Vytvoril som na základe vlastnej skúsenosti pár pravidiel a s potešením sa o ne s vami podelím. Veď mi motoristi musíme držať spolu.
Nebudem jazdiť blízko za žiadnym autom. Majme na pamäti, že zásterky, spisovne lapače nečistôt, už nie sú povinné.
Všímame si na ceste kde je suchší jazdný pruh a snažíme sa z neho neuhnúť.
Vyhýbame sa kalužiam.
Ak nechceme aby nám blato tieklo po stranách auta v žiadnom prípade nestierame čelné sklo. Cestu do práce aj tak poznáme naspamäť.
Hľadajme cestu tak aby sme sa vyhli stavbám. To, že je to o 9 kilometrov ďalej nevadí. Čisté auto o tu obchádzku stojí.
Nejazdíme príliš rýchlo. Myslím tým jazdiť fakt pomaly. To, že sa za vami tvorí kolóna vozidiel vás nesmie rozhodiť.
Ak čakám dlho v rade na umytie auta, vyplním čas simultánnym šachom, poprípade dobrou knihou.
V prípade, že sa rozhodnete jazdiť dlhšie v špinavom aute, napíšte si sami na zadné sklo-UMY MA, alebo tí zručnejší si tam môžu namaľovať prasa. Vyhnete sa tak cudzej tvorbe.
Najhoršie na celej veci je skutočnosť že blato a lietajúce kamene sú ideálne pre vznik dopravnej nehody, alebo prasknuté čelné sklo. Po nehode vám policajt povie, že ste neprispôsobili jazdu stavu a povahe poľnej cesty, ktorá ešte včera bola asfaltkou. Do dnes mi nie je jasná činnosť áut polievajúcich cestu. Urobia z blata mazľavú kašu. Pravdepodobne sa držia starej vojenskej zásady hovoriacej, čo je mokré to je čisté. Škoda, že to neplatí aj u môjho auta
