnej dileme tak životy veľmi nezachránim. V dnešnej dobe ekonomickej krízy treba uvažovať o niečom viac ako len všeobecne o výskume ale hlavne o dôsledkoch. Myslím že v dobe šetrenia by bolo nefér keby sa nešetrilo v každej oblasti a preto si myslím, že niektoré vedné disciplíny sú viac podstatné ako iné. Netvrdím, že humanitné a podobné vedy by sa nemali študovať, to rozhodne nie, sú rovnako dôležité, ale v čase keď nie je dostatok financií by sa malo zamerať práve na tie najpotencionálnejšie odbory. Takže netreba len uvažovať o tom že sa niečo stalo, ale prečo a aké to bude mať dôsledky to má. Veď pomyslite si sami. Člen vašej rodiny trpí na neliečiteľnú chorobu. Kde dáte peniaze? Na výskum lieku na túto chorobu alebo na práve o morálnych dôsledkoch takejto choroby na spoločnosť. Je to len na vás.
- Pardón, ale to je demagógia. Humanitný vedec môže reagovať opačne. bez spoločenského zriadenia, ktoré vynašla filozofia bez morálky a etiky je timidofosfát úplne na nič, pretože by tu vládol bezhranične vládol zákon divočiny, kde silnejší berie slabšieho ako totálnu korisť, alebo prinajlepšom zákon "oko za oko zub za zub", ktorý ako vieme vedie ku krvnej pomste, ktorá nutne vedie do nekonečného regresu, čo znamená, že by sme sa napokon všetci pozabíjali. Takže keby nebolo filozofických vied, prípadne teológie, tak tymidofosfát je nám všetkým ako mŕtvemu zimník. Nehovoriac o mojej obľúbenej a často aj oprávnene podceňovanej sociálnej práci, ktorá by mala a vo svojom predmete má zachraňovanie životov. že sa tak nedeje a skoro všetkým je tento vedný odbor na smiech je už druhá vec. Nezávidím sociálnym pracovníkom, ale môžu si za to sami. Prosím všetkých "prírodveďákov" o trochu úcty. Ich vedný odbor sa zrodil z filozofie. Filozofia mala byť matičkou všetkých vied a vymedzovať ich oblasti výskumu z ohľadom na časť skúmania bytia. Všetky prírodné vedy skúmajú len jeden výsek bytia a filozofia má na starosti jeho skúmanie ako celku. Že to tak neplatí posledných 110-140 rokov, je druhá vec a dedičstvo modernity...
Že to tak neplatí posledných 110-140 rok
kov, je druhá vec a dedičstvo modernity. druha vec a dedicstvo modernity? Nech si filozofovia a ini spolocenskovedni pozametaju pred vlastnym prahom a nech nestahuju za nohy prirodovedcov na svoju uroven.Upratať pred vlastným prahom?
Teraz teda vážne... Nie som si celkom istý, či rozumiem, ale mám tri poznámky: 1. V 30. rokoch Edmund Husserl píše svoj záverečný opus magnum, ktorý sa volá: Kríza európskych vied a transcendentálna fenomenológia. Už tam reflektuje situáciu: technické a prírodné vedy sa bezhlavo vrhajú vpred so svojimi objavmi a filozofia sa dostáva do slepej uličky. Naopak, pokiaľ sa filozofii nepodarí usmerniť prírodné vedy, tak to nutne vedie ku kríze človeka. Kríza prírodných vied teda nespočíva v nedostatku výskumu a objavov, ale naopak, v ich prebujnelosti. Filozofia odpradávna stála v predvoji, určovala ostatným (aj spoločenským) vedám, čo majú robiť, ako majú postupovať. Teraz stráca dych, dostala sa do krízy a nestíha reflektovať to bujenie prírodných vied. Problém je nasledovný: Údelom človeka je spoznávať bytie a viesť blažený (šťastný+dobrý život). To sú ciele, kvôli ktorým si človek vedu pestuje. Je otázkou, či tieto úspechy prírodných vied tieto ciele napĺňajú. Filozofia to už garantovať nemôže, Husserl tvrdí, že naopak, svet sa nám kvantifikoval pod vplyvom geometrizácie. Je geometrický svet tým pravým svetom? Alebo inak, keď spoznáme nejaké "kvarky", priblíži nás to k poznaniu bytia, a budeme z tejto kvantifikácie kvalitatívnejšie šťastnejší? Navyše, to všetko v čase po prvej a v predvečer druhej svetovej vojny, ktorá už úplne preukázala zlyhanie spoločenských vied a víťazstvo prírodných spolu aj s technickými. Nemorálnosť, tyranská politika, vraždenie sa spojilo vo svojej presnosti s matematikou, technickou precíznosťou (lágre, kde sa vraždí v znamení masovej výroby bežiaceho pásu), fyzikou (atómová bomba), chémiou a pod. II svetovú vojnu je možné nahliadnuť vo svetle totálnej porážky spoločenských vied (jeden z najvyspelejších národov akým Nemci boli prepadli totálnej amorálnosti) a víťazstva prírodných: zabíjanie bolo technické, masové, pásové, fyzikálne. Napokon sa z toho ešte aj tí chudáci najlepší fyzici nevedeli spamätať, ospravedlňovali sa za atómovú pumu a vrhli sa na etiku (Oppenheimer). 2. K definicii vedy ako takej patrí, že ide o spoločenstvo, ktoré nielenže skúma predmet svojho záujmu, ale podlieha aj sebareflexii do všetkých krajností. Vedecké spoločenstvo robí takým aj fakt, že pokiaľ sa nájdu predpoklady (implikácie), ktoré neboli pred tým reflektované, je toto spoločenstvo schopné vlastného rozkladu. Iné spoločenstvo to nedokáže. Teológia má za predpoklad boha, o ktorom neprestane pochybovať. Vedy už v dejinách niekoľkokrát ukázali, že takúto kritiku k najhlbším predpokladom vedia podstúpiť aj za cenu sebadeštrukcie, aby sa prípadne nanovo vystavali. Pokiaľ toto vo vedách bude fungovať budem spokojný. 3. Po kataklizmách v prvej polovici 20. storočia, plynúcich aj z vlastných problémov sa filozofia a s ňou spoločenské vedy samy od seba sťahujú do úzadia. Filozofia rezignovala na to postavenie, ktoré predtým zaujímala a nerobí už viac ako pol storočia, než to, že si "upratuje pred vlastným prahom" (až na jednu výnimku a tou je marxizmus-leninizmus). Robí to fenomenológia, (post)štrukturalizmus, hermeneutika, celá anglosaská filozofia so svojím logickým empirizmom, všetci, ktorí ostali, dokonca aj psychoanalýza. Takže je tu viac ako polstoročie upratovania, opustenie popredných pozícií, skúmanie príčin zlyhania, kajania sa, hľadanie východísk z krízy spoločenských vied. To je súčasný stav. Potom však nerozumiem, čo to všetko má s financovaním humanitných odborov. Môžete prosím ešte raz zopakovať a rozvinúť tú poznámku akým spôsobom by si mali zadarmo upratovať pred vlastným prahom?- Vojny viedlo ľudstvo odjakživa, nespájal by som to s nejakým zlyhaním spoločenských vied, predtým teológie, predtým nejakej antickej filozofie. Spája niekto peloponézske vojny s nejakou krízou antickej filozofie?
...tak tým zachránim životy...
Ten postoj, ktory si predviedol v prispevku, ma jednu podstatnu trhlinu: vyznieva tak, ako keby v case hospodarskych tazkosti malo zmysel podporovat len aplikovany vyskum, optimalne prirodovedno-technicky. To je chyba hned z dvoch dovodov: 1. ten aplikovany vyskum vyuziva znalosti ziskane v zakladnom vyskume, ktory je drahy, casto je daleko od bezprostredneho vyuzitia a pre laika vyzera ako "samoucelne hranie sa". Priklad - konformaciu cohokolvek s ohladom na mozne aplikacie ("zachranovanie zivotov") mozes skumat az vtedy, ked ti zakladny vyskum prezradi, ze existuje nieco ako konformacia molekul a ze ma nejaky vplyv na ich vlastnosti. 2. Ked ti chybaju vysledky poctivo odmakaneho socialneho a humanitneho vyskumu v uplne konkretnych spolocenskych, historickych apod. podmienkach, takmer s istotou sa ti stane, ze zasahy typu "reforma skolstva" alebo "setrenie na socialnych davkach" apod. vyvolaju neocakavane dosledky, ktore budu horsie nez povodny problem, ktory mal dany zasah riesit. To su veci, ktore nevyriesis ekonometrickym modelom ani inym fancy "riesenim".
nuž skúste sa zamyslieť....
nad mnohými úspechmi prírodných a technických vied - DDT (kto zodpovedá za tento úlet a jeho dôsledky) - PCB (detto) - liek CONTERGAN... a plno ďalších nebezpečných liekov s účinkami na ľudí spôsobujúce deformácie, smrť.... Vyzerá to tak, že etika je v prírodných a technických vedách zbytočná. Takže súhlasím: je to o dôsledkoch... Skúste si položiť otázku: - má spoločnosť podliehať ekonómii (ekonomike) alebo naopak - má spoločnosť ovplyvňovať tzv. "pokroky" v prírodných a technických vedách alebo naopak Tzv. pokrok spôsobil na rozdiel od skutočného pokroku dostatok "znečistenia" v prírode ale aj v spoločnosti... Navyše pristupuje aj problém, že aj dobrý vynález neskôr spoločnosť dokáže zneužiť proti ľuďom... Skúste si pozrieť pojem etika a farmaceutické spoločnosti a potom dôsledky.... a to, že s týmito spoločnosťami spolupracujú často vedci, ktorí nepotrebujú etiku...úspechy
Myslíš, že skupina vedcov čo skúmala DDT ho vytvárala aby za 50 rokov začal zabíjať? Robili to lebo našli jeho vlasnosť a všetkými svojimi silami a skúsenosťami sa snažili niečo vymyslieť čo by pomohlo nie len im ale celému svetu. To že sa z toho stala katastrofa oni nemali ako vedieť a som si na 100% istý že ani nechceli. Keď si vymenoval takého "úspechy" prírodných vied, môžeme sa skúsiť pozrieť aj na niečo z filozofie? Napríklad taký nacizmus. DDT - základná idea bola vytvoriť ineskticíd, ktorý by ochránil úrodu základnou myšlienkou nacizmu je zabiť všetkých čo nie sú ako ty a ovládnuť svet... Omyly sa nájdu všade. Niekedy ako myslené niekedy ako netušené. Každý človek sa musí vedieť rozhodnúť sám za seba. A žiadny sociológ mi nemôže prikázať ako sa mám správať. Iba ja a nikto iný než ja sa môže rozhodnúť čo mám a nemám robiť. Čo je správne a čo zlé. A posledná vec, filozof. Ako už tento názov napovedá, mal by to byť človek, ktorý miluje vedomosti, vedu, informácie. Ideálny filozof podľa môjho názoru je človek, ktorý sa vyzná do každej oblasti, dokáže argumentovať, prednášať ale aj tvoriť sám, snaží sa pochopiť podstatu pravdy a šíriť ju medzi ľudí. Vytvára si svoj pohľad na svet a jeho fungovanie pričom čerpá zo skúseností tých pred ním. Podstatná je čas vytvára. Zamyslite sa nad tým. Vytvoriť niečo. Sám. Nie okopírovať, nie použiť cudziu myšlienku. Skutočne na niečo prísť a vykríknuť si Heuréka! Nepriživujete sa na úspechoch druhých, ale vytvorte si svoj. Každý človek je originál, prečo by sme sa mali správať ako stádo, len preto, že niekto niekedy pred sto rokmi niečo povedal? Ja to odmietam a naďalej si budem robiť čo ma baví a napĺňa. Vo svete všetko do seba zapadá, nekopíruje sa. Skúste aj vy niekam zapadnúť, byť podstatný pre pre tento nekonečný cyklus. Kópiu nikto nepotrebuje.zopár poznámok:
nuž aj v tom období už vedci skúmali vedľajšie účinky a veselo sa tieto účinky zatajovali, často dochádzalo k "objavom" na objednávku od firiem (a za každú cenu). Napriek tom, že vedeli o týchto účinkoch, ani vtedy sa k tomu radšej nevyjadrili. Dnes existujú stovky vedcov, čo za judášsky groš vydávajú "dobrozdania" že je všetko v poriadku. A neplatí to len pre prírodné a technické vedy. Nedávno ospevovali dvoch ekonómov, čo sa "náhodou pomýlili" v excelovských tabuľkách - ten zmanipulovaný výsledok poslúžil k nadmernému škrteniu výdavkov (len preto, že si vymysleli závislosť "vraj krajiny, u ktorých prekročil dlh 90 % HDP nemajú rast ale pokles.... pritom sa ukázalo, že medzi týmito veličinami neexistuje taká závislosť a mnohé ešte viac zadlžené krajiny mali rast). Keď traja ďalší vedci z inej školy zistili tú "nevedomú chybu", tak zahlásili, že nič zo záverov ich štúdie netreba meniť. Keď je vedec priamo zainteresovaný na ekonomickom výsledku, celá etika a zásady vedeckej práce idú jednoducho mimo (a platí to aj pre lekárske vedy, spoločenské....). Najmä pri liekoch je dostatok príkladov, že o tých vedľajších účinkoch vedeli a aj tak to dali do predaja.
Niekoľko poznámok k pojmom
Zaujalo ma používanie pojmov: "objektívna realita", navyše s prívlastkom "viac-menej" v zmysle relativizácie, "kritérium. 1. Nepoznám seriózneho vedca, čo tento pojem v súčasnosti používa. Pojem patrí predovšetkým do hájemstva filozofie a zaviedol ho R. Descartes v 17. stor. Seriózna filozofia sa s ním natrápila celkom dosť cca 100 rokov dozadu. Niektorí filozofi si na tomto probléme založili celoživotnú živnosť (napríklad H. Bergson), a niektorí zase celoživotnú traumu (Husserl). Objektívnu realitu nikto nikdy nevidel. Je to niečo ako bežný prací prostriedok. Jednoducho neexistuje... Tak napr. Bergson sa čuduje podobne s Vami, ako môžu byť filozofi takí, že objektívnu realitu berú ako niečo kvantitatívne a rozľahlé a nevedia vysvetliť ten zázrak, že toto kvantitatívne a rozhľahlé sa zmení na kvalitatívne a časové v subjekte, teda vo vedomí. Myšlienka, alebo predmet vo vedomí (napr. predstava stoličky totižto nemá rozľahlosť). Celkom pekne povedané, a zdá sa nepriestrelné, iba ak by sa tu niekto hlásil k cynickej myšlienke J.V.Stalina z II.sv.vojny, že "kvantita robí kvalitu". M. Foucault zase ide na to z historického hľadiska. Všíma si, že (objektívna) realita je úplne iný pojem pre človeka 15. storočia, 17. a 20. storočia. Asi ťažko by sme povedali, že taký a taký človek žil v úplne inej objektívnej realite ako druhý. To znamená, že pre Foucaulta je objektívna realita niečo, čo je tvorené diskurzom (reč, svetonázor, ideológia a pod.). Reč je prvotná, až potom sa tvorí niečo ako pojem o skutočnosti. Foucaultovi samozrejme nejde o jednotlivé predmety, ale o väčšie celky: skúma telesnosť, biológiu a jej náhľad na život a pod. 2. Úplne nepochopiteľne potom znie spojenie pojmu "objektívna realita" s "viac-menej". Ja som si myslel, že objektívnosť buď je, alebo nie je. Vieme, že dnes v týchto končinách pokiaľ sa zjaví, termín objektívna realita vychádza predovšetkým z marxizmu leninizmu. Ale to ani taký sovietsky vedec ako J.M. Lotman si nedovolil, aby takto tvrdo tento pojem používal. U neho totiž je relatívnosť základnou charakteristikou, dokonca vychádza aj z dialektickej logiky. Je však natoľko poctivý vedec, že si dokáže zrátať veci a vie, že keď sa povie, že niečo je viac-menej objektívne znamená, že to je nutne subjektívne. Tak hovorí o pravde v zmysle dôveryhodnosti a viere v ňu. 3. Ďalší problém spočíva v pojme "kritérium". Vieme, že kritérium znamená predovšetkým APLIKÁCIU nejakého pravidla na nejaký predmet. Aplikácia na predmet znamená vedenie deliacej línie, štrukturáciu daného predmetu: napríklad v umení aplikujeme kritériá, keď ho delíme na rody, druhy, žánre a podobne. Kritérium v tomto ohľade odpovedá vnášaniu nejakých pravidiel NIEKÝM do NIEČOHO. a.) Ako môžeme hovoriť o objektívnosti, keď vlastne subjekt je tým, čo aplikuje na danú realitu kritériá posudzovania? Jednoducho, kritérium je kultúrny (nanajvýš intersubjektívny) fenomén. Objektívne je prírodný fenomén. Sme tak naivní, že si môžeme myslieť, že aplikovaním (inter)subjektívnych kritérií na prírodu dostaneme objektivitu? b.)Vieme, že dnes sa vedy utápajú vo svojich problémoch a hrajú prím takzvané hraničné vedy. Neznamená náhodou existencia hraničných vied krízu a zlyhanie kritérií delenia a potrebu hľadania novej klasifikácie v ich vnútri? Viem, že pojmologický aparát pána Mistríka je napojený na aparát pána fyzika, ktorý svoj filozofický vývin ukončil kdesi na vysokej večernej škole marxizmu- leninizmu. Ale aj tak by sa pravý vedec nemal dať zlákať pascou nedovzdelanca.Pojmový aparát
S termínmi ako objektívna realita aj s inými sú skutočne problémy, veľké problémy. Tak ako ste skonštatovali na záver, ciele som ich použil ako reakciu na článok prof. Masarika. A hlavne sa prihlasujem k tejto vašej vete: Ako môžeme hovoriť o objektívnosti, keď vlastne subjekt je tým, čo aplikuje na danú realitu kritériá posudzovania? Jednoducho, kritérium je kultúrny (nanajvýš intersubjektívny) fenomén. Objektívne je prírodný fenomén. Sme tak naivní, že si môžeme myslieť, že aplikovaním (inter)subjektívnych kritérií na prírodu dostaneme objektivitu? Veľmi často si neuvedomujeme, že akékoľvek kritériá sú vždy len ľudským výtvorom. Môžu byť za sebou neviemaké komplexné indexy (viď napr. ministerské KEN-y), vždy sú subjektívne. Lenže na to, aby si to človek uvedomil, je nutné klásť si filozofické otázky - čo je pravda? čo je subjektívne? atď.Oprava
Oprava mojej druhej vety: Cielene som ich použil.
neviem, prečo je problém
s pojmom objektívna realita. Je to svet (nie vo význame zemeguľa), ktorý okolo nás reálne existuje. nie to, čo ho reflektuje v našom vedomí- Presne tak.
Objektívna realita
Povedal by som to tak, že problém s pojmom objektívna realita vyplýva z výskumov filozofie v poslednom polstoročí a z výskumov neurovedy v posledných desaťročiach. A ešte možno aj z toho, že tento pojem nesie so sebou významy z marxizmu.to ako súčasní filozofi
nerozmýšľajú o reálne existujúcom svete? oni rozmýšľajú o nejakých fikciách v snahe vyhnúť sa marxizmu? čo je zlé napríklad na marxistickej gnozeológii? alebo budeme vytvárať falošný obraz, len aby nebol marxistický?Práca s pojmami
Na marxistickej gnozeológii a ontológii nemusí byť nič zlé, ak ju niekto skutočne pozná a pracuje s celým systémom. V takom prípade vôbec neprotestujem proti používaniu pojmu objektívna realita. Stretávam sa však s používaním marxistickej terminológie bez toho, aby si ľudia uvedomovali korene tých termínov. Používajú ich v nových kontextoch a s novými významami, čo nie je zlé - ale nevymedzia sa voči pôvodným významom a kontextom. Poctivá filozofia je - tak ako každá poctivá teoretická práca - serióznou prácou s pojmami. Každý pojem so sebou nesie veľkú tradíciu a celý systém, v ktorom bol rozpracovaný. Tak sa nevyužívajú len termíny marxistické, ale aj fenomenologické a iné. Stačí si všimnúť, ako sa bežne pracuje s pojmom diskurz (ktorý sa nahrádza úplne zle slovenským slovom diskusia), alebo s pojmom dekonštrukcia (ktorý sa tiež úplne zle nahrádza pojmom rozklad).
Prečítajte si pozorne Vašu druhú vetu
Na jednej strane staviate "svet", ktorý reálne existuje okolo. Oproti kladiete svet, ktorý vnímate (vo vedomí). Ako môžete postulovať existenciu sveta, ktorý stojí mimo vedomia a myslieť si, že vaše vedomie dokáže postulovať pravdy mimo toho sveta ktorý vníma o svete, ktorý stojí mimo neho? Ale inak, skúsme protipríkladom. Pred Mendelejevom skúmali chemici horenie. Experimentálne si vedci všimli že látka, ktorá za normálnych okolností horí vo vákuu nehorí. Postulovali teda látku vo vzduchu, ktorá zodpovedá za horenie a nazvali ju "flogistón". Neskôr, po Mendelejevovi sa ukázalo, že vo vzduchu sa nachádza kyslík a ten zodpovedá za horenie. Teória flogistónu sa opustila. Predstavte si, že sa nebavíme o probléme vonkajšieho sveta, ale o horení a ja vysvetľujem, že na flogistón sa už nehráme, že s ním sú problémy. A váš postoj by sa dal charakterizovať, že vravíte: "Počkajte, ja v tom nevidím problém, to akože flogistón už nie je, to akože chemici už neveria že existuje horenie?" Odpoveď znie: aj áno, aj nie. Chemici/filozofi jednoducho už neveria na také horenie/svet, za ktorým stojí teória flogistónu/objektu-subjektu. Aby sme však ostali v téme, títo flogistónci na čele s fyzikom Masarikom sa dopúšťajú 3 arogantných chýb. Pre všetky aj na chvíľu pripusťme, že filozofia a humanitné vedy nie sú vedami, ale akýmsi domácim kutilstvom na úrovni filatélie, čo i by to robili ako poslanie celý život. 1. Musíme pripustiť, že problém pravdy, kritéria, hodnoty a podobne patria do toho kutilstva, ktoré sa volá filozofia. Prepáčte, ale keby aj za filatelistom prišiel prísny vedec- fyzik a začal mu hovoriť, ktorá známka je pravá/falošná, dobrá zlá, tak sa ten filatelista schuti zasmeje. 2. Musíme pripustiť, že čo sa týka článkov, vedekého hodnotenia máme kutilstvo s názvom knižničná a informačná veda. Tu sa teraz vyrojili prísni prírodovedci a začali sa tváriť, že oni najlepšie vedia, ktorý vedecký článok má akú informačnú hodnotu. Prepáčte, ale keď príde takýto mega vedec za filatelistom, ktorý sa tým čo i len kutilsky zaoberá celý život, tak vedec mu figu pomôže vo veci zbierania a triedenia aršíkov v albume. 3. Napokon musíme pripustiť, že každé humanitné kutilstvo má svoju problematiku, svoju úroveň poznania. Nech aj hocaký prírodovedec príde za filatelistom a numizmatikom veľmi mu nepomôže keď mu začne rozprávať, čo by mal zbierať, na aké známky/mince by sa mal zamerať, ktoré známky sú pre jeho album hodnotné, aké známky mu chýbajú, aby sa aj jeho kutilstvo stalo trošku vedou. Keď vidím v televízii fyzika, tak je to nádherný pohľad. Pokiaľ hovorí o fyzike žasnem. Akonáhle prejde a stočí sa jeho reč na niečo pomimo tak vidím ako sa mu rozžiaria očká, omladne spravidla o 20-30 rokov a vykúzli so seba niečo čo hraničí s infantilitou až naivnosťou. To je spravidla, klobúk dolu pred tými, ktorí k iným vedným oborom zachovávajú úctu a pokoru a nie sú presvedčení, že majú patent na rozum.
