Diskusia k článku: Ochrana životného prostredia v rukách žien. Toto je 5 známych environmentálnych aktivistiek.

Asi tak. Neexistuje zásah do procesov (prírodných či akýchkoľvek), ktorý by popri želanom efekte nemal aj nejaké vedľajšie, obvykle neželané. To na margo Rachel Carson. Pokiaľ je na oboch stranách nejakého konfliktu zdravý rozum a veda (a nie slepý fanatizmus), vždy sa dá dosiahnuť nejaký rovnovážny kompromis (ktorý je aj tak vždy dočasný). Carson(ová) mala dajme tomu dobrý úmysel, ale jej pesticído-alarmistická kniha Silent Spring nebola dostatočne vedecky fundovaná ani písaná s chladným odstupom a rozvahou; v dnešnej dobe by sa hodila na rozvírenie konšpirátorských vášní na dezinfoweboch (chemický priemysel nás chce doradu otráviť, ale im je to jedno, profitujú z toho; zachráňte svet!). Vášne kniha rozvírila aj v čase vydania, až to viedlo k zákazu DDT (čo zasa viedo k návratu malárie do ťažko skúšaných oblastí, dakde v Indii sa dodnes DDT používa, lebo čokoľvek iné je príliš drahé); je síce OK, že zistenia o škodlivosti niečoho sa dostávajú na pretras, ale riešenia si žiadajú rozvahu (no povedzte to politikom, aktuálne pri klimatických témach). U pesticídov to šlo prirodzeným vývojom, vyvinuli sa náhrady za DDT (lenže napr. organofosfáty sa síce v prírode odbúrajú neporovnateľne rýchlejšie než DDT, ale najmä staršie typy mali aj o mnoho rádov vyššiu akútnu toxicitu pre ľudí; Ok, vývoj šiel ďalej, dlhá story...). Zatiaľ nie sme na leveli, kde by sa svetové poľnohospodárstvo zaobišlo bez pesticídov (ak, tak za cenu globálneho hladomoru).

K tragikomickej figúrke Grétky sa mi vyjadrovať nechce. Napokon, svoje skutočné ciele už publiku odhalila sama: https://www.postoj.sk/118035/smrt-kapitalizmu-hlasa-greta-thunbergova