Pre úplnosť, mám miesto v zahraničnej firme pôsobiacej v oblasti IT a dostala som sa k nemu ako väčšina kolegov cez internetový portál. Zamestnaná som prvýkrát, skúseností mám málo, no príležitostí toľko, že neviem, kam skôr skočiť. Samej mi to znie až neuveriteľne v kontraste s otrasnými pracovnými podmienkami, o ktorých počúvam od známych. Protivný šéf, v súvislosti s ktorým cítite viac strach a odpor než rešpekt, stresujúce pracovné tempo, mizerný plat za dlhé hodiny strávené v práci po pracovnej dobe každý deň... Je to naozaj nutné?
Systém fungujúci v našej firme si dovolím nazvať "západnou firemnou kultúrou". Podľa viacerých kamarátov pracujúcich v zahraničných, prevažne amerických spoločnostiach pôsobiacich na Slovensku to totiž u nich funguje podobne.
Už pri vstupnom pohovore ma veľmi milo prekvapila informácia o školeniach v rámci pracovnej doby, ktoré som mala absolvovať. Nešlo pritom o nudné prenášky, ktoré sa stali pre slovko školenie už takmer synonymom, ale o jazykové kurzy, kurzy práce s nástrojmi používanými v našom odbore, na ktorých lektori obdivuhodne zvládali odpovedať individuálne všetkým zúčastneným (obykle 10-15 ľudí v skupine), prebranú látku precvičiť a ešte aj odľahčiť prednášku vtipnými poznámkami a príhodami... Tiež ma veľmi milo prekvapila podpora sebavzdelávania v podobe e-learningových kurzov zdarma, absolútne vychádzanie v ústrety vysokoškolákom-externistom, možnosť zorganizovať kurzy ďalších jazykov v prípade záujmu a kopec ďalších výhod.
Prvým veľkým šokom po nástupe do práce bol pre mňa ale automat s kávou zdarma v útulnej kuchynke. V jedeň deň nastúpilo spolu so mnou ďalších 25 kolegov a za týždeň sa nám spoločným úsilím podarilo vypiť zvyčajnú mesačnú dávku kávy pre celú pobočku :) Spočiatku sme sa všetci tvárili, že do kuchynky vôbec nechodíme, s kávou sme okamžite utekali naspäť do kancelárie aj keď práve neprebiehalo školenie... Až po niekoľkých dňoch nám došlo, že nás nikto nevyhodí za päťminútové spoločné posedenie pri výbornej raňajšej káve, takpovediac "kým sa oči rozlepia". Niektorí každé ráno chodíme do práce skôr, lebo sa nám nechce piť kávu doma a dáme si ju radšej vo firme s rovnakým pohodlím :)
Pre mňa osobne je tiež veľmi dôležité, že nemám v práci takmer žiaden stres. Nikto mi nepozerá cez plece a nehádže výhražné pohľady, ak mám medzi pracovnými aplikáciami otvorený prehliadač s internetovými novinami. Dôležitá je odvedená robota, nie pretvarovanie sa, ako celý deň tvrdo makám.
Potrebujem dnes odísť o dve hodiny skôr a nemám na práci nič dôležité? Žiaden problém, veď zajtra si to nadrobím. Nestíham sa najesť v rámci štátom určenej pol hodinky? Nevadí, aj môj šéf predsa chodí na obed a vie, že čašníčky nie sú strely ;) Aj takéto maličkosti prispievajú k pohode na pracovisku. Nezabudnem, keď sme na redakčnej rade firemného časopisu stretli šéfku marketingu európskej divízie našej spoločnosti a tá sa predstavila: "Ahoj, já jsem Hanka."
Apropos, takmer som zabudla, súčasťou firemnej kultúry je tykanie medzi všetkými bez rozdielu veku a postavenia. Na kávičke v kuchynke alebo pri pive na firemnom večierku je predsa jedno, či je Peťo môj kolega, alebo jeden z najvyšších manažérov :) Najkrajšie na tom všetkom je, že nejde iba o frázu, ale niekoľkokrát som sa mala možnosť na vlastné oči presvedčiť o prívetivosti nadriadených a ich ochote riešiť miestami naozaj malicherné problémy a otázky nás, nováčikov. Nefunguje žiaden byrokratický "somársky rebríček" od nižšieho šéfa k vyššiemu a tak ďalej - každý má možnosť obrátiť sa prakticky na kohokoľvek a môže si byť na 99% istý, že jeho problém sa bude aj naozaj riešiť.
Dobré vzťahy so šéfstvom pomáhajú aj dobrým vzťahom medzi kolegami - zatiaľ som sa nestretla so žiadnymi intrigami či donášačstvom. Nie je dôvod. Takže keď nám ekonomický riaditeľ európskej divízie poprial na vianočnej recepcii Merry Christmas, vedeli sme, že to myslí úprimne a v duchu sme jemu i ostatným kolegom želali to isté.
Nebolo by krásne, keby sa takto naučili k zamestnancom pristupovať aj šéfovia niektorých slovenských (ale aj nemeckých a iných) firiem, ktorých zamestnanci potajomky prezerajú ponuky na Profesii, poznajú desiatky aplikácií na skrývanie aktívnych programov či mazanie informácií o prezeraných weboch a ktorí si musia dávať sakra dobrý pozor na to, čo povedia, lebo aj firemné steny majú uši?
Mimochodom - na margo platu len toľko - výsledkom "západnej firemnej kultúry" je aj to, že ak by mi teraz konkurencia ponúkla za rovnakú prácu o 10 tisíc vyššiu mzdu, odmietla by som. Tá pohoda, radosť z práce a vynikajúce vzťahy na pracovisku sa totiž dajú len ťažko zaplatiť.
