Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Kto robí bordel v detskej duši ...
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa27 príspevkov
Pomoc potrebujú predovšetkým deti.
Možnosti určite sú a všetko sa dá. Výsledky nemusia byť svetové, ale bolo by dobré pohnúť sa správnym smerom. Aktivitami pre deti by sa možno podarilo do hry zapojiť aj niektorých rodičov.Podľa mňa v prvom rade
potrebujú pomoc rodičia týchto detí. Ak sa zorientujú vo svojich detských zraneniach, a postupne ich pootvárajú a vysporiadajú sa s nimi, nebudú zraňovať ďalšie pokolenie. Toto je reťazová "hra", ak nezačneme konať, zreťazí sa to do nekonečna a tie zranenia od rodičov budú stále horšie a bolestnejšie. Aj preto je svet tam, kde je. V bolesti a depresiách, v neúcte k všetkému živému počnúc zemou, vodou, vzduchom, cez rastliy, stromy, zvieratá a iné živočíchy až po samotných ľudí. Zranení ľudia zraňujú čomukoľvek a komukoľvek. Vrátane svojich detí.Jaruška,
asi milión like ... BIG LIKE ...
oprava:
ubližujú čomukoľvek...Súhlasím s tým čo ste napísali.
Rozchádzame sa len v jednom. Ja som napísal, že prostredníctvom detí môžeme do premeny zapojiť aj rodičov. Viem si celkom dobre predstaviť ako. Neviem si však predstaviť ako chcete riešiť tých rodičov. Okrem iného si myslím, že problémy sa týkajú podstatne viac dospelých ako je 20%. Nie je to totiž len o týraní detí podobnou formou ako je napísané v článku. je to aj o ich budúcom smerovaní, sebavedomí a zodpovednosti k životu. Zodpovednosti k samému sebe.veľmi som vďačná
za túto vašu reakciu. Ak budete chcieť, napíšte mi prosím do správy, prípadne na lubimackova@gmail.com určite vítam podnety ... vzájomným premýšľaním a sieťovaním urobíme viac :-)
- nejlepe se vychovavaji cizi deti, doporucuji blogerke si poridit vlastni a ja ji ochotne budem chodit kritizovat. ;-) --- Nesnasim generalizovani a tady to plati 1000x. Problem je v tom, ze jakakoli dobra vec se urcite zneuzije. Viz socialka, ktera je urcena na pomoc detom a vysledek je, ze je apriori proti detom.
samoroste,
mám vlastné dieťa :-) a nekritizujem ... skúste si naozaj prečítať, o čom píšem ... píšem o pochopení pre rodičov, ktorí surovo zaobchádzajú so svojimi deťmi preto, lebo neporozumeli a nevyliečili vlastné smútky ... a hľadám, ako prísť k týmto rodičom a pomôcť im tie smútky uzdraviť ... to je celé. Mám rada ľudí, samoroste :-)- tak to vyresime dalsim uradem ;-( nemame jich dost ?? --- Jinak je to dusledek doby a ne zla vychova rodicu. Proste pocity, ze clovek se muze strhnout a stejne nic nevyresi je strasny a prenasi se to na vsechny dookola. Zivotni problemy a stressy proziva kazdy jinak a deti si to odskacou. --- Za tento bordel nemuzou rodice, ale politici, kteri se tu chovaji jako na dobytom uzemi.
dobu tvoria ľudia, samoroste ...
a ja nehovorím, že stvoríme ďalšiu inštitúciu ... a aj to v texte píšem, že takto to nemyslím ... ešte neviem, ako, ale niečo určite vymyslím ... na podporu všetkým, ktorí majú v duši smútok svojho vnútorného dieťaťa ...
Za to môžu oni?
Pán Samorost, to je akoby Vám da na ulici "přes držku" a poviem: za to môžu politici. Som z nich taký frustrovaný...- ty obhajujes politiky ?? ;-( --- krome SaS nepoznam stranu, ktera by se nechovala jako osipana v koryte !!!
- Suhlasim, za z velkej casti su na vine politici. To, ze to vieme, nam bohuzial bohuzial nijako nepomaha. Nejde o to, kto je na vine, ale o to ako tuto situaciu riesit. A yda sa mi logicke zacat prave od rodiny, ktora je pre vacsinu ludi tym najdolezitejsim miestom, v ktorej sa utvaraju najblizsie vztahy a formuje sa osobnost deti. Som nadsena z toho ako autorka clanku pomenovala to, co sa deje dnesnym rodicom a ake riesenia nacrtla. Osobne beriem tento clanok ako jeden z prvych vyhonkov spolocenskych zmien smerom ku stastnejsej rodine (a tym padom spolocnosti).
- zase resite nasledek a ne pricinu !!! Zeptam se jinak, kde vznikaji a vyrustaji nejvetsi hajzlici a bezohledni jedinci ?? --- Nejvice poskodenych deti vyrusta v zbohatlickych a pricucnutych rodinach. Tim myslim, ze moralka a bezohlednost je v techto rodinach primo katastrofalni a pokud by jste se pokusila poradit, ze zlou by jste pochodila. Myslim, ze by jste bud dostala po hube nebo by jste se nasla na soudech, kde by vam urcite vysvetlili, co je vam do toho. --- Naopak, v slusnych a normalnich rodinach nepotrebujete kricet a rozkazovat (krome puberty) a mate zaruceno, ze ty deti budou slusne a normalni.
ako to myslite?
ja si to neviem celkom predstavit, ze nejaka mamicka by vam zavolala, ze kricim na dieta na ihrisku a vy by ste ma nejako kontaktovali, ze ci sa nechcem porozpravat? inak takato forma by ma asi odradila, rodicia vo vseobecnosti nemaju radi, ked sa im niekto pletie do vychovy. skor by som to nechala cisto na rodicoch, ci maju pocit, ze potrebuju podobnu pomoc/radu, nech si vas oni sami vyhladaju. a v com by spocivala akoze ta terapia, ci pomoc? a co v pripade ak je to naopak? myslim deti, co pokrikuju na milych laskyplnych rodicov.
pekny clanok, dobry postreh
V clanku je pekne popisany a spravne pomenovany problem. ja to napisem vseobecnejsie, problem dnesnej doby je "Nevedomy clovek". Otazka je, co s tym? Pomahat detom alebo pomahat rodicom? Nikomu.... ani jednej ani druhej skupine. Jednoducho nemozete pomoct niekomu, kto o vasu pomoc nestoji. Ja poradim a pomozem iba tomu, kto ma o radu, ci pomoc poziada. Mozno to znie divne, ale naucil ma to zivot. Tiez som bol par krat svedkom podobnych udalosti ako opisuje autorka a tiez mi to bolo luto, ale neurobil som nic, pretoze verim, ze kazdy si musime prejst aj negativami, aby sme sa posunuli k pozitivam, ale ten krok musi urobit kazdy sam. Dnes mame stastie, ze informacie su vdaka internetu okamzite k dispozicii, kazdy kto chce sa moze dozvediet ako zit, knih je napisanych fura, ale kto nechce tomu pomoct nemozete.
- Nemyslim si vobec, ze su rodicia, ktori o pomoc nestoja. Rovnako nesuhlasim s nazorom, ze za taky problem mozu politici (ako to bolo spomenute) - co uz len ti maju s vychovou mojich deti alebo pracou? Zijeme tak rychlo, ze sa nestihame zastavit a uzit si zivot. Ani ten nas vlastny, ani s nasimi detmi. Rodicia su pod neustalym tlakom praca - rodina - praca a kolotoc sa neustale toci. Nie je pravda, ze sa nenajdu rodicia, ktori by si svoj problem nevedeli priznat. Rovnako nie je pravda, ze by rodic nebol nadseny zo vzniku "organizacie", ktora by sa orientovala na rodicov. Nie je pravda, ze by taku "instituciu" (aj ked uznavam, nazov znie odstrasujuco) neuvitali. Sama som nieco podobne skusala najst na internete a medzi znamymi, nik vsak o nicom nevie a nepocul. Detsky psycholog je pre deti. Ten pre dospelych riesi problem tak, ako rodicovi nevyhovuje. Co ak sa potrebuje len vyrozpravat a vyliat zo seba nakumulovany stres? Nie je prave ten povodcom konfliktov rodic - dieta? S clankom plne suhlasim, chapem rodicov, ze nemaju silu pocuvat dieta. Chapem tych, ktori su toho ucastni a nerozumeju rodicovi, ktory nepocuva. Po tomto clanku som rano brala deti do skolky v strese (ako kazdy jeden den), uponahlana, vynervovana z opatovneho meskania do prace, ked uz nepomaha ani 2 hodinova rezerva medzi budickom a odchodom z domu. Napriek meskaniu so mnou zahrkalo rano v aute, ked dieta nechapalo, preco nechcem, aby zobralo do skolky svoju oblubenu hracku. Aj napriek casto pouzivanemu "pretoze nemozes" som si spomenula na vynatky z clanku. Povedala som si, ze tie 3 minuty navyse, ktore obetujem vysvetlenim dovodu, mi prichod do prace uz aj tak nevylepsia a dieta odide do skolky spokojne a stotoznene s vysvetlenim. Nemyslim si, ze by som to vsak zvladala takto kazdy den a hlavne v kazdej situacii. Nehovorim, ze potrebujem pomoc, pretoze som labilna a neschopna. Ale mat moznost otvorene sa vyrozpravat, ze som tu ktoru situaciu nezvladla bez toho, aby ma niekto odsudzoval, to by urcite pomohlo. Nehovorim o rodicoch - tyranoch. Ale o takych, co chapu, citia, snazia sa, ale su az privelmi vycerpani tempom doby. A tych je privela. Nerozumiem argumentom, ze sa da vsetko zariadit. Neda sa! Nik nepozna situaciu, v ktorej sa rodicia nachadzaju lepsie, ako oni sami. Ani nazor typu, naco ste chceli deti, ked ich nezvladate. Odpoved znie - pretoze nikto nemoze vediet, ako bude jeho rodina fungovat po narodeni deti. Aj nas zivot pred tym fungoval pokojne, v nami zvolenom tempe, bez kriku a hadok. A potom prisli deti a zacali starosti, s ktorymi boj vycerpava. Aj ja viem dieta pochopit, ale v situacii, kedy musite letiet domov koli elektrikarovi, ked vam jedno dieta krici na plne pluca, ze chce ist na ihrisko a vzapati spadne, vy ste v praci nestihli obed a zaludok je scvrknuty do velkosti hrachu a mate nakupne tasky. Druhe dieta vas taha za ruku a snazi sa nieco vysvetlovat, kym vy sa snazite to prve aspon trosku tlmit... Priznajme si, kto taku situaciu vie so stoickym kludom vyriesit?
Existuje aj poradenstvo pre rodicov
Ak ste hladali a nenasli, tak asi usla Vasej pozornosti napriklad stranka www.efektivne-rodicovstvo.sk . Naozaj vrelo odporucam si to v pokoji prezriet a precitat a mozno zistite, ze to splna to co ste hladali :)
- Paci sa mi clanok, aj myslienka, ale plne suhlasim aj s Vami, PAINFULL. Kazdodenny stres nepomaha pohode v rodine. A obdivujem vsetkych rodicov, ktori zvladaju riesit vsetky zalezitosi s prehladom a pokojne. Ja sa priznavam, ze to nedokazem. Okrem svojho srdca a postojov mam nastudovanych vela mudrych knih (okrem inych Efektivne rodicovstvo, Ako hovorit, aby nas pocuvali, Pohodovi rodicia ...), absolvovala som kurzy efektivneho rodicovstva a aj napriek tomu neviem vsetko stale uplatnit. Ked potrebujem napr. nakupit a ist domov navarit, lebo viem, ze deti budu coskoro hladne a budu fnukat (chapem, ze hlad je zly a aj ja som vtedy frustrovana) a moje deti mi zacnu v obchode robit cirkus a vysvetlenie, ze to potrva len chvilku, lebo uz treba len to a hento a uz ideme domov a pojdeme jest, nezabera a cirkus je este vacsi, tak mam velke problemy zvladat to s chladnou hlavou. Hoci sa snazim. A s nasimi ratolestami je takych situacii vela. Clovek nikdy nie je panom situacie. Veci sa mozu zvrtnut uplne inac ako sa clovek nazdaval a odrazu je toho na neho vela a okamzite vyriesenie situacie sa javi ako jedine vychodisko na to, aby nastal POKOJ.
- Čo je za tým Inštitútom? Mimovládka, ktorá urobí z takmer každého dieťaťa, okrem vašich vlastných, ako inak, týrané? Lebo je to téma, ktorá zarába peniaze? Aké možnosti má na prežitie mladá rodina? Bojíš sa o prácu, lebo znamená strechu nad hlavou, pre teba aj tie uplakané deti, ktoré musíš ráno zobudiť, hoci chceli možno ešte spať, a odviesť do škôlky, lebo ty potrebuješ zarábať na - ich detskú izbu, zariadenie, oblečenie, stravu, poplatky do škôlky a školy, vodu, hygienické potreby a v neposlednom rade aj hračky, ktoré im vnucuje reklamný biznis plus vreckové, ku ktorému ťa núti psychológ našej doby v kooperácii s bankovým biznisom, ideálne hneď na účet a bankomatovú kartu... ! Dajte už konečne rodičom pokoj! Ak nebude chcieť ísť dieťa do školy, necháš ho doma? Štát s celou perepúťou vzdelávacích pracovníkov čo? Neterorizuje dieťa školskou dochádzkou? A čo známky? Mimochodom, môže dieťa počas vyučovania rozprávať len tak, kedy sa mu chce, keďže zvykneš okrikovať rodičov na ulici...
- Myslím, že Ľubicu niektorí nepochopili. Škoda... "Kto chce, hľadá spôsoby. Kto nechce, hľadá dôvody..." Nikde predsa nenapísala, že je to povinné! Predpokladám, že by to bolo pre tých, ktorí majú o to záujem a chcú si prípadne vymeniť skúsenosti. Tak, ako si tieto informácie vymieňajú medzi sebou napr. chorí na sclerózu multiplex, alebo inú chorobu, lebo lekár nemá čas na ich pocity.... Alebo z iného súdka... Takto si napríklad vymieňajú skúsenosti adoptívni rodičia na neformálnych stretnutiach. Kto má záujem, ide, kto záujem nemá, nejde. To je všetko.
Staci tak malo..
Po citani clankov o vychove zvyknu moje myslienky opustat moju hlavu maximalne v podobe cinov, ale dnes som sa rozhodla inak.. Som milujuca matka troch deti, z ktorych len jedno ma viac rockov ako prstov na rucke. Samu seba radim do kategorie ludi, ktorym ku stastiu stacia iskricky v detskych ociach.. Dlho som ich ranala vyrokmi, ktore mne nepomohli a v ich detskych dusiach "narobili bordel". Moji chalani su najuzasnejsie bytosti pod slnkom, maju jedinu malicku vadu, ze neupratuju. Upresnim neupratuju svoje hracky, vyberuju jednu, dalsiu a dalsiu a nakoniec je toho na nich privela. Potom pride hrdina ich akcnych zivotov (teda ja) a poprosi ich, aby upratali. Ignoruje spytave pohlady a ocakava poslusnost, ako reakciu na svoju prosbu. Ale nic, deti spustia pohlad a hraju sa dalej. A tu nastupuju na rad vyhrazky a vydieranie, ak to neupracete, hracky budu smutne a odidu ako v bambulke. Nic.. Upratujte, lebo otvorim okno a vsetko vyhodim nebudete mat nic.. (neveria mi sice ani jedno ani druhe, ale to druhe je byc na ich dusicky) U nas krik, plac, rev, kvoli ktoremu pochopitelne nemozu upratovat. Vzdy ten isty priebeh. Vcera mi stacilo poriadne sa vyspat, zvolnit domace tempo a miesto zehlenia si precitat jeden kratky prispevok v blogu, tento.. A podaril sa zazrak. Po prosbe aby upratali, prisla reakcia, ze ja im mam pomoct (to uz mame vyskusane, deti sa hraju dalej a ja upratujem).. Uz z jazyka som stiahla vetu, ktoru som neznasala este doma u mojej mamy a vravela si, ze ja taka nebudem ;-) a na urovni partnerov som pouzila vetu, ktoru moj prvak den predtym povedal svokre: "nasa mama niekedy potrebuje aj 14 ruk, aby stihala vsetko porobit". Len som im povedala, ze tych 14 ruk nemam, ze oni su za svoje hracky zodpovedni tak, ako ja za ciste pradlo v skrini a veceru na stole.. Ten vyraz v ich tvarickach nezabudnem nikdy a asi si ho nakreslim pod tento clanok a vycapim na chlanicku. Chalani iba povedali: "dobre mami" a o pat minut sa dobehli pochvalit, ze su hotovi.. Zvladli to (mozno nie dokonale ale k spokojnosti svojej aj mojej). Som hrda matka, na nich aj na seba. Mozno niekoho moj zazitok, posilni a povzbudi ;-) staci malo a zapokus to naozaj stoji.
- Veľmi pekne napísaný článok, chcem len dať do povedomia spoločenstvo ľudí kde som aj ja sama našla samu seba a cestu k vyrovnanému spokojnému a šťastnému životu .Myslím že je to presne to (ten druh pomoci) akú ste opísala v článku . Kto má pocit že si nevie rady zo svojimi pocitmi strachmi a celkovo svojim životom nech si klikne na odkaz a neváha kontaktovať niekoho z uvedených kontaktov. Som nesmierne vďačná za toto spoločenstvo veľmi mi pomohli a stále pomáhajú už 7rokov . http://skupinacoda.blogspot.sk...
.
Daleko na "zapade" som cakal na kohosi a blizko mna nastupovali asi 8-rocne deti do autobusu, asi na nejaku exkurziu. Ucitela volali krstnym menom a rozpravali sa s nim ako so seberovnym, ako s priatelom. Co od nich chcel vyslovoval ticho, temer ako naznak, a oni to vykonali, bolo citit ze ma respekt. Moj vztah k ucitelom davno na Slovensku? Drzat sa od nich co najdalej, ozvat sa iba ak ta oslovi; ucitel rozhodne nebol priatelom (cest velmi zriedkavym vynimkam!).
