Ste nenávistný ignorant. Riadite sa heslom podľa seba súdim Teba. Realitu si môžete overiť na ŠM BUdkovany, v obci Radimov, ZŠ Holíč, Gymnáziu Skalica.
Bol som z veľmi chudobnej rodiny, bývali sme na ŠM Budkovany. Študovať na vojenskej škole bola moja jediná šanca, ako vyštudovať školu. Ani za komunistov neboi veci také ružové, najmä, ak ste neboli rektálnym alpinistom režimu. Naopak, komunisti tak ako súčasná smerácka mafia sa starali iba o svojich a likvidovali tých, ktorí im stáli v ceste. Mama bola z Kysúc zo 7 detí, babka bola vdova od vojny. Mama mala len základnú školu, od 15 rokov chodila makať na sezónne práce na Dolniaky. Tak sa aj zoznámili s otcom, ktorý nás vychovával. Starý otec z otcovej strany bol vdovec od roku 1941, vychovával sám troch synov. Otec bol najstarší, r. 1932. Stareček boli samostane hospodáriaci roľník a nikdy nevstúpili do družstva. Preto si s boľševikmi užili svoje, sedeli aj v base. Otec bol vyučený u strýka za obuvníka.
Boli sme 5-člená rodina, rodičia a traja súrodenci, ja som bol najstarší. Bývali sme na majeri v dvoizbovom polorozpadnutom byte bez základných sociálnych zariadení a vody v radovom dome, zrejme ešte z medzivojnového obdobia kúsok od maštalí ŠM, predtým priamo v hospodárskom dvore v dome, ktorého polovica sama spadla. Začiatkom 70-tych rokov mamu vyhodili z práce a začali prenasledovať. V roku 1973 komunistický lojkaj a prokurátor v Senici poslal starému otcovi na korešpondenčnom lístku (!) s červenou okrúhlou pečiatkou, že sa má dostaviť vo veci nášho umiestnenia do ústavu a rodičov do väzby. Upozorňujem, že im nebolo ani len vznesené obvinenie. Všetko sa to udialo len na základe petície miestnych komunistov proti našej rodine. Špinavé praktiky komunistickej prokuratúry od čias Rašlu sa nezmenili ani po 1989-om a pretrvávajú aj so Žilinkom na čele.
Navštevovali nás bez pozvania páni v dlhých plášťoch na 603-ke. Otec dostal infarkt. Rodina zostala bez zamestnania a príjmu. Žili sme len z malého otcovho invalidného dôchodku a prídavkov na deti až do môjho nástupu na VŠ v roku 1983. Aby mali boľševické noky predstavu, 5-členná rodina sme žili z 1.100 Kčs/mes. Vodu sme mali vonku na dvore - vytiahnutá trubka z vodovodu do veľkokapacitnej maštale. Mäso sme si mohli dovoliť len to, čo sme si dochovali, alebo z núteného výseku. Oblečenie sme mali len z bazáru v Hodoníne. Rifle som si na gymnáziu dovoliť nemohol, keď som chcel manžestráky Lee Cooper, musel som ísť makať na dva týždne na letnú brigádu. Žili sme skromne, ale rodičia nás vychovali slušne a dali nám všetko, čo v tej skromnosti mohli dať. Spolu s bratom sme vyštudovali vojenskú VŠ, sestra odevnú priemyslovku.
Na ZŠ som sa učil na samé jednotky, maturoval som s vyznamenaním. Na technickú VAAZ do Brna som sa dostal preto, lebo som sa dobre učil, urobil prijímačky a napriek "kádrovému profilu", lebo vtedajšia armáda zúfalo potrebovala ľudí. Kvôli kádrovému profilu mi nebola umožnená vedecká ašpirantúra ani ašpirantské skúšky. Z celej triedy na VŠ z 15 študentov boli 2-3 kandidáti KSČ, ostatní bezpartijní. Promoval som v júli 1988, o rok padol komunistický režim. Môj priebeh kariéry si môžete naštudovať tu
https://pavelmacko.sk/o-mne/
Takže mi môžete závidieť môj fasa komunistický život. Ja sa môžem pozrieť každému rovno do očí, aj prospechárom ako Vy. Komunistom, ktorí nás likvidovali som už odpustil, lebo taká bola doba a mnohí to robili zo strachu.
Ale boľševikom ako Fico, neodpustím nič, lebo to robia zo zlej vôle. A Vy by ste sa mali nad sebou hlboko zamyslieť a aspoň sa začervenať.