Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Učíme našich študentov rozmýšľať?
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa6 príspevkov
- Problem so vseobecnymi prikladmi je v ich opravovani. Tym nemyslim vyhradne to, ze ucitelky kontroluju pri prvom priechode len vysledky. 1. Jednemu ziakovi navezie ratrak sneh, ktory nie je ujazdeny, takze lyziar sa do ciela nedostane. U dalsieho lyziar zvoli cast zjazdovky bez kopy a bude rychlejsi. Dalsi nakresli ze predtym tam bola priehlbenina a kopa snehu ju zarovnala, takze to bude zrychlene. Dalsi uvazi dlhsiu drahu = viac trenia, ale zacne uvazovat aj lepenie snehu na lyze a kopec nezmyslov. Dalsi zacne riesit vzdusne viry ktore sa utvoria, napise nieco o aerodynamike ktoru jedinu zvladol a ma to bez riesenia trenia. 2. Niekto pojde na trh a vyhandluje niektore z tych zariadeni za vahy. Dalsi pouzije Archimedov zakon. Dalsi tiez, ale tak ako by to nefungovalo. Dalsi zabudne na jednu cast vzorceka. Kopec ich pouzije nieco, co vlastne nebude fungovat kvoli neznamej hustote striekacky, nesymetrickemu meranemu predmetu a podobne. Neuci toto len odpovedat tak, aby sa vyhlo problemu a bolo to polapitelne? Pozname z dejepisu, kde spoluziak najradsej hovoril dlho o tom, ako sa pisali a vydavali listiny. Tie su vsade, ale s dejepisom to ma pramalo spolocneho.
Nechem robit spoiler,
tak este chvilu pockam. . "...na rovine medzitým ratrak vyrobil kopu snehu, ktorú musí prejsť. " . V prvom momente som predstavil kopu hlbokeho nahadzaneho snehu, ktora v lepsom pripade lyziara len pribrzdi, v horsom pripade mu pri vleteni do hlbokeho snehu v plnej rychlosti vypne viazanie a zvysok jazdy stravi v kotrmelcoch - ano, aj take sa mi stalo. ;) . Az pri reverz engineering (pytat sa na cas a rychlost pri kope snehu, ktora zabrzdi nie je zrovna fyzikalne zaujimavy problem) ma napadlo, ze povrch "kopy snehu" asi nema brzdit ani viac, ani menej, ale presne rovnako ako povodny povrch.
Už v nadpise
sú v podstate dve protichodné tvrdenia. Ako prvé je tvrdenie, že žiak sa má učiť fyziku ale aj kreatívne myslieť. To sa dá zvládnuť len zmenou názvu predmetu (a i jeho obsahu) na predmet "Kreatívne myslenie" s nenápadným podtitulom "Technické myslenie vo fyzike". A ďalej, každý žiak má individuálny rozmer a rozsah (potreby) kreatívneho myslenia čo znamená, že práve memorovanie vzorcov sa vyvinulo ako dominantné pre predmet fyzika (kedže ide o hromadný (triedny) proces "vzdelávania". A tvorivé myslenie zostalo ako nepovinný predmet, ktorému sa žiak venuje kedy chce a to v oblasti, ktorá ho baví najviac. Čo samozrejme nemusí mať veľa spoločného s vyučovacím procesom, kde škola tvorí len sociálny background pre "povinného návštevovateľa" triedy ...
Pracuje sa s faktami (napr. zákony fyzik
Kto fakty neovláda, nedokáže s nimi pracovať. Ani kreatívne, ani mechanicky. Preto si treba najprv v každom vyučovacom predmete dobre osvojiť fakty. To je minimum, ktoré by mala škola umožniť.Pri neprimeranom tlačení
na kreativitu budú lepšie ocenení žiaci, ktorí sa naučia napr. len 1 učebnú látku, ale budú ju "kreatívne" tlačiť do riešenia každého problému.
Všetko má svoj poriadok
Najprv si osvojiť dobre vedomosti, potom so znalosťou faktov môže nastúpiť skutočná kreativita. Nie naopak.
