Príprava
Žiaľ, stále sa vyskytuje mnoho prípadov, kedy sa človek nechá uniesť emóciami, zo dňa na deň prinesie domov zviera a to o niekoľko ďalších dní skončí na ulici. Bez ohľadu na to, o aké zvieratko máte záujem, mali by ste kladne odpovedať na nasledujúce otázky:
- Uvedomujete si, že o psa alebo mačku sa budete musieť zodpovedne starať minimálne najbližších desať rokov?
- Máte dostatok voľného času, ktorý ste ochotní zvieraťu každodenne venovať? (tento čas sa líši v závislosti od druhu a tiež počtu zvierat v domácnosti)
- Ste si vedomí toho, že zviera nepotrebuje len maznanie a kŕmenie, ale aj zodpovednú výchovu a plnenie častokrát nepríjemných povinností, ako napr. dezinfekcia miest znečistených výlučkami či starostlivosť počas choroby?
- Súhlasíte s názorom, že zviera nemožno len tak opustiť, odložiť do útulku?
- Súhlasí s príchodom domáceho zvieraťa celá vaša rodina? V prípade, že žijete v podnájme, súhlasí vlastník bytu?
- Ste pripravení na finančné náklady spojené so starostlivosťou o zviera (krmivo, veterinárna starostlivosť atď.)?
Ak ste odpovedali na všetky otázky áno, ste pravdepodobne pripravení na domáce zvieratko a môžete čítať ďalej ;) Napriek tomu odporúčam počkať aspoň mesiac, kým pominie počiatočný ošiaľ. Počas tejto doby by ste mali prečítať dostupnú odbornú literatúru o chove druhu, ktorý vám učaroval - informácie sa vám neskôr určite zídu.
Odkiaľ vziať zvieratko?
Ak nepatríte k ľuďom, ktorí našli opustené zviera na ulici, máte suma sumárum tri možnosti - útulok, zviera s preukazom pôvodu alebo bez neho. Každá z týchto možností má svoje výhody i nevýhody.
Útulok, depozit, karanténna stanica
Útulok: zariadenie, ktoré spravidla zabezpečuje odchyt, umiestnenie a starostlivosť o zvieratá, kým nenájdu nového majiteľa.
Depozit: spravidla ho prevádzkuje súkromná osoba alebo občianske združenie. Funguje podobne ako útulok, s tým rozdielom, že o zviera je postarané v domácich podmienkach.
Karanténna stanica: spravidla prevádzkovaná obcou. Funguje ako prechodné zariadenie na odchyt a umiestnenie túlavých zvierat, ktoré sú po určitom čase (ktorý sa pohybuje okolo 30 dní) bez nájdenia majiteľa utratené.
+ Ako nezaujatá autorka článku a majiteľka dvoch prakticky útulkových mačičiek túto možnosť odporúčam najviac ;) Ale teraz vážne.
+ Chránenci útulkov bývajú najvďačnejšími spoločníkmi, pretože nie sú zvyknutí na starostlivosť a lásku, s akou sa o nich budete starať vy ;)
+ Poplatky za zviera sú obyčajne pomerne nízke. Väčšina útulkov požaduje len úhradu poplatkov za veterinárne úkony, ktoré zviera dosiaľ absolvovalo. Toto opatrenie je pochopiteľné - okrem iného zamedzuje adopcií zvierat za rôznymi pokútnymi účelmi, rovnako ako adopcií zvieraťa človekom, ktorý si neskoršiu starostlivosť nemôže dovoliť.
+ Pracovníci útulkov sú podľa mojich skúseností mimoriadne ústretoví a na rozdiel od väčšiny obchodníkov vedia dobre odhadnúť povahu zvieraťa a (ne)odporučiť jeho adopciu do konkrétneho domova. Na osude ich zverencov im totiž obyčajne záleží.
+ V útulkoch nájdete najpestrejšiu paletu zvierat rôznych plemien, nádherných krížencov i čistokrvné jedince, zvieratká rôzneho veku i povahy.
- Hoci majú útulkoví zverenci väčšinou postačujúcu veterinárnu starostlivosť a absolvujú karanténu, stáva sa, že sú choré. Na takúto skutočnosť zodpovední pracovníci obvykle upozorňujú, no choroba sa môže prejaviť až po príchode do domácnosti. Preto by ste mali byť hneď zo začiatku pripravení na isté výdaje na veterinárnu starostlivosť. Podotýkam, že až na ojedinelé prípady nemajú vďaka predchádzajúcej útulkovej starostlivosti zvieratá choroby prenosné na ľudí.
(Pozn.: Problému so zdravotným stavom sa dá vyhnúť osvojením si zvieraťa z domáceho depozitu, ktorý obyčajne neumožňuje adopciu chorého zvieraťa, s výnimkou chronických chorôb, na ktoré je záujemca vopred upozornený.)
- Najmä staršie zvieratá majú za sebou skutočne zlé skúsenosti s ľuďmi, preto môžu trpieť depresívnymi stavmi, nedostatkom výchovy alebo náznakmi agresivity. Opäť zdôrazňujem, že na všetky uvedené skutočnosti sú zamestnanci útulku a prevádzkovatelia depozitu povinní upozorniť.
- Keďže v útulkoch sú zvieratá s "papiermi" skôr výnimkou, obyčajne nie je možné zúčastňovať sa s nimi na výstavách a rozširovať ďalší chov (t.j. bezpapierové zviera rozmnožovať).
Zviera s PP
PP: preukaz pôvodu. Slúži na preukázanie rodokmeňa jedinca, je osvedčený ako záruka dobrých exteriérových i povahových vlastností.
+ Ide o čistokrvné zvieratá s rodokmeňom, u ktorých je možné už v rannom veku odhadnúť charakter i výzor.
+ Papierové zvieratá pochádzajú z chovateľských staníc, ktorých kvalita je obvykle veľmi vysoká, zvieratá majú perfektnú starostlivosť a sú zvyknuté na život v rodine. Poruchy správania sa u nich vyskytujú len minimálne.
+ Preukaz pôvodu je zárukou, že v čase, kedy chovateľ zviera ponúka, je jedinec zdravý a nemá žiadne chronické ani akútne choroby.
+ Ak má zviera preukaz pôvodu, môžete sa s ním zúčastňovať výstav a v prípade, že kúpite jedinca na chov a uchovníte ho, aj zvieratko s čistým svedomím množiť.
- V prípade čistokrvného zvieraťa s preukazom pôvodu musíte rátať so zvýšenými finančnými výdavkami. V závislosti od plemena sa cena zvieraťa môže pohybovať rádovo v tisíckach až desať tisíckach korún. Táto čiastka závisí tiež od toho, či kupujete jedinca na chov, alebo na maznáčika, od chovateľskej stanice, početnosti druhu u nás a mnohých ďalších faktorov.
- Ak sa rozhodnete pre chov (čo je osobitná kapitola, ktorá by si vyžadovala celú sériu článkov ;), nepočítajte s vysokými zárobkami. Hoci sú ceny zvierat pomerne vysoké, aj v prípade najdrahších plemien zvyčajne stačia len na pokrytie nákladov (zvýšená veterinárna starostlivosť, najkvalitnejšie krmivo, náklady spojené s uchovnením a rozmaznávanie zvieratka predsa niečo stoja ;).
Zviera bez PP
Množiteľ: človek, ktorý odchováva zvieratá za účelom zisku, častokrát kríži zdravotne postihnuté jedince i súrodencov. Odchováva viac než dva vrhy zvierat za rok.
Dôležité upozornenie! Rozlišujte pôvod bezpapierového zvieratka. Pokiaľ si plánujete zadovážiť chránenca od známeho, viete, v akých podmienkach sú zvieratká odchované, akých majú rodičov a aký je etický prístup vašich známych ku chovu, pokojne si bezpapierové zvieratko vezmite. Ak plánujete kúpu cez inzerát alebo nebodaj z aquachovu, dôkladne zvážte nasledujúce faktory.
+ Čistokrvné zvieratá bez PP sú niekoľkonásobne lacnejšie než papierové jedince.
- Bez ohľadu na to, či ide o čistokrvné, alebo nečistokrvné zviera, nikdy neviete, čo z neho vyrastie. Napriek tomu, že navonok sa môže javiť jedinec ako zdravý, v skutočnosti môže byť postihnutý dedičnými chorobami, ktoré sú v mnohých prípadoch smrteľné.
- Rovnako nie je možné odhadnúť charakterové vlastnosti zvieraťa. Predajca sa obvykle pri vidine zisku zdrží upozornení na zlý fyzický a psychický stav zvieraťa, prípadne ho vôbec nepozná.
- Šteniatka či mačiatka u množiteľov a v aquachovoch prežívajú často vo veľmi zlých podmienkach, nie sú kvalitne kŕmené, niekedy nemajú ani základnú veterinárnu starostlivosť. To je spojené s nedostatočne vyvinutou imunitou, ktorá vám môže "nahradiť" ušetrené peniaze za preukaz pôvodu v podobe veterinárnych poplatkov za zdĺhavú a komplikovanú liečbu.
Ďalšie dôležité upozornenie: Veľa množiteľov "oblbuje" (ospravedlňujem sa za výraz) laikov argumentmi, ktoré majú od pravdy skutočne veľmi ďaleko. Jedným z najčastejších je ten, že zviera je po rodičoch s PP, no samo nemohlo z rôznych dôvodov preukaz pôvodu dostať. Tento argument sa na pravde nezakladá, pretože chovateľské organizácie, v ktorých musí byť KAŽDÉ zviera s preukazom pôvodu uchovnené (ak má majiteľ v pláne množiť ho), priznávajú všetkým jeho potomkom preukaz pôvodu. Ak má mláďa exteriérovú vadu, pre ktorú nie je možné jeho ďalšie rozmnožovanie, do preukazu pôvodu sa vpíše poznámka Nevhodné na chov (alebo niečo podobné, presné znenie pravdupovediac nepoznám). Zároveň stanovy chovateľských organizácií zakazujú kríženie papierových zvierat s nepapierovými pod hrozbou vylúčenie chovateľa zo svojich radov, takže argument "matka je s PP, otec bez" tiež u zodpovedného chovateľa neobstojí.
Ďalšie odporúčania
Je nezodpovedné vziať od matky mláďa mladšie než 12 týždňov. Do tohto veku si totiž psy i mačky budujú imunitu a osvojujú si základné zvyklosti, ktoré ich môže naučiť jedine mama. Samozrejme, výnimkou sú prípady, kedy je v pôvodnom domove ohrozený život šteniatka či mačiatka a je potrebné ho čo najskôr vziať preč. Obe moje mačičky boli od matky oddelené v rannom veku (okolo 8 týždňov) a na jednej z nich zatiaľ pozorujem absenciu základných inštinktov (napr. chápanie odhaleného brucha ako znaku rezignácie), rovnako ako strach z vonkajšieho prostredia alebo nešikovnosť pri love (ktorá sa v byte našťastie prejavuje len ako večné naháňanie muchy bez zjavného úspechu ;).
Pri kúpe či adopcii zvieraťa staršieho ako tri mesiace z ktoréhokoľvek zdroja vždy požadujte očkovací preukaz.
V ďalšom článku sa budem venovať predovšetkým rozhodovaniu ohľadom voľby psa alebo mačky. Budem rada, ak vyjadríte v diskusií svoje názory a najmä skúsenosti so zvieratami z útulku, chovateľskej stanice či od množiteľa. Ďakujem :)
