Keď som sa bola prvýkrát v útulku pozrieť na svoju dnešnú mačaciu krásavicu Miušku, bolo to sotva trojmesačné, vychudnuté, ale nesmierne maznavé mačiatko. Skrátka - bielosivý rozkošný anjelik. Vyzdvihnúť som ju bola hneď na druhý deň a priznám sa - prvý (a zatiaľ aj posledný) raz som zapochybovala o tom, či je tá "zákerná, protivná a vypočítavá mačka" (tie slová som predtým dôverne poznala z babkiných i maminých úst ;) správnou voľbou.
Cestou na autobus v prepravke sa totiž milučké mačiatko zmenilo na škriekajúcu beštiu, ktorá ma niekoľkokrát pohrýzla a svojimi "voňavými" exkrementmi pokrstila nielen prepravku, ale aj moje nohavice. Ani som sa nečudovala, že sa ku mne v autobuse nechcel nikto priblížiť ;) Bolo mi do plaču - čo keď to včerajšie maznanie bola len pretvárka a domov si beriem skutočnú potvoru?
Napokon sme však šťastne došli domov, Miušku som za pomoci priateľa vykúpala a po prvotnom šoku zo sprchy sa z toho malého mokrého klbka stalo opäť maznavé stvorenie, ktoré sa unavené schúlilo priateľovi do lona a oddane zaspalo bez náznaku nedôvery. Že by to bola opäť pretvárka?
Každopádne, ešte v ten deň sme sa s Miuškou vydali k veterinárke. Dôvod mačacieho ródea mi bol po prvotnom úľaku doktorky vysvetlený - Miuška mala tak zdevastované črievka, že musela mať počas prevozu (a s tým spojenej stresovej situácie) veľké bolesti a vlastne tak svojsky plakala o pomoc. Zverolekárka jej okamžite pichla injekciu na upokojenie trávenia, nasadila silné antibiotiká a usmernila ma ohľadom vhodného výberu stravy. Verte - také zlé svedomie po zistení, ako som mojej mačičke krivdila, som snáď ešte nemala nikdy v živote :)
Miuška s malým Riškom v decembri 2005
Nedávno nastala podobná situácia. V priebehu niekoľkých dní som po Miuške niekoľkokrát našla veľký žltý páchnuci fľak presne v strede mojej postele, čo som zo začiatku brala ako protest proti skutočnosti, že má ruju a nemá prístup ku kryciemu kocúrovi ;) Vedela som, že pomočovanie má často zdravotnú príčinu, no neverila som, že by postihnutá mačička chodila stále na to isté miesto - sedliacka logika mi napovedala, že pri zdravotných ťažkostiach by mala "pustiť" kde-kade.
Opäť som sa však mýlila. Po vyše týždni problémov som sa v stave zúfalstva vybrala ku veterinárke so vzorkou Miinho moču v zaváraninovej fľaši :) a trikrát hádajte, čo ukázali výsledky. Ak tipujete zdravotné problémy, tipujete správne - silný zápal močového mechúra. Opäť injekcia a silné antibiotiká. Keď som položila ruku na zľadovatelú parapetu, na ktorej Miuška zvykne presedieť 2-3 hodinky denne, bolo mi všetko jasné.
Skrátka, moja "konšpiračná teória" znie: Mia skrátka vedela, že by som si mláčku v rohu izby nemusela všimnúť (hoci myslím, že ten zápach by ma po pár hodinách navigoval celkom jasne ;). A tak si cvrkla pekne-krásne rovno doprostred môjho "pelechu". A napokon dosiahla svoje.
A jej extrémne nedomýšľavá panička sa zase dozvedela, ako málo rozumie reči zvierat... 0:)
