Akceptujem toto vaše vysvetlenie, lebo mne vlastne nezáleží či diskutujete alebo nie - najmä v prípade, keď diskutujete od veci.
Čo sa týka mojich budúcich člnkov, ktoré budú mať "nulovú" diskusiu, ani tam to nebude - bez vašej účasti - tak strašné, ak zoberiete do úvahy fakt, že niektorí čitatelia sa na mňa obracajú priamo e-mailom cez mnou uvedenú adresu na konci článkov. Možno mi nebudete veriť, tieto reakcie si cením aj v prípade, že sa nejedná o "kozmodriftovú tému" ale o niečo, čo ich z rôznych dôvodov naozaj zaujíma.
Čo sa týka toho vášho zastania sa môjho názoru na pohyb planét, vidím, že situácii v podstate rozumiete. Ale tu - kvôli študentom na stredných školách a kvôli laikom medzi obyvateľstvom, akým je zrejme aj 1464148 - ani tak netrvám na tom, aby bol pohyb planét voči Slnku dôsledne posudzovaný komplexne s jeho objektívnym pohybom (t.j. v súvislosti s kozmodriftom, ako správne uvádzate) ako trvám na tom, aby im bolo v súvislosti s Keplerovými zákonmi zdôraznené, že z Keplerovych zákonov vyplýva len modelová situácia, ktorej objektívna skutočnosť nezodpovedá, lebo vyzerá celkom ináč. Napriek tomu je nám poznanie tohto modelu veľmi užitočné, lebo umožňuje správne riešiť úlohy na pohyb v priestore našej slnečnej sústavy. Totiž, bez ohľadu na povahu tohto priestoru - či ho po važujeme za relatívny alebo objektívny - vždy dostatočne súvisí s objektívnou realitou, aby sa dal používať v rámci (ako ja hovorím) "inžinierskeho prístupu k fyzike" (zakladá sa na otázke, "ako máme počítať, aby sme dostávali správne výsledky?"). Na to model heliocentrickej sústavy sveta plne postačuje. Treba, aby si toto uvedomovali študenti od prvej chvíle, ako sú schopní podobné veci pochopiť. Na toto musia dbať ich učitelia.
Vieme, že z poznania Keplerových zákonov možno vyvodiť aj tvar Newtonovho všeobecného gravitačného zákona, hoci historicky sa to udialo naopak. A situácia s gravitačným zákonom sa môže ukázať podobná. Tento zákon "perfektne" platí v našej slnečnej sústave, ale možno len vďaka tomu, že hmotnosti jednotlivých planét, postupne ako boli objavované, sa len vypočítavali - pochopiteľne, pomocou neho. Už len fakt, že v ňom figuruje gravitačná konštanta kappa (nameraná experimentálne na zemskom povrchu), by mal byť dôvodom k väčšej opatrnosti a nie k "bezstarostnému" predpokladu, že platí všade vo vesmíre, a preto je všeobecný. A zrazu vyskočil problém s tmavou hmotou a temnou energiou, na ktorý momentálne nepoznáme odpoveď. Ale keby uznávaná hodnota konštanty kappa predstavovala len jednu diskrétnu hodnotu v nejakej všeobecnej funkcii pre kappa (t.j., ak takáto funkcia objektívne existuje a nie je konštantná), zaznamenané pozorovania by sa dali zosúladiť so všeobecným gravitačným zákonom tým spôsobom, že by sme tentoraz "nenapasovávali" hmotnosť planét ale, pre zmenu, hodnotu "konštanty" kappa, "fungujúcu" vo vzdialenom vesmíre. To by bol iný príklad "inžinierskeho prístupu k fyzike", hoci len ako jedna z možností.
A už notoricky známym príkladom onoho prístupu je špeciálna teória relativity. Zaznamenané pozorovania sa stali dôvodom sformulovania dvoch postulátov, na ktorých sa tzv. "zakladá". Postuláty sú to preto, lebo ich doteraz nikto nedokázal vysvetliť. A vedátori sa tvária, že je to v poriadku. Pritom už dávno sami vedia, že postupne pribúdajú náznaky, že teória relativity nie je schopná vysvetliť všetko. Snívajú o dokonalejšej teórii, ktorá ju nahradí, ale pritom ju (vraj) musí v sebe zahŕňať. A to je (pravdepodobne) neprekonateľný problém, pretože (minimálne) špeciálna teória relativity je tzv. nereformovateľná.